Videozáznam ukazuje nielen samotný prepravný kontajner, ale aj podpisovanie dokumentov a prítomnosť špeciálnej policajnej jednotky známej ako Lynx komando. Na mieste bol aj generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala – v mikine s kapucňou, s mobilom v ruke. Ako uviedla televízia, „tím bol v správny čas na správnom mieste“.
Podľa kameramana a majiteľa televízie Vladimíra Adamkoviča vznikli zábery náhodou. Pre Korzár uviedol, že bol na pošte a uvidel, že sa pred múzeom niečo deje. Intuitívne vybral kameru z auta a začal to natáčať, vysvetlil. Následne si od neho Machala vyžiadal kontakt a vydal embargo na zverejnenie záberov až do oficiálnej reakcie ministerstva.
Reportáž obsahuje aj detailné zábery na protokol o stave diela, v ktorom je ako vlastník uvedené Slovenské národné múzeum – Spiš, Levoča, a ako autor Donatello – s tromi otáznikmi. Miesto, kam bustu previezli, je neznáme. Machala mimo kamery televízii povedal, že ide o bezpečnejšie uloženie, no „nepovedal na aké“.
Neskôr zdôraznil, že bližšie informácie o mieste, kde sa busta aktuálne nachádza, nezverejní z bezpečnostných dôvodov.
Postup ministerstva vyvolal otázky. Predseda Spišského dejepisného spolku Vladimír Olejník uviedol, že prevoz nebol šťastne zvolený. „Treba aj zápožičné zmluvy, poistenie, bezpečné prevezenie,“ upozornil s tým, že štandardné pravidlá si vyžadujú zapojenie oboch inštitúcií – vydávajúcej aj prijímajúcej.
Ministerstvo kultúry argumentuje, že priestory múzea v Levoči nespĺňali bezpečnostné štandardy. „Nestačí pridať zámok na dvere. Potrebuje komplexný bezpečnostný režim na úrovni, ktorú v súčasnosti nespĺňa ani jedno múzeum či galéria na Slovensku,“ uviedla hovorkyňa rezortu Petra Bačinská. Nové miesto je podľa nej zabezpečené z hľadiska bezpečnosti aj odborného uskladnenia.
Bývalý generálny riaditeľ SNM Branislav Panis tvrdí opak. „V Levoči boli zabezpečené všetky štandardné pravidlá na zabezpečenie priestorov depozitára,“ povedal pre denník SME. Kritizoval aj netransparentnosť postupu: „To otvára mnoho otázok, či to bolo nevyhnutné, či to bolo správne a či to bolo po všetkých stránkach zabezpečené tak, ako malo byť.“
Kriticky sa vyjadril aj mediálny analytik Filip Rožánek, ktorý upozornil na rozdiel v prístupe medzi Slovenskom a Českom. „Je absurdné, ak chce dať ministerstvo kultúry pokyn so zverejnením akýchkoľvek záberov,“ uviedol. Podľa neho má štátna autorita len obmedzené možnosti voči novinárom.
Spišské múzeum v Levoči pritom začiatkom tohtoročnej jari informovalo, že mramorovú bustu Cecilie Gonzagy plánuje už v tomto roku sprístupniť verejnosti. Autorom busty je s najväčšou pravdepodobnosťou slávny taliansky renesančný sochár Donatello (asi 1386–1466). Bustu z kararského mramoru našli uloženú v sklade. Zobrazuje Cecíliu Gonzagu z mantovského vládnuceho rodu Gonzagovcov. Donatello toto dielo vyhotovil v polovici 15. storočia pravdepodobne počas desaťročného pobytu v Padove, keď sa ho do svojich služieb snažil získať Cecíliin starší brat Lodovico III. Gonzaga. Ako uviedlo Spišské múzeum, dielu venovala niekoľkoročný výskum jeho pracovníčka, historička umenia Marta Herucová. V rámci neho absolvovala aj výskumnú cestu do Florencie, kde žil a pôsobil tento taliansky sochár a architekt. Objav predstavili odborníci počas brífingu v Bratislave v závere februára. Doteraz nevystavené umelecké dielo chcelo múzeum návštevníkom ukázať vo svojej expozícii v Levoči presne 50 rokov od jeho nadobudnutia do svojich zbierok.
Samotné mesto Levoča na prevoz reagovalo na sociálnej sieti s tým, že o ňom vopred nebolo informované. Dodalo, vychadzajúc zo zverejnených informácií, že išlo o rozhodnutie prijaté za účelom zabezpečenia ochrany tohto významného umeleckého diela. „Busta má pre Levoču mimoriadnu kultúrnu a symbolickú hodnotu. Budeme preto v kontakte s príslušnými inštitúciami a budeme sa zaujímať o ďalší vývoj situácie. Veríme, že po splnení všetkých odborných a bezpečnostných požiadaviek bude možné, aby sa dielo opäť vrátilo do Levoče a bude sprístupnené verejnosti v expozícií SNM – Spišského múzea v Levoči,“ reagovala samospráva.
Spôsob prevozu busty podrobila kritike Platforma slobodného múzejníctva. Ako uviedla na sociálnej sieti, ide o zbierkový predmet, a teda postup pri jej presunoch upravuje takzvaný múzejný zákon, taktiež výnos o podrobnostiach vykonávania základných odborných činností a depozitárny režim, čo je interný predpis stanovujúci pravidlá pre prístup do depozitára a ochranu predmetov v ňom. Výnos rezortu kultúry upravuje, kedy je možné zbierkové predmety z depozitára premiestňovať. „Premiestniť ho možno len za účelom vedeckého bádania, odborného ošetrenia alebo prezentácie (formou expozície, výstavy alebo kultúrno-vzdelávacích aktivít).