Úprava sa týka transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie, ktorá má zabezpečiť účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie a celistvosť vnútorného trhu v Únii, rovnako ochranu hodnôt Únie. Stanovuje minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie.
„V podmienkach Slovenskej republiky nie je v súčasnosti možné na základe aktuálne účinnej právnej úpravy postihovať porušenie reštriktívnych opatrení Únie normami trestného práva,“ vysvetlilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, ktoré návrh predložilo. Rezort považuje za nevyhnutné rozšíriť pôsobnosť trestnoprávneho rámca na takéto konanie.
Rezort tiež argumentuje nevyhnutnosťou zavedenia konceptu hrubej nedbanlivosti vo vzťahu k zavineniu páchateľa, vytvorenie osobitnej úpravy hornej hranice peňažného trestu, ktorý možno uložiť právnickej osobe v prípade takéhoto porušenia, i zabezpečenie ochrany osôb oznamujúcich tieto porušenia. „V neposlednom rade je potrebné nastaviť koexistenciu administratívnoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti v prípade porušenia reštriktívneho opatrenia,“ dodalo MS.
Nová legislatíva má byť účinná od 1. augusta.
Návrh zrušiť transakčnú daň prešiel do druhého čítania
Parlament posunul do druhého čítania Dankovu novelu zákona o dani z finančných transakcií, ktorej cieľom je znížiť administratívnu a daňovú záťaž najmenších podnikateľov. Podľa návrhu by sa z pôsobnosti zákona vypustili fyzické osoby – podnikatelia a zaviedla by sa výnimka pre právnické osoby a organizačné zložky zahraničných osôb s ročnými príjmami do 100-tisíc eur. Za tento návrh hlasovalo 146 poslancov a jeden poslanec nehlasoval, nikto nebol proti a nikto sa nezdržal hlasovania.
Zdanenie finančných transakcií v súčasnosti podľa Andreja Danka (SNS) zaťažuje aj najmenších podnikateľov, ktorí sú často jedinými zamestnancami a správcami vlastnej agendy. Pre túto skupinu subjektov podľa neho znamená zavedenie transakčnej dane nielen dodatočné finančné náklady, ale aj výraznú administratívnu záťaž. Pre právnické osoby sa stanovuje hranica zdaniteľných príjmov 100-tisíc eur, pod ktorou daňová povinnosť nevzniká.
Návrh reaguje na pripomienky podnikateľskej verejnosti a praktické skúsenosti s aplikáciou zákona. Výnimky majú odbremeniť subjekty s najnižšou ekonomickou výkonnosťou a najvyššou citlivosťou na externé náklady. Mechanizmus preverovania splnenia podmienky výšky príjmu sa podľa návrhu zabezpečí predložením daňového priznania. Ak subjekt nepredloží doklady, automaticky sa zaradí medzi daňovníkov.
Podľa odhadov by novela odbremenila približne 403-tisíc fyzických osôb – podnikateľov a 22-tisíc právnických osôb s príjmom do 100-tisíc eur ročne. Výpadok verejných príjmov sa odhaduje na 35 až 50 miliónov eur ročne, čo je podľa Danka v porovnaní s celkovým výnosom dane marginálne. Návrh však podľa neho má pozitívny efekt na podnikateľské prostredie, keďže znižuje bariéry vstupu do podnikania a eliminuje neprimerané zaťaženie najmenších subjektov.
Súdna rada by mohla podávať disciplinárne návrhy na sudcov
Súdna rada SR by mohla ako kolektívny orgán podávať disciplinárne návrhy na sudcov. Nahradilo by sa tak súčasné oprávnenie predsedu súdnej rady, ktorý má v rukách túto kompetenciu. Vyplýva to z novely zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú Národná rada SR (NR) SR posunula v utorok do druhého čítania.
„Vzhľadom na skutočnosť, že súdna rada už nie je kreačným orgánom pre disciplinárne senáty, ako aj na zrušenie jej dohľadovej právomoci nad činnosťou disciplinárnych senátov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, došlo k zániku právnej prekážky stretu tzv. ‚sudcu a žalobcu‘ v jednom subjekte. Tým sa vytvoril priestor na vrátenie návrhovej kompetencie súdnej rade ako orgánu sudcovskej legitimity, ktorý je zodpovedný za plnenie úloh verejnej kontroly,“ vysvetlilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré za návrhom stojí.
Čítajte aj Zrušený sviatok 17. november pripraví ľudí o peniaze. Zamestnanci prídu o príplatky, štát ušetrí +príklady, o koľko nižšia bude mzda
V úprave tiež navrhlo vytvorenie novej databázy pre prísediacich disciplinárnych senátov, ktorá bude pozostávať zo sudcov zvolených Súdnou radou SR. V súvislosti so zmenou zloženia disciplinárnych senátov, ktoré majú po novom pozostávať z predsedu disciplinárneho senátu, členov disciplinárneho senátu a prísediacich, sa má nanovo upraviť spôsob výberu prísediacich. Právna úprava je podľa rezortu zameraná ako na prvostupňové, tak aj odvolacie disciplinárne senáty, pričom sa mení podľa toho, kto je disciplinárne obvineným. Ako ďalej priblížil, koncepčne je právna úprava nastavená tak, že vždy je zastúpený prísediaci z databázy prísediacich kreovanej Súdnou radou SR (nesudcovia), pričom ďalšími prísediacimi sú osoby reprezentujúce ten stav, ktorého člen je disciplinárne obvineným.
Čo sa týka výkonu pôsobnosti súdnej rady ako kolektívneho orgánu oprávneného podať disciplinárny návrh, je podľa rezortu spravodlivosti potrebné zmeniť aj subjekt, ktorý má právo vykonávať úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu disciplinárneho previnenia, ktorého sa mal sudca dopustiť. Zároveň sa zavádza na vykonanie týchto úkonov inštitút poverenia členov súdnej rady, ktorého účelom je zabezpečiť kvalifikované podklady a v prípade dôvodného podozrenia, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, pripraviť aj kvalifikovaný návrh disciplinárneho návrhu, o ktorom bude súdna rada rozhodovať ako kolektívny orgán na zasadnutí súdnej rady.
Novela zakotvuje aj úlohu Súdnej rady SR metodicky riadiť a usmerňovať hodnotiace komisie a vykonávať dohľad nad ich činnosťou ako orgán, ktorý ich kreuje. Rovnako by sa mala opätovne zaviesť možnosť priznania odmeny a paušálnych náhrad sudcovi. Odmeny sú však ustanovené ako fakultatívna možnosť, a to tiež iba v prípade, ak to budú umožňovať finančné možnosti súdu.
Novelou zákona by sa tiež malo obmedziť zverejňovanie hodnotení sudcov s cieľom zabezpečiť ich ochranu pred negatívnymi vplyvmi. Zákon sa dopĺňa o sprístupnenie celého znenia hodnotenia sudcu, napríklad predsedovi súdu, subjektu oprávnenému podať disciplinárny návrh a podobne s tým, že sa ustanovuje povinnosť o toto hodnotenie požiadať hodnotiacu komisiu.
Pristúpenie Slovenska k dohovoru o policajnej spolupráci
Slovensko má pristúpiť k dohovoru o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu. Týmto krokom by malo dôjsť k zefektívneniu medzinárodnej spolupráce v oblasti automatickej výmeny údajov o DNA, daktyloskopických údajov a údajov o evidencii vozidiel. Vyplýva to z návrhu Ministerstva vnútra (MV) SR na prístup k tomuto dohovoru. Národná rada (NR) SR v utorok vyslovila súhlas s Dohovorom o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu. Pristúpenie musí ešte ratifikovať prezident SR Peter Pellegrini.
„Dohovor slúži ako právny základ pre cezhraničnú spoluprácu v oblasti presadzovania práva so širokou škálou moderných foriem spolupráce podľa vzoru osvedčených postupov EÚ, ako sú spoločná analýza hrozieb, styční dôstojníci, prenasledovanie, ochrana svedkov, cezhraničné sledovanie, kontrolované dodávky, prenos a porovnávanie profilov DNA a iných identifikačných materiálov,“ uviedol rezort v materiáli.
Dohovor podľa ministerstva zároveň zabezpečuje spoluprácu v oblastiach, ako sú hraničné pátracie operácie či zmiešané pohraničné hliadky, zmiešané analytické skupiny alebo spoločné vyšetrovacie tímy.
===== PS neuspelo s novelou zákona o rodine =====
Plénum Národnej rady (NR) SR v utorok neposunulo do druhého čítania opozičnú novelu zákona o rodine. Predložili ju poslanci Ondrej Prostredník a Lucia Plaváková (obaja PS). Chceli ňou prispieť k vytvoreniu podmienok pre detstvo bez násilia v podmienkach rodinnej výchovy detí.
Navrhovali pridať do aktuálnej legislatívy odsek, ktorý hovoril o rešpektovaní práva dieťaťa na detstvo bez násilia a povinnosti rodičov chrániť dieťa pred násilím.
Argumentovali, že súčasná právna úprava vzhľadom na medzinárodné záväzky SR aj na vedecké poznanie o škodlivosti telesných trestov pre deti je nedostatočná a nie v najlepšom záujme dieťaťa.
Správu aktualizujeme…