Základná úroveň maturity z matematiky by mala byť povinná na gymnáziách, stredných priemyselných školách a mnohých stredných školách odborného zamerania. Na pondelkovej tlačovej konferencii o tom informoval minister školstva Tomáš Drucker (Hlas). Pilotné overovanie sa začne v septembri 2026 na gymnáziách so zameraním na informatiku a stredných priemyselných školách.
V prípade stredných odborných škôl pôjde o základnú úroveň maturity z matematiky. „Vzhľadom na to, že tieto školy sú odborného zamerania, študenti sa zúčastňujú rôznych praktických výcvikov, duálneho vzdelávania. Nemajú ten priestor na to, aby obsiahli obrovské množstvo teoretickej výučby matematiky,“ skonštatoval Drucker. Niektoré stredné školy ako konzervatóriá, športové školy či obchodné akadémie nebudú mať podľa ministra maturitnú skúšku z matematiky povinnú.
Čítajte viac KVÍZ: Zmaturovali by ste zo slovenčiny? Toto sú otázky z tohtoročnej písomnej maturity zo slovenského jazyka
Priblížil, že v prípade gymnázií by mala byť maturita z matematiky dvojúrovňová. Nižšia základná úroveň sa má týkať tretieho ročníka. Vyššiu úroveň by realizovali vo štvrtom ročníku len vybraní žiaci. „Nechceme, aby sa všetci študenti museli povinne učiť matematiku, ktorú vyžadujú napríklad technické vysoké školy. (…) Študenti, ktorí sa rozhodnú, že chcú študovať v technických smeroch, by si zobrali aj tzv. extra semináre,“ povedal Drucker. Zároveň podotkol, že povinnú maturitu z matematiky má Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko, Slovinsko či Chorvátsko.
Neaktuálna a neatraktívna
Študentská rada stredných škôl (ŠRSŠ) prijala zavedenie povinnej skúšky z matematiky so znepokojením, no rešpektuje to. Z jej pohľadu sa matematika v súčasnosti javí mnohým študentom ako neatraktívna a v mnohých prípadoch aj neaktuálna.
„Súčasná matematika takmer vôbec neobsahuje témy finančnej gramotnosti či praktickej matematiky. Mnohé školy navyše zápasia s dlhodobým nedostatkom kvalifikovaných učiteľov matematiky, čo by mohlo negatívne ovplyvniť prípravu žiakov,“ upozornil predseda ŠRSŠ Viliam Dominik Ďuraš. Podotkol, že situácia je ešte komplikovanejšia na bilingválnych gymnáziách, kde je podľa neho štúdium náročnejšie už v súčasnej podobe.
Spomenul aj prieskum, ktorý realizovala ŠRSŠ. Podľa jeho výsledkov sa viac než 80 percent z viac ako 15 000 respondentov vyjadrilo proti zavedeniu povinnej maturitnej skúšky z matematiky. „Domnievame sa, že študenti, ktorí sa profilujú smerom k humanitným, umeleckým či sociálnym vedám, matematiku v takejto podobe v budúcnosti reálne nevyužijú. Preto nie sme kategoricky proti reformám, no domnievame sa, že takéto opatrenie si vyžaduje dôkladnú odbornú, spoločenskú aj pedagogickú diskusiu,“ dodal Ďuraš.
odbory hovoria áno
Školskí odborári povinnú maturitu vítajú. Návrh ministra je však podľa nich potrebné dotiahnuť, aby bol úspešný. V prvom rade pôjde o novú prípravu učiteľov matematiky. „Mnohí odborári to považujú za výbornú vec, ktorá zlepší logické myslenie budúcich absolventov gymnázií, ale, samozrejme, aj priemyselných škôl. Tu je potrebné, aby logické myslenie išlo hore. To privítajú vysoké školy, ale aj zamestnávatelia,“ reagoval predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek.
Nových učiteľov matematiky možno podľa neho získať silnou motiváciou, ktorou je podľa predsedu nástupný plat. „Treba nastaviť motivačné prvky, ktoré by prilákali nových pedagógov do školstva, čiže absolventov učiteľských fakúlt. Úspech dosiahneme vtedy, pokiaľ si riaditeľ školy bude môcť vyberať pedagogického zamestnanca, nie robiť nábor,“ podotkol.
Rezort školstva podľa Druckera musí zmeniť obsah vzdelávania matematiky, pripraviť školenia pre učiteľov a plánuje podporu učiteľov v nasledujúcich troch rokoch.
Čítajte viac Výsledky písomných maturít sú známe: Gymnazisti opäť dominovali
Splnomocnenec ministra pre koordináciu regionálneho školstva Slavomír Partila vysvetlil, že základná úroveň nebude dosahovať súčasnú predstavu maturitnej skúšky. Pôjde o overenie základných matematických zručností, ktoré umožňujú ďalej rozvíjať schopnosti v rámci profilovania. Vyššia úroveň matematiky má podľa Partilu zodpovedať schopnosti zvládnuť štúdium na vysokých školách technického zamerania. Priamo s univerzitami zadefinujú, akým spôsobom chcú zmeniť a aktualizovať všetky potrebné dokumenty, ktorými sa školy riadia.
Rezort školstva podľa Druckera musí zmeniť obsah vzdelávania matematiky, pripraviť školenia pre učiteľov a plánuje podporu učiteľov v nasledujúcich troch rokoch. „Pred nami je čas, keď budeme vzdelávať učiteľov matematiky k tomu, aby lepšie porozumeli, ako majú pripraviť žiakov na základnú úroveň, čiže o čom je matematická gramotnosť. Budú to úlohy podporujúce a rozvíjajúce logické myslenie, kritické myslenie, riešenie problémov,“ doplnila generálna riaditeľka Národného inštitútu vzdelávania a mládeže Romana Kanovská.
Štátny tajomník ministerstva školstva pre vysoké školstvo Róbert Zsembera priblížil, že najnižšia pripravenosť, ktorú deklarujú vysokoškolskí učitelia, je v prírodovedných, technických a technologických odboroch. Pripravenosť je podľa neho na úrovni desať až 11 percent. „Je to kritické číslo,“ poznamenal Zsembera s tým, že aktuálne si maturitu z matematiky vyberá približne 11 percent mladých. „Pre výzvy dnešnej doby a budúceho trhu práce je nevyhnutné a potrebné, aby sme toto číslo zvyšovali,“ dodal.
Povinnú maturitu z matematiky víta Asociácia stredných odborných škôl Slovenska aj Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií SR.