„Je nutné, aby Európa prevzala väčší podiel na svojej vlastnej obrane. Slovensko preto podporí ohlásené zvýšenie výdavkov,“ vyhlásil prezident. Dodal, že obranyschopnosť európskej časti aliancie je bez prítomnosti USA nedostatočná, čo podľa neho odhalila vojna na Ukrajine.
„Vojna nám to odhalila v plnej nahote, že Európa ako taká a európska časť NATO bez účasti Spojených štátov nie je schopná sa akýmkoľvek spôsobom brániť proti takej sile, ako je Rusko so svojou obrovskou armádou a svojím obrovským priemyselným a zbrojným komplexom,“ zdôraznila hlava štátu.
Koľko budeme míňať?
Podľa návrhu generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho by mali členské štáty zvýšiť svoje výdavky na obranu na úroveň piatich percent HDP, pričom 3,5 percenta by malo smerovať na ozbrojené sily a ďalších 1,5 percenta na takzvané duálne projekty – napríklad modernizáciu mostov, ciest, prístavov či železníc, ktoré sú využiteľné aj na vojenské účely. Spojenci majú o tejto téme rokovať na summite v Haagu, ktorý sa bude konať koncom júna.
Čítajte viac Pellegrini vo Vilniuse: Slovensko súhlasí so skokovým rastom výdavkov na obranu. KDH a SNS kritizujú prezidenta
„Slovensko nemieni byť krajinou, ktorá bude brániť konsenzu. Je však, samozrejme, otázka, ako rýchlo sa majú dosahovať tieto ciele. Na stole je zatiaľ úvaha, že by sme ako členské krajiny vedeli zvyšovať tieto výdavky rýchlosťou 0,2 percenta každý rok. To znamená, že by sme sa mohli k tomuto cieľu dostať niekde o sedem rokov,“ priblížil prezident SR.
Pellegrini zdôraznil, že pre Slovensko by bol optimálny cieľ dosiahnuť túto úroveň do desiatich rokov. V diskusii navrhol flexibilnejší prístup – teda nie fixné tempo rastu o 0,2 percenta HDP ročne, ale možnosť prispôsobiť investície podľa potrieb a plánovanej modernizácie armády.
Slovensko má roku 2025 na obranu vynaložiť 2,8 miliardy eur, čo zodpovedá dvom percentám HDP. Zvýšenie výdavkov na päť percent spolu s postupným rastom ekonomiky by znamenalo, že o sedem rokov by štát mohol na obranu míňať vyše sedem miliárd eur. Fakt však je, že zatiaľ sme nevedeli využiť celý objem financií určených na zvýšenie obranyschopnosti. Záväzok investovať do ozbrojených síl dve percentá HDP sa slovenskej vláde podarilo splniť zatiaľ iba raz – vlani. Nie sme v tomto jediní, splniť tento záväzok sa zatiaľ podarilo len 11 z 32 členov aliancie.
Čítajte viac Ministerstvo pre všetko? Fico vychválil Kaliňáka do neba. Opozícia mu vyčíta nákupnú horúčku
Ozbrojené sily SR pritom zdôrazňujú, že majú viacero modernizačných projektov, ktoré si vyžadujú finančné injekcie. Podľa Pellegriniho slov náčelník Generálneho štábu OS SR Daniel Zmeko spolu s tímom vypočítali, že už teraz by mal štát investovať do obnovy vojenskej techniky a ďalších potrieb armády dvojnásobne viac.
„Ak by sme chceli naplniť všetky potreby Ozbrojených síl SR podľa ich aktuálnych plánov, bolo by to na úrovni 3,6 až 3,7 percenta HDP. Aj keby nám NATO nič nepovedalo a chceli by sme mať takú armádu, aká je naplánovaná, tak by nás to toľko ročne stálo,“ upozornil prezident s odvolaním sa na výpočty Generálneho štábu.
Aj na mosty
Pellegrini tiež zdôraznil, že každá krajina si bude hľadať vlastnú metodiku, čo sa do obranných výdavkov bude môcť započítavať. Medzi výdavkami, ktoré by mohli byť zarátané ako obranné, má byť aj pomoc Ukrajine. Štvrtá Ficova vláda však všetky vojenské dodávky brániacej sa krajine zastavila ešte roku 2023.
Ďalšou možnosťou je zahrnutie do obranných výdavkov aj náklady na zdravotnú starostlivosť pre vojakov či projektov využiteľných v čase mieru civilným obyvateľstvom. Ako príklad takýchto výdavkov by mohla slúžiť rozostavaná vojenská nemocnica v Prešove. Stavbu má na starosti ministerstvo obrany a šéf tohto rezortu Robert Kaliňák (Smer) už dlhšie tvrdí, že 650 miliónov eur na jej výstavbu by sa dalo započítať ako výdavky na obranu.
Čítajte viac Smer by bol za, Danko je proti. Kto by dal tri percentá HDP na obranu? Bianko šek pre Kaliňáka opozícia nechce
Minister obrany dávnejšie spomínal aj možnosť, že z rozpočtu jeho rezortu by sa mohli financovať opravy ciest a mostov. Vo Vilniuse o tom hovoril aj prezident Pellegrini: „Zoberte si, že tanky Leopard, ktoré má slovenská armáda vo výzbroji, majú váhu 55 ton. Dnes je máloktorý most na cestách prvej, druhej alebo tretej triedy dimenzovaný na takú veľkú hmotnosť. Aby sme vedeli do budúcnosti ten tank presunúť napríklad v prípade útoku na akékoľvek miesto na Slovensku, musíme investovať do týchto mostov. A my tvrdíme, že takéto investície majú byť započítané do podpory mobility ozbrojených síl“
Zvýšenie obranných výdavkov podľa neho nie je o Donaldovi Trumpovi ani o jednej konkrétnej vláde. „Je to strategické rozhodnutie, ktoré presahuje jedno volebné obdobie,“ apeloval na slovenskú politickú scénu. „Toto nie je projekt pre vládu Roberta Fica, preto by som aj poprosil, aby to slovenskí politici vnímali trochu strategickejšie, aj keď dnes sa to nemusí niekomu páčiť,“ doplnil.
Ako už Pravda informovala, z koaličných strán je za zvyšovanie obranných výdavkov najväčšia vládna strana Smer. SNS s návrhom nesúhlasí, argumentuje tým, že slovenská ekonomika si nemôže dovoliť míňať na zbrojenie viac ako dve percentá HDP.
Rozhodnutie o nových záväzkoch by malo padnúť na nadchádzajúcom summite NATO v Haagu o tri týždne. Slovensko podľa prezidenta v rokovaniach nebude blokovať dohodu a je pripravené hľadať kompromis.