„Slovensko podporí ohlásené zvyšovanie výdavkov,“ oznámil v angličtine v pondelok tesne pred začiatkom summitu Bukureštskej deviatky v Litve prezident Peter Pellegrini. Skokový nárast obranných výdavkov ohlásil zhruba tri týždne pred veľkým summitom členských krajín Severoatlantickej aliancie v holandskom Haagu.
Hoci ešte nič nie je stopercentne dohodnuté a podpísané, Pellegriniho podpora päťpercentného modelu kopíruje návrh generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho. Ten začiatkom mája zaslal členským krajinám list, v ktorom navrhol, aby v priebehu nasledujúcich siedmich rokov dosiahli výdavky 3,5 percenta HDP na ťažké vojenské výdavky a ďalších 1,5 percenta HDP na výdavky smerované napríklad na kybernetickú bezpečnosť či infraštruktúru. Kritériá toho, čo by mohlo byť zahrnuté do 1,5 percenta, sa majú definovať.
Čítajte viac Lešť preverila vojakov NATO, bojovali o hranice Slovenska. Zmeko: Niektoré prvky sme integrovali prvýkrát v histórii
Postupne až k piatim percentám
Vojna na Ukrajine podľa prezidenta v plnej nahote odhalila, že európska časť NATO nie je bez účasti USA schopná sa brániť v takej sile proti veľmoci ako Rusko. Hlava štátu potvrdila, že aktuálne je na stole prvý návrh, ktorý hovorí o zvyšovaní výdavkov na priamu obranu a ozbrojené sily z terajších dvoch percent na 3,5 percenta, a zároveň o investovaní ďalších 1,5 percenta do duálnych projektov, teda takých, ktoré využíva aj civilné obyvateľstvo. Vo všeobecnosti ide napríklad o investície do nemocníc či ciest.
Slovensko nebude brániť konsenzu, no je podľa prezidenta otázkou, ako sa výdavkové ciele majú napĺňať. Jednou z úvah je, že by sa mohli zvyšovať rýchlosťou 0,2 percenta ročne. „To znamená, že by sme sa k tomuto cieľu mohli dostať približne za sedem rokov,“ priblížil Pellegrini. Slovensku by však vyhovovala skôr dekáda, čo oznámil aj partnerom vo Vilniuse. Prezident sa vyslovil aj za flexibilitu, aby sa s vynaloženou sumou mohlo hýbať v závislosti od iných výdavkov či investícií. „Pôjdeme pomaly, postupne, tak ako budú k dispozícii prostriedky,“ vysvetlil neskôr.
Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky Daniel Zmeko so svojím tímom podľa prezidenta vyrátal, že ak by sa mali naplniť všetky potreby slovenskej armády, tak im vyšlo 3,6 až 3,7 percenta. „Aj keby nám NATO dnes nič nepovedalo, ak by sme chceli mať takú armádu, aká je naplánovaná, akú by sme si predstavovali, toľko by nás to zhruba ročne stálo,“ priblížil Pellegrini. Aké konkrétne potreby sa ukrývajú za 3,7 percentami, už nepresnil.
Využitie prostriedkov na infraštruktúru označil prezident za nevyhnutnosť. „Armáda má vo svojej výzbroji tanky Leopard, ktoré vážia 55 ton. Dnes je máloktorý most na cestách prvej, druhej alebo tretej triedy dimenzovaný až na takúto veľkú hmotnosť. To znamená, aby sme napríklad do budúcna vedeli ten tank presunúť v prípade útoku na akékoľvek miesto, musíme investovať do mostov,“ poukázal.
Slovensko pritom nie je s päťpercentnými výdavkami osamotené, pripravenosť na zvyšovanie deklarovali podľa Pellegriniho všetky krajiny na litovskom summite. Definitívne rozhodnutie padne až v Haagu. Summit sa bude konať 24. až 26. júna.
Kaliňák: Rozpočet to rozbije na kašu
Zdá sa, že prezident, premiér a minister obrany nemajú rovnaký názor. Fico sa k výške výdavkov v utorok v Ríme pred novinármi vyjadrovať nechcel a odpoveď odmietol aj v stredu po výjazdovom rokovaní vlády v Pečovskej Novej Vsi. „Ak dovolíte, toto je téma, ktorá bude ešte predmetom politických diskusií. Nemám sa dôvod teraz k tomu čo vyjadrovať,“ vyhlásil.
Minister obrany sa na skokový rast pozerá opatrne. Ak by sme dnes mali skočiť z dvoch percent na päť, tak to jeho slovami rozbije rozpočet úplne „na kašu“. „Navyše ani absorpcia priemyslu na Slovensku a v Európe nie je dostatočne veľká, aby ste mohli tie peniaze rozumne preinvestovať. Preto je tá infraštruktúra na prvom mieste,“ uviedol minister.
Aká cestná infraštruktúra by sa mohla z obranných peňazí rozvíjať, Kaliňák len načrtol, veľa sa bude odvíjať od debaty s ministrom dopravy Jozefom Rážom (Smer). V hre je napríklad dobudovanie rýchlostnej cesty R2 či obchvat okolo Sliača.
„Ak drvivá väčšina schvaľuje tento návrh, Slovensko ho nevie blokovať, to povedal pán prezident absolútne správne, ale my si vyberieme svoju cestu, ktorá bude ušitá na slovenské potreby a slovenské požiadavky,“ vyjadril sa v stredu Kaliňák.
Rovnako ako prezident by navýšenie rozpočtu rozložil na dekádu. „Chceme byť zodpovední v tom, že budeme pridávať spôsobilosti spôsobom, ktorý zodpovedá slovenskému tempu. Preferujem stanovisko prezidenta o desiatich rokoch,“ povedal. Podotkol, že rozhodnutie o percente HDP je záväzok. To, či ho splníme neskôr veľa napovie, či sme zodpovedným partnerom. Kaliňák tiež poukázal, že väčšina krajín má vlastné vojenské prokuratúry, súdnictvo či väznice. Či rezort obrany zafinancuje aj projekty pre spravodlivosť, ďalej nerozvíjal.
Americký veľvyslanec pri NATO Mathew Whitaker sa pred štvrtkovým stretnutím ministrov obrany členských krajín NATO vyjadril, že aliancia musí posilniť obranu a konať rýchlejšie ako Rusko. „Už teraz vidíme, že Kremeľ sa usiluje o obnovu svojej armády. Spojenci v NATO musia Rusko predbehnúť. Nemáme inú možnosť. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril jasne – treba to urobiť hneď," zdôraznil Whitaker. USA podľa neho očakávajú, že každý zo štátov predloží konkrétne plány, rozpočty, časový harmonogram aj očakávané výsledky na splnenie cieľa. USA presadzujú päťpercentné výdavky.
Protestovať budú Hlas aj SNS
Nad piatimi percentami krútil hlavou aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý sa odvolával na konsolidáciu. „V Hlase nebudeme súhlasiť s tým, aby výdavky na obranu boli vyššie ako súčasné dve percentá. Chápem to ako dlhodobý záväzok, ku ktorému sa Slovenská republika môže prihlásiť, aby sme boli dôveryhodnými partnermi,“ vyjadril sa šéf ďalšej z koaličných strán.
Predseda SNS Andrej Danko povedal, že proti 3,5 percenta bude protestovať. „Ak by do armády išlo o 1,5 miliardy viac, to by nestačili ani dve transakčné dane,“ povedal. „Dve percentá HDP na úrovni 2,4 miliardy stačia. Budem proti tomu, aby sme investovali tri a pol až štyri miliardy každý rok do armády. Ak budeme zbrojiť, skončí sa to vojnou,“ vyhlásil.
Ak by šlo na obranné výdavky zo štátneho rozpočtu až päť miliárd eur ročne, pre Slovensko by to bolo podľa Danka likvidačné. „Už teraz, pri dvoch percentách, sme na hrane,“ vyjadril. Myslí si, že v súčasnosti by mal vojnový konflikt celkom iné rozmery a nepomohli by ani zbrane. „Som proti peniazom do zbrojenia. My za to hlasovať nebudeme,“ pokračoval.
Zasiahlo by to podľa neho aj ekonomiku na starom kontinente. „Ak pôjde Európska únia cestou navyšovania výdavkov v takýchto objemoch na zbrojenie, tak druhým krokom je likvidácia ekonomiky a je to len malý krok od svetového konfliktu. Ten, kto si neuvedomuje takúto hrozbu, je nezodpovedným politikom. Veríme, že naša vláda sa bude čoraz viac ozývať v Bruseli,“ uviedol Danko.
Armády v Európskej únii by mali viac spolupracovať a každý štát podľa neho nemusí mať všetko. Úniu kritizoval, že jej chýba akýkoľvek koncept. „Veríme, že si pán prezident premyslí celú koncepciu výdavkov na obranu. Namiesto miliardových výdavkov na obranu by sme mohli mať postavené diaľnice a nemocnice,“ poukázal šéf SNS. Dodal, že peniaze chýbajú aktuálne aj v školách.
Voličom to nevedia vysvetliť
Poslanec najsilnejšieho opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Tomáš Valášek považuje za správne, že Slovensko na aliančnom summite podporí postupné zvyšovanie výdavkov. Má však obavu, či vláda s peniazmi rozumne naloží. Dôvodom jeho pochybností je chaotická modernizácia či nejasné kritériá obranných nákupov.
„Minister Kaliňák zbytočne vymieňa nové dopravné lietadlá za ešte novšie, a pritom zanedbáva výmenu toho najstaršieho, čo už na bojisku neobstojí, vrátane tankov,“ uviedol poslanec PS.
Pripomenul, že Slovensko pred rokmi spojencom z NATO prisľúbilo, že do roku 2026 vybuduje ťažkú mechanizovanú brigádu. Medzi najnovšie prírastky do techniky Pozemných síl Ozbrojených síl SR patrí 15 kusov nemeckých tankov Leopard 2A4, ktoré Slovensko získalo za 30 vozidiel BVP-1 darovaných Ukrajine.
Slovensko plánuje nakúpiť približne sto nových tankov, pričom do užšieho výberu sa dostali nemecké tanky Leopard 2A8, juhokórejské K-2 a švédske CV-90.
Kým raz je podľa Valáška pri nákupoch kritériom výkon, inokedy je to najnižšia cena. „Asi najvyšší obranný rozpočet v histórii Slovenska skončí v rukách najchaotickejšieho a najživelnejšieho ministra v histórii ministerstva obrany,“ poznamenal a poukázal na nesúlad medzi postojmi prezidenta a vládnej koalície, ktorí to nevedia svojim voličom vysvetliť.
„Výhovorky vládnych politikov o tlaku zo strany NATO neobstoja, pretože to boli členské štáty, vrátane nich, kto minulý rok vo Washingtone alianciu požiadal o posilnenie obrany kontinentu. Zverejnenie ceny je výsledkom tohto inak správneho rozhodnutia a poctivej práce vojakov a obranných plánovačov. Ak si v banke požiadate o hypotéku na nové bývanie, nečudujte sa, keď vám nacenia mesačné splátky,“ uzavrel progresívec.