Kvarteto poslancov Európskeho parlamentu v zložení Javier Zarzalejos (EPP), Sophie Wilmés (Renew), Daniel Freund (Zelení, Nemecko) a Milan Uhrík (ESN) sa okrem predsedu vlády a ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) počas dvoch dní stretne aj s poslancami parlamentu, ombudsmanom, predstaviteľmi súdnictva, no aj s novinármi a mimovládkami.
Dusná atmosféra
Stretnutie s Ficom mali o druhej popoludní, predseda misie Zarzalejos ho však komentovať zatiaľ nechcel. Vyjadrí sa až v utorok. Ich návšteva sa začala krátko po tom, čo odišla delegácia Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu na čele s českým europoslancom Tomášom Zdechovským.
„Musím oceniť, že táto skupina poslancov Európskeho parlamentu sem neprišla ako pán podivín z Českej republiky provokovať a rečniť v mene slovenskej opozície, neprišli robiť špinavú opozičnú politiku, ako sme to videli u pána Zdechovského, ale vecne sa zaujímala o témy,“ zhrnul Fico súčasnú, ale aj predchádzajúcu návštevu svojou optikou a pritvrdil.
Ak sa situácia bude opakovať a príde „podobný europoslanec“ ako Zdechovský, podľa premiéra ho požiadajú, aby opustil územie Slovenska. „To, čo predviedol, je mimo rámca akéhokoľvek slušného správania,“ vyhlásil. Fico odmietol spájanie ľudí okolo výziev Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA) a ľudí, ktorých obviňujú z vraždy Jána Kuciaka. „Vážený pán europoslanec, tieto svoje kydy, obvinenia bez dôkazov si nechajte pre seba, neurážajte Slovenskú republiku,“ odkázal mu.
Noví delegáti sa pýtali aj na to, prečo je na Slovensku medzi vládou a médiami dusná atmosféra. Ďalej hovorili o reforme trestného práva a zániku Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Na rad prišla aj novela, ktorá má do ústavy zakotviť, že existujú len dve pohlavia.
Aké sú prvotné zistenia
Zdechovského skupina u nás zase skúmala podozrenia zo zneužívania eurofondov. Konkrétne sa zaoberali aj podozrivou výstavbou haciend za peniaze z Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA) a daňových poplatníkov Európskej únie (EÚ), či nákupmi nákladiakov a vznikom požičovní karavanov.
Závery delegátov neboli však jednoliate a z pobytu na Slovensku si odnášajú množstvo materiálov, ktoré musia preveriť, ale aj ostré reakcie tuzemských politikov. „V túto chvíľu to vyzerá, že keď sa pozriete na niektoré výzvy, išlo o organizované skupiny, ktoré výzvy smerovali iba pre určitý okruh ľudí. Tie skupiny vytvárali prstence. Vždy sa zvláštnym spôsobom pohybovali okolo Nitry,“ vyhlásil Zdechovský minulý týždeň a naznačil, že išlo o mená, o ktorých písal aj zavraždený novinár Kuciak. Práve túto pasáž premiér v pondelok kritizoval.
„Skutočnosť, že sa tieto prípady objavili v minulých programovaných obdobiach, nebola zo strany úradov jasne vyvrátená. Slovenské orgány sa však zaviazali k dôkladnej kontrole všetkých dotknutých projektov a prijatiu opatrení, ktoré by zabránili opakovaniu takýchto prípadov do budúcna,“ zdôraznil europoslanec. Je podľa neho znepokojivé, že k prípadom dochádzalo napriek množstvu auditov a kontroly Najvyššieho kontrolného úradu. „Vrhá to pochybnosti na schopnosť slovenských inštitúcií včas odhaliť rôzne podvody a predchádzať im,“ povedal.
Eurofondy však Slovensku podľa europoslanca neodoberú, no ľudia, ktorí podvádzali, ich budú musieť vrátiť. Zastavenie eurofondov je totiž na rozhodnutí Európskej komisie, nie delegácie. Na druhej strane ocenil Národný kontrolný úrad, ktorý je podľa neho jedným z najlepších v Európe.
„Mali ste 20 rokov na vybudovanie diaľnice, infraštruktúru, aby ste začali robiť na projektoch s pridanou hodnotou a za mňa osobne si myslím, že tento čas sa vám kráti. Do budúcna tu bude otázka, či podobnú šancu Slovensko ešte niekedy dostane,“ obáva sa.
Trestná výprava a nájomný politický vrah
Zdechovského priama kritika nerezonovala ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas). „Odmietam trestnú výpravu, ktorú si zorganizovala naša opozícia a bruselskí byrokrati s jediným cieľom: ublížiť Slovensku!“ reagoval.
Kritiku Zdechovského si nedal ujsť ani šéf SNS Andrej Danko. „Čo oni môžu kontrolovať? Oni tu nemajú čo kontrolovať,“ povedal po novinárskej otázke. Keď si nevedel spomenúť na meno šéfa delegácie, zisťoval to slovami: „Ako sa volá ten Čech?“ Danko neskôr premostil na stretnutie s českým politikom Radkom Vondráčkom, ktorého sa pýtal na adresu Zdechovského otázkou: „Čo je to za vůl?“ Dôvodom malo byť europoslancovo prirovnanie Slovenska k banánovej republike, čo však explicitne nepovedal. Danko ho napriek tomu vyzval, aby sa ospravedlnil.
Kritiku delegácie vystupňoval premiér Robert Fico (Smer). Súčasná vláda podľa neho nemá za sebou žiaden korupčný škandál v súvislosti s kauzou haciend. „Je to poslanec Európskeho parlamentu, ale je to pre mňa podivín," povedal Fico s tým, že Zdechoský sem prišiel na jasný pokyn ako najatý politický vrah.
Výzva na výstavbu penziónov bola podľa premiéra schválená Európskou komisiou v roku 2015 s päťročnou udržateľnosťou. Kontroly spojené s výzvami sa mali realizovať najmä v rokoch 2020 a 2023. Fico podotkol, že ak sa podvody potvrdia, ľudia, ktorí eurofondy zneužili, budú potrestaní. „Ale čo to má preboha s touto vládou? Veď to prešlo miliónmi auditov," dodal Fico.
Čítajte viac Vedúci delegácie z Bruselu Zdechovský dostal po misii na Slovensku vyhrážky smrťou. Tvrdí, že ho sledovali tajné služby. Šéf SIS to označil za preludy
Vyhrážky smrťou a sledovanie
Podľa Zdechovského je na škodu, že si premiér na delegátov nenašiel čas, a že hoci za vyše dekádu absolvoval minimálne 44 parlamentných misií, „toto v živote nezažil“. Ako uviedol v rozhovore pre český týždenník Respekt, po slovách Šutaja Eštoka o trestnej výprave sa na delegátov začali obracať ďalší whistlebloweri s novými materiálmi napríklad o zneužití dotácií na výstavbu sadov a viníc. Dostal aj vyhrážky smrťou.
Zdechovský tiež v rozhovore povedal, že ministrov verejný prejav na jeho adresu mu pripomína 90. roky, a že ho tu sledovali. „Áno. Sledovali ma. Mali sme stretnutie s bývalými policajnými príslušníkmi, ktorí pracovali na najzávažnejších korupčných prípadoch. Oni sami nám ukazovali svojich kolegov, bývalých kolegov alebo ľudí zo slovenských tajných služieb, ktorí sa pohybovali okolo nášho hotela,“ opísal zážitok zo Slovenska.
„Keď idete behať, pokúša sa za vami bežať človek, tí ľudia vás sledujú vo foyer hotela, všade, kam idete, vás sprevádzajú. Niektorí sa tvária dokonca ako pár, muž a žena na prechádzke a po večeroch vás fotia na večeri,“ uviedol tiež. Je podľa neho škoda, že si premiér na delegáciu nenašiel čas.
V pondelok sa obrátil na predsedníčku Európskeho parlamentu Robertu Metsolaovú listom, v ktorom jej píše, že ho sledovala tajná služba. „V tejto súvislosti vás žiadam, aby ste túto záležitosť predložili vedeniu Európskeho parlamentu a zvážili ďalšie kroky voči slovenským úradom,“ uvádza sa v liste Metsolaovej, ktorý má k dispozícii portál Forum 24.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Čo ešte skúmali
Delegácia z Bruselu sa zaujímala aj o zánik ÚŠP. Slovenské orgány ju uistili, že prijali opatrenia, ktoré majú zmierniť riziká ohrozujúce finančné záujmy Európskej únie (EÚ).
„Niektoré informácie, ktoré sme dostali, ukazujú na prudký pokles počtu obvinených z trestnej činnosti, ktorou sa kedysi tento úrad zaoberal, čo nás vedie k inému záveru – v boji proti podvodom a korupcii, ktoré sa týkajú prostriedkov (európskych, poz. red.), nesmie dôjsť k žiadnej prechodnej fáze ani k žiadnemu kroku späť. Niektoré tvrdenia úradu navyše spochybnili,“ upozornil Zdechovský.
Venovali sa tiež financovaniu rómskych komunít. „Jedným z hlavných poznatkov je, že veľmi často je nesúlad medzi financovanými programami, ktorých prínos je často sporný, a skutočnými potrebami rómskej komunity,“ podotkol.
Odlišné názory delegátov
Rozpory nastali aj v rámci delegácie. Kým Zdechovský z frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) naznačoval pochybnosti o čerpaní európskych peňazí, Ondřej Knotek z frakcie Patrioti pre Európu, ktorú založili Herbert Kickl, Viktor Orbán a Andrej Babiš, to až tak zle nevidel. Poslední dvaja menovaní majú blízke vzťahy s premiérom Ficom.
Knotek nepredpokladá, že by po zrušení ÚŠP mali slovenské orgány problém odhaľovať a vyšetrovať podvody spojené s čerpaním európskych peňazí alebo korupciu. „A to preto, že Slovenská republika podľa nás prijala zodpovedajúce opatrenia, ktoré napríklad spočívajú v intenzívnom školení, zaistení kontinuity prokurátorov z ÚŠP v rámci nastávajúcich organizácií, a napríklad i v posilnení právomocí európskeho prokurátora vrátane počtu policajtov spolupracujúcich s prokurátorom,“ uviedol za výrazného mimického nesúhlasu ďalšieho z členov delegácie Daniela Freunda (Zelení/EFA, Nemecko).
V súvislosti s kauzami haciend Knotek tiež uviedol, že PPA spolu s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom (Smer) prijala dostatočné opatrenia. Na záver svojho príspevku dodal, že na Slovensku je možno vidieť aktivity politických neziskových organizácií, „ktoré majú za cieľ ovplyvniť verejnú mienku na Slovensku“. Deje sa tak podľa neho naprieč celou Európou. Podobnú rétoriku používajú predstavitelia vládnej koalície.
Neverbálny nesúhlas mal na tvári aj Knotek, keď europoslanec Michal Wiezik (Renew Europe, PS) povedal, že misia zo Slovenska neodchádza s tým, že je všetko v poriadku a všetko bolo vysvetlené. „Môj pocit je, že situácia je vážna a čelíme tu systémovému ohrozeniu čerpania týchto prostriedkov,“ povedal o PPA.
Prečo k nám delegácie chodia
Celkom prvú delegáciu vyslal na Slovensko Európsky parlament v marci 2018 po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Posledná kontrola sa konala v decembri 2022 po teroristickom útoku na Zámockej ulici, keď strelec zavraždil dvoch mladých ľudí z LGBTIQ komunity. Monitorovacia skupina pre demokraciu, právny štát a základné práva (DRFMG) vznikla po vražde maltskej novinárky Daphne Galiziovej a Jána Kuciaka.
Ako informuje na svojom webe Európsky parlament, skupina sa zameriava na hrozby pre demokraciu, právny štát a základné práva, ako aj na boj proti korupcii vo všetkých členských štátoch.