Ešte tento rok máme na obranu vynaložiť 2 %, čo predstavuje 2,8 miliardy eur. Prezident sa s odvolaním na ozbrojené sily vyjadril, že ak by Slovensko chcelo splniť všetky potreby armády, výdavky mali dosahovať úroveň 3,6 až 3,7 % HDP. Vyplýva to z výpočtov, ktoré dostal od náčelníka generálneho štábu a jeho tímu. „To je aj keby nám NATO dnes nič nepovedalo a chceli by sme mať takú armádu, aká je naplánovaná a akú by sme si predstavovali,“ priblížil.
Čítajte viac Nedohodli sa? Prezident podporuje 5 % HDP na zbrojenie, Fico zatiaľ mlčí. Hlas a SNS protestujú
Či sa za tajomným číslom, ktoré predstavuje zhruba päť miliárd eur, skrývajú chýbajúce tanky, drony alebo stíhačky Pellegrini nespresnil. Do detailov nezašli ani ozbrojené sily. „Z našich analýz vyplýva, že vyčlenenie 3,5 % je potrebné len na základné zabezpečenie potrieb obrany SR, bez zohľadnenia naplnenia požiadaviek aliancie v podobe novoprijatých cieľov síl 2025,“ uviedol pre Pravdu hovorca Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR) Štefan Zemanovič.
Ako dodal, záväzky voči NATO si však vyžadujú oveľa viac financií, keďže potrebujeme vytvoriť úplne nové spôsobilosti a útvary, ktoré by v prípade konfliktu boli vyčlenené pod aliančné velenie. „Všetky tieto požiadavky a modely sú výsledkom viac ako 30-ročného zanedbávania potrieb obrany a vytvorenia vnútorného dlhu,“ doplnil armádny hovorca.
Prečo 3,7 %
Potreby armády sú podľa generála vo výslužbe Pavla Macka dané zákonmi – musia ochraňovať vzdušný priestor, hranice a infraštruktúru, no aj záväzkami voči NATO. Sami by sme sa totiž brániť nevedeli. Na jednej strane je to teda technika, personál, spôsobilosti, na strane druhej povinnosť voči spojencom.
„To je to minimum, ktoré musíme splniť. Z toho vyplýva, že potrebujeme ťažkú mechanizovanú brigádu, delostrelectvo, vzdušné sily, protivzdušnú obranu, a z toho mu vychádza 3,6 až 3,7 % HDP, v ktorom je zahrnutý aj dlh spred predchádzajúcich rokov,“ uviedol generál. „V skutočnosti tá potreba môže byť ďaleko vyššia, pretože v nej nie je schovaná úroveň zásob,“ doplnil.
Generál vo výslužbe Pavel Macko predpokladá, že „o percentách“ ešte len nastane množstvo diskusií. „Percento HDP je hrubý odhad, ktorý je nepresný, ale je férový v tom, že sa týka všetkých rovnako. Chudobný platí 2 % z chudobného rozpočtu, kto je bohatý, platí 2 % z bohatého rozpočtu. V reálnych číslach má disproporcionálne väčší podiel, no môže si to „dovoliť“, ale rovnako ho to bolí. Sú to peniaze, ktoré by si aj tí druhí vedeli predstaviť alokovať niekde inde,“ vysvetlil.
Čo presne chýba armáde?
Exminister obrany a predseda Správnej rady Inštitútu pre strednú Európu Martin Fedor hovorí, že armáda do prepočtov zrejme zahrnula „pocit naliehavosti“. Keďže investičný dlh v čase mieru takmer nikoho nezaujímal a nosné prvky prezbrojovania sa odkladali, v súčasných neistých časoch je potrebné ho dohnať, aby boli ozbrojené sily pripravené obraňovať štát.
„To znamená, že vedenie našich ozbrojených síl a ministerstva obrany vo svojich výpočtoch musia zohľadniť všetky aspekty. Od obmeny starej techniky, akvizície novej, rekonštrukcie vojenskej infraštruktúry, mzdy vojakov i zamestnancov, ako aj výcvik i prevádzku OS SR. Nároky na financie sa samozrejme zvyšujú pri potrebe riešiť toto všetko v krátkom časovom úseku,“ priblížil.
Fedor zašiel ešte viac do detailov. Financie treba aj na garáže, kasárne, výcvikové priestory či servis. Je to i vojenský personál, ktorý treba najať, vycvičiť a vyškoliť, či zásoby náhradných dielov a munície. Mnohé z aktuálnych potrieb vyplývajú z agresívnej vojny Ruska voči Ukrajine. „Mám na mysli napríklad rôzne typy dronov, ktoré sa stali dôležitým fenoménom tohto konfliktu a najmä obranu proti nim,“ priblížil ďalej.
Zhoduje sa s ním Martin Sklenár, bývalý minister obrany úradníckej vlády a odborník na obranu. Predpokladá, že cifra 3,7 % HDP vyjadruje požiadavky, ktoré vychádzajú z ohrození prostredia, v ktorom žijeme. „Predpokladám, že v tom vojenskom zhodnotení sú obsiahnuté všetky požiadavky, ktoré Slovensko potrebuje splniť, aby malo obranu na dostačujúcej úrovni, vrátane modernizácie systémov, či už sú to tanky, alebo nákup bojových vozidiel, ktoré nemáme, dronov, prípadne elektronického boja. Všetko na základe skúseností z prebiehajúceho boja na Ukrajine,“ uviedol.
Brigádu sľubujeme roky
Zďaleka to nie je všetko. Najakútnejšia podľa Fedora zostáva požiadavka na vybudovanie ťažkej mechanizovanej brigády. „Tá okrem už objednaných bojových vozidiel pechoty CV-90 potrebuje aj nové tanky, prieskumnú, ženijnú a logistickú techniku, palebnú podporu, štábne a spojárske vozidlá, techniku na rádioelektronický boj, radiačnú, chemickú a biologickú ochranu a techniku pre ďalšie podporné jednotky,“ vymenoval.
Sľub o mechanizovanej brigáde visí vo vzduchu už roky a termín „uzávierky“ sa od roku 2008 viackrát presúval, čo NATO hodnotilo negatívne. V roku 2014 sa už požiadavka zmenila zo strednej ťažkej brigády na ťažkú. „Dve desaťročia už neplníme tento záväzok. Bohužiaľ, to vyzerá tak, že nebudeme schopní plnohodnotne postaviť túto mechanizovanú brigádu podľa spôsobilostí NATO do konca roka 2026,“ hovorí Macko o ďalšom z termínov. „Posledná správa za ministra Naďa bola, že to chceme stihnúť do roku 2035, teraz hovoríme do roku 2030,“ pokračoval.
Fedor pripomína, že Slovensko by v prípade potreby účinnej obrany územia muselo volať na pomoc spojencov. Preto je nevyhnuté im ukázať, že to s obranou nášho územia myslíme vážne. „Pokiaľ by bolo ohrozenie na našom smere, tak tá brigáda nepôjde nikam inam, ale zostane na Slovensku ako prvá ťažká brigáda. Ďalších iks ťažkých aj stredne ťažkých brigád (koľko presne sú utajované skutočnosti) bude musieť prísť na Slovensko od partnerov. Naopak, ak by to bolo na inom smere, tak Slovensko musí prispieť do toho scenára,“ doplnil Macko.
Ako má ťažká brigáda vyzerať
Generál vo výslužbe vysvetlil, že NATO má takzvané kódy spôsobilostí, ktoré definujú, čo je to ťažká, stredná alebo ľahká mechanizovanú brigáda. Zvyčajné počty podľa Fedora hovoria, že v nej má byť jeden tankový prápor a tri mechanizované (pechotné), k nim patrí niekoľko podporných a zabezpečovacích práporov a iných jednotiek.
„V našom prípade hovoríme, že tam musia byť manévrové mechanizované prápory pre ťažkú brigádu s väčšou odolnosťou, s väčšou palebnou silou a priechodnosťou. Nie je predpísané, že to musia byť pásové, ale zrejme budú, a tie sú aj v obstarávaní,“ priblížil ďalej.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Na jeden prápor podľa exministra zvyčajne pripadá 44 až 53 kusov bojovej techniky, tankov alebo bojových vozidiel pechoty (BVP). V jednom BVP je šesť až osem členov výsadku a dvaja až traja členovia posádky, najčastejšie spolu deväť až deväť až desať príslušníkov. Ďalej sú v jednom tanku traja až štyria vojaci.
Potom sú to prvky bojovej podpory a zabezpečenia. „To znamená ženijná a delostrelecká podpora, teda to, čo umocňuje a zvyšuje bojovú silu brigády. Zabezpečovanie prvky umožnia existenciu brigády, teda logistika a chemické zabezpečenie. Je to ucelený celok. Zhruba hovoríme o 3 500 vojakoch, ale štruktúry brigád sú rôzne, podľa toho akú ambíciu máte,“ vymenoval generál.
Najvyššie postavený Slovák v štruktúrach NATO podotýka, že hoci cez armádu prešli desiatky miliárd eur, peniaze na ťažkú mechanizovanú brigádu sa nenašli. Je za tým otázka priorít. Ak je rozrobených príliš veľa projektov, hrozí, že ich nedotiahneme do konca.
„Príklad zo života – máte tri dcéry. Jedna má 15 rokov, druhá 20, tretia 25 rokov plus dve deti. Všetci bývajú s vami vo väčšom byte a potrebujete vyriešiť ich bývanie. Máte možnosť začať stavať podľa priority, teda najstaršej dcére s dvoma deťmi. Ak rozostaviate domy pre všetky tri dcéry, budete mať rozrobené všetky tri domy, a napriek tomu všetci budú bývať u vás doma a budete finančne na dne. Platí to aj pre obranné rozpočty,“ pripodobnil.
Čo je vhodnejšie pre terén
Aktuálne majú ozbrojené sily 45 bojových tankov, z nich je 30 typu T-72 a 15 typu Leopard 2A4, ktoré sme dostali od Nemcov výmenou za 30 vozidiel BVP-1 darovaných Ukrajine. Nateraz sa uvažuje o nákupe ďalších a spomínajú sa najmä tri typy. Najčastejšie sa spomínajú nemecké Leopard 2A8, juhokórejské K-2 a švédske CV-90 so 120-milimetrovým kanónom. Finálne rozhodnutie zatiaľ nepadlo, no objavujú sa informácie, že by ich mohlo ísť až o sto kusov.
Hoci sú tanky súčasťou ťažkej mechanizovanej brigády, hlavným druhom bojovej sily v slovenskom teréne nebudú. Ním bude mechanizované vojsko na pásových alebo kolesových transportéroch. „Pásové transportéry vzhľadom na náš terén, pokiaľ nebudú príliš ťažké, sú výhodnejšie, pretože máme členitý terén. Ten keď rozmokne, v rôznych obdobiach má rôznu priechodnosť a pásy sú z tohto pohľadu únosnejšie ako kolesá, ale za predpokladu, že pomer hmotnosti a veľkosti je primeraný,“ vysvetlil generál.
Pre porovnanie, v Poľsku má tankové vojsko úplne iný význam ako u nás, pretože má iný, prevažne rovinatý, terén, kde manévre tankami sú ďaleko účinnejšie. V zalesnenom slovenskom hornatom teréne môžu mať inú úlohu. „Nebude to ten hlavný druh vojska, no v Poľsku to môže byť hlavná úderná sila, lebo vedia urobiť rýchly manéver v otvorenom priestore. My až toľko otvoreného priestoru nemáme,“ vysvetlil Macko.
Čo by teda pre naše hornaté prostredie bolo najvhodnejšie? „Myslím si, že ktorékoľvek z týchto troch riešení, pokiaľ sa vhodne skombinuje so zvyškom techniky a s koncepciou operácií, môže byť dobré. Je tu ale aj možnosť ísť do nie najnovšieho tanku a kúpiť si čas a obstarať si to, čo je nevyhnutné pre ťažkú mechanizovanú brigádu,“ myslí si generál.
Čítajte viac Opozícia sa zišla v Liberálnom dome bez Šimečku aj Matoviča. Koľko by strany dali z HDP na obranu štátu?
Tank ako chrbtová kosť
Prvým a rozhodujúcim kritériom pri nákupe by malo byť podľa Macka ich úloha popri mechanizovaných jednotkách, delostrelectve a vrtuľníkoch. V rámci operačných požiadaviek potom hľadať ekonomicky a operačne najvýhodnejší kompromis, ktorý kombinuje tanky s ostatnou výzbrojou. „Budeme mať najlepšie tanky, ale ak k nim nebudeme mať dostatočne dobré mechanizované vojská, tak sú vám zbytočne dobré tie tanky. Oni celý ten boj nerozhodnú,“ povedal.
V ťažkej mechanizovanej brigáde by teda mali byť skôr tanky, ktoré sú výkonné a dokážu byť jej chrbtovou kosťou. „Tankový prápor v takejto brigáde stále tvorí hlavnú palebnú a údernú silu na mieste najväčšieho odporu. Tank kombinuje mobilitu, odolnosť a palebnú silu, preto je dôležitý. Na druhej strane vidíme, že jeho význam je už relatívny, pretože potrebujeme výrazne posilniť ochranu proti dronom, protitankovým prostriedkom. Mnohé úlohy, ktoré doteraz vedel splniť tank už vieme inými spôsobmi,“ uviedol Macko.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
Aj podľa Sklenára tank musí dnes spĺňať oveľa viac požiadaviek, aby dokázal prežiť, komunikovať a bojovať. Popri operačných požiadavkách je dôležité aj to, ako rýchlo ich výrobcovia dokážu dodať, ich cena, no aj to, s kým nám takýto tank prináša schopnosť úzkej spolupráce. A to aj vzhľadom na to, že bojovej skupiny na Slovensku sa zúčastňujú aj Nemci, Španieli, Slovinci a Česi.
„Má zmysel mať podobnú, dokonca rovnakú techniku už len z jednoduchých dôvodov, aby sme si mohli požičiavať muníciu, ktorú potrebuje vystrieľať jeden alebo druhý tank. Aj údržba a náhradné diely sa potom jednoduchšie riešia,“ hovorí odborník.
Kde je priorita?
Suma sumárum, odpoveď na to, aký typ tanku by mal štát nakúpiť závisí od zvolených kritérií. „Bude rozhodujúci pohľad len technický? Alebo nás bude zaujímať aj cena? Asi áno, však? Cena jednotková, ktorá býva najviac zavádzajúca, alebo cena celého, takzvaného životného cyklu? Budeme sa snažiť znížiť ju spoločným obstaraním? Sto otázok len k finančným nárokom. Pri tomto type výzbroje vstupujú do toho otázky už aj politické – z akej krajiny bude dodávateľ týchto finančne náročných systémov?“ zamýšľa sa Fedor.
Myslí si, že rozhodujúcim kritériom by malo byť, že zariadenia dokážu spĺňať kritériá NATO, aby aj naše tanky mohli byť interoperabilné so spojeneckými. „Sám som skôr zástanca dobrého pomeru medzi cenou a výkonom, ale ak CV-90 nespĺňa štandardy NATO, kvôli slabšiemu pancierovaniu, budeme zrejme musieť uvažovať inak,“ hovorí.
Leopard aj K-2 podľa neho síce predstavujú dobrú alternatívu, no aj finančne náročnejšiu. „Či chceme, alebo nie, suma bude podstatným kritériom. Oba typy majú svoje prednosti, dôležité je aj to, že oba budú/sú vo výzbroji susedných spojeneckých armád. Okrem ceny bude dôležitý aj čas dodania, prípadne zapojenie slovenského priemyslu. Samozrejme, nový tank Leopard 2A8, je vynikajúci stroj a snáď najlepšia voľba, ak by sme zohľadnili len technické, technologické parametre. Mne osobne by však dávala spolupráca s Poľskom na spoločnom projekte v tejto oblasti najväčší zmysel,“ dodal.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Nezabúdať na obranu neba
Priamoúmerne by sa mali popri pozemných silách rozvíjať aj vzdušné sily. Na mieste je podľa Sklenára sa sústrediť na protivzdušnú ochranu (PVO), ktorá sa po skúsenostiach z Ukrajiny ukazujú ako jedna z najväčších priorít. Nakupovať však potrebujeme aj technológiu, ktorá zabezpečí prehľad na bojisku.
„Netreba sa báť hovoriť o tom, aké vesmírne spôsobilosti potrebuje Slovensko. Potrebujeme mať prehľad aj taktickejšími prostriedkami, predovšetkým dronmi. Potrebujeme mať schopnosť obsluhovať, plánovať a zaradiť do našej zostavy aktuálne vývojové rady dronových typov. Toto je zatiaľ v našej armáde na veľmi nízkej úrovni,“ pokračoval.
Dobrou správou podľa Fedora je, že čoskoro budú mať prezbrojené prakticky všetky komponenty ako dopravné lietadlá, stíhačky, radary aj nosný systém raketovej protivzdušnej obrany.