Keď sa naposledy na jednom pódiu stretli predstavitelia Progresívneho Slovenska (PS), SaS, KDH a mimoparlamentných Demokratov, šéf Smeru bol v tom čase v Moskve u Vladimira Putina. Spravili si spoločnú fotografiu na pódiu s gestom, že držia pokope, a na ich spoločne zvolaný protest prišli tisíce ľudí. Z času na čas sa objavili na spoločnej tlačovej konferencii ku kľúčovým témam ako spoločný bojovník proti súčasnej vláde.
Foto: FB/Michal Šimečka
Nepremyslená hra
Ostrejšie reakcie sa strhli minulý týždeň po hlasovaní o uznesení SNS, keď opozícii nevyšiel pokus o obštrukciu. Parlament tak zaviazal Ficových ministrov, aby na medzinárodnej úrovni už nehlasovali za prijatie nových sankcií voči Rusku. Prečo pomohla hlasmi aj opozícia, keď sankcie obhajuje?
Uznesenie, v ktorom nie je ani zmienka o trvajúcej ruskej agresii voči Ukrajine, podporilo 51 zo 76 prítomných. Zelenú dostalo od celého klubu SNS, väčšiny Smeru, ale aj niektorých poslancov Hlasu, a viacerých nezaradených. Proti hlasoval Ján Ferenčák (Hlas) a ďalších poslanci najmä Hlasu sa zdržali. Opozičné tváre hlasovanie ignorovali a karty vytiahli.
Výnimkou bola len Martina Bajo Holečková, čo musela vysvetľovať. Poslankyňa následne tvrdila, že sa na hlasovaní rovnako neprezentovala a pri hlasovaní nastala chyba na jej zariadení a to ju vykázalo ako prítomnú. Kým predseda SNS Andrej Danko sa tešil a hovoril o „Božom zázraku“, opozičné tváre si začali na sociálnych sieťach vymieňať odkazy.
Čítajte viac Tajná voľba rozdelila opozíciu. SaS a Slovensko podporu Glücka odmietajú, KDH fámy a obvinenia nevyvrátilo
Šéf SaS Branislav Gröhling reagoval, že ich Progresívne Slovensko (PS) „zatiahlo do nepremyslenej hry“ a v opozícii „bola dohoda hlasovať proti“. „Bohužiaľ, 15 sekúnd pred hlasovaním začali kričať predstavitelia Progresívneho Slovenska, že musíme vytiahnuť karty, že parlament bude neuznášaniaschopný. Keďže sa pridali všetky strany, pridala sa aj SaS. Nič iné nám neostávalo, boli sme v tom, že PS sa koordinovalo s Hlasom či koalíciou,“ uviedol.
Líder hnutia Slovensko Igor Matovič hovoril, že došlo ku chybe, ktorá sa nemala stať, lebo predseda PS Michal Šimečka spanikáril. „Vsadiť pár sekúnd pred uplynutím času hlasovania na to, že to možno o 1 hlas vyjde, bolo nie školácka, ale škôlkarská chyba,“ reagoval expremiér. Nepozdával sa mu však ani prístup PS k chybe. Kým najskôr poslanci vzali chaos na seba, pred médiami k ospravedlneniu podľa neho nedošlo.
Politológ z Prešovskej univerzity v Prešove Michal Cirner podotkol, že obviňovanie v rámci opozície znamená, že predstavitelia vládnych strán môžu poukazovať na nezhody v opozícii a pestovať naratív o tom, že tieto zoskupenia by neboli schopné spoločne vládnuť.
Na novelu potrebujú KDH
Podobné výčitky lietali priestorom aj na jeseň, keď s podporou šiestich hlasov opozície zvolili v tajnej voľbe za nového predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť Richarda Glücka. Tri zo štyroch opozičných strán vtedy ukazovali prstom na KDH.
Nateraz ich však rozdeľuje novela. Na zmenu ústavy totiž treba 90 hlasov, ktoré koalícia nemá a zišli by sa jej aj tie z opozičného brehu. Aj preto sa premiér obrátil na jednej zo svojich nedeľných tlačoviek na konzervatívcov. „Možno sme urobili chybu vo vláde, a mali sme nechať tento návrh na zmenu ústavy opozičným poslancom,“ povedal Fico s tým, že Smer by za to zahlasoval.
Vládnu novelu v prvom čítaní podporilo 81 koaličných zákonodarcov spolu s hlasmi tvárí hnutia Slovensko Igora Matoviča. Návrh podporili Richard Vašečka a Anna Záborská. KDH sa vtedy zdržalo. Kresťanským demokratom ich vlastná novela ústavy v prvom čítaní neprešla. Svoje priority chcú preto presadiť do vládneho návrhu. Ešte pred časom KDH tvrdilo, že koalícia si ich zmeny už osvojila v rámci novely návrhu zvrchovanosti v kultúrno-etických témach a pri právomoci rodičov vo vzdelávaní.
SaS: Neskočte na Ficovu hru
Na tichú toleranciu to v prípade SaS nevyzerá. Gröhling kritizoval v pondelok vládu, že nerieši zdravotníctvo a padajúce mosty, ale absurdnú tému dvoch pohlaví zmenou ústavy, ktorá nikomu nepomôže. „Fico do tejto zmeny ústavy prepašoval formulku, ktorá nadraďuje národnú identitu Slovenska nad práva Európskej únie (EÚ),“ uviedol na tlačovke.
Do formulácie, ktorá s novelou pribudne v ústave, je podľa šéfa SaS možné „vtlačiť“ napríklad aj novelu Trestného zákona, tresty za eurofondové podvody aj postupné vycúvanie Slovenska z únie. „Argumentovať sa bude, že slovenská legislatíva nemôže rešpektovať tú európsku.“
Po kritike vlády sa obrátil na KDH a časť poslancov z hnutia Slovensko, ktorí patria pod Kresťanskú úniu. Verejne ich požiadal, aby „nepodľahli lákaniu Roberta Fica a odmietli akúkoľvek spoluprácu s ním“. „Prosím vás, neskočte Robertovi Ficovi na túto hru. Neschvaľujme novelu ústavy, ktorá pomôže Ficovi iba prekryť problémy jeho vlády,“ vyzýval kolegov.
Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) povedala, že s kolegami z opozície sú pripravení vládnuť a byť silnou alternatívou súčasnej vlády. Premiér chce podľa nej presvedčiť KDH a Slovensko, že novela je cestou, ako utlmiť polarizáciu v spoločnosti. Kolegov z opozície vystríhala, že napätie v spoločnosti vyriešia len spolu a na demokratickom základe, čo sa s Ficom nedá.
„Zmena ústavy vôbec neznamená riešenie žiadnych kultúrno-etických tém. Sú to vágne pojmy, ktoré vnášajú niečo ako národnú identitu, ktorá pokojne pri Robertovi Ficovi môže byť autokratický režim,“ povedala Kolíková. Ak si KDH vyberie „tento chodníček“, podľa poslankyne bude potom otázkou, kto KDH je.
Stále rokujú
Konzervatívci reagovali na Sasku len vlažne, a to výzvou všetkým opozičným poslancom, ktorí sa hlásia k základným civilizačným a kresťanským hodnotám, aby sa aktívne zapojili do rokovaní o zmene ústavy. „Zároveň vyzývame stranu SaS, aby svojimi konštruktmi neútočila na základné ústavné právo občanov na slobodu vierovyznania,“ dodalo KDH.
Kresťanská únia, ktorej poslanci Záborská a Vašečka sa dostali do parlamentu na kandidátke matovičovcov, hovorí, že formulácia, ktorú SaS kritizuje, je v poriadku. „Potvrdzujeme tým suverenitu Slovenskej republiky a prednosť Ústavy SR pred európskou legislatívou. Sme presvedčení, že právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie majú mať prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, nie však pred ústavou a ústavnými zákonmi SR,“ tvrdí KÚ.
Hoci prvé čítanie podporili bez podmienok, do druhého idú Záborská s Vašečkom s vlastnými pozmeňujúcimi návrhmi. „Definovanie dvoch pohlaví na základe biologických kritérií a posilnenie ochrany života sú podmienkami Kresťanskej únie, aby návrh novely podporila v záverečnom hlasovaní. Ak prejde v druhom čítaní o novele ústavy návrh Hlasu na zmenu volebného systému, Kresťanská únia nebude hlasovať za návrh novely ako celku,“ ozrejmili z KÚ. Strana tiež uviedla, že rokovania s koalíciou i KDH ešte stále prebiehajú.
Ostatné opozičné strany, vrátane poslancov Slovenska, podporu koalície odmietajú. Ak bude KDH hlasovať s koalíciou, pre zvyšok opozície to nebude nič príjemné. No ak chcú v budúcnosti spolu vládnuť, bez kompromisov to v otázkach, kde má KDH principiálne postoje, podľa Cirnera nepôjde.
„Ale podľa mňa to liberálnejší opoziční partneri ticho tolerujú a sú s tým uzrozumení, len navonok pred voličmi musia vysielať signály, že s tým nesúhlasia. KDH aj tak urobí, čo uzná za vhodné, a ďalšie opozičné strany potrebujú KDH a voličov KDH, aby mohli prípadne zostaviť v ďalšom volebnom období vládnu koalíciu,“ zhodnotil prešovský politológ.
Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík podotýka, že duo z KÚ sa pri hlasovaní správa nezávisle od Igora Matoviča. „U pani Záborskej alebo u pána Vašečku ide o takú podstatnú tému, ktorá ich charakterizuje, že si neuvedomujú dôsledky tohto hlasovania,“ doplnil.
Čítajte viac Parlament zaviazal členov vlády nehlasovať za nové sankcie proti Rusku
Najlepší prieskum? Voľby
Jednou z výčitiek smerom k parlamentnej opozícii je, že neskoro reaguje na kroky koaličných politikov. Kde by teda mala zabrať? Cirner pripomenul, že sa musí sústrediť najmä na porážku súčasnej vládnej zostavy vo voľbách, čo sa nedá urobiť ani na námestiach, ani v parlamente, pokiaľ má koalícia dostatok poslušných poslancov. Sústrediť by sa podľa politológa mala na budúcoročné komunálne a regionálne voľby a snažiť sa predstaviť kandidátov.
„Pretože najlepším prieskumom verejnej mienky sú voľby. Dobrý výsledok opozície by bol pre koalíciu ranou a predzvesťou parlamentných volieb. K tomu je nutná drobná politická práca a vytváranie predvolebných koalícií v mestách, samosprávnych krajoch a aj na nižšej úrovni,“ vysvetlil.
Rovnakú radu má pre mimoparlamentných Demokratov, ktorým nechýbalo veľa a dostali by sa do Štrasburgu. „Nechýbalo im veľa pri eurovoľbách a taktiež sa musia sústrediť na regionálne a komunálne voľby, aby získali politickú legitimitu – aby boli braní vážne, že sú relevantnou silou v „regiónoch“ a potom ich voliči možno začnú akceptovať a dajú im hlas aj v parlamentných voľbách,“ dodal Cirner.
Politológ: Hlasovanie ukáže, či sa opozíciu oplatí voliť
Z opozičných hádok v koalícii celkom jasne profituje podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave Robert Fico. Práve preto podľa neho šéf Smeru predkladá návrhy z oblasti kultúrno-etických, aby opozičné strany rozhádal. No ak ich hádky sleduje volič, bude si klásť normálnu otázku, či má zmysel voliť tieto strany a či prezentujú alternatívu, ktorou sa tak zaštiťujú.
„Bez ohľadu na to, či ide o kultúrno-etické otázky, tak to bol skutočne veľmi pekný dôvod, aby Fico mohol poukázať na to, že to nie je alternatíva,“ poznamenal. „Takto to môže Robert Fico robiť, aj keby náhodou tieto politické strany vytvorili spoločnú vládu,“ pokračoval.
Kým si KDH, SaS a PS nevyjasnia postoje, dovtedy budú mať medzi sebou problémy. „Dovtedy bude opozícia vyzerať bezzubo a bezbranne a veľmi slabo. Hneď ako sa objaví takýto problém alebo otázka, tak sú v sebe. Vidíme to na tom, ako sa aktuálne správajú,“ podčiarkol. Myslí si, že hlasovanie KDH s koalíciou by naoko dobré vzťahy zničilo, čo naznačuje aj pondelňajšie vyjadrenie SaS.
Za zlomový moment Štefančík považuje nielen hlasovanie, ale aj udalosti pred ním, v rámci ktorých opozícia ukazuje, či sa „oplatí tieto strany voliť“ a či predstavujú zodpovednú alternatívu. „Môže to potom pokojne dopadnúť ako v tých predchádzajúcich stredopravicových vládach, a síce, že hneď ako sa objaví problém, vláda sa rozpadne. Videli sme to u vlády Ivety Radičovej aj u vlády Igora Matoviča, respektíve Eduarda Hegera.
„Sú to strany, ktoré nedokážu udržať stabilnú väčšinu v parlamente a toto môže byť práve tá skúška, cez ktorú by mohli ukázať voličom, že to predsa len funguje. Nie vtedy, keď sa prezentujú ako antikorupčné alebo demokratické strany. Vtedy je to veľmi jednoduché,“ dodal. V politických diskusiách si všíma, že koaliční politici radi využívajú proti PS, SaS a KDH argument, že chcú v budúcnosti vládnuť s matovičovcami, preto, aby „odstrašili“ ich voličov.
Cirner sa domnieva, že pozíciu hnutia Slovensko, ktoré v prieskumoch v posledných mesiacoch rastie, si zvyšok opozície uvedomuje. „Zdá sa, že voliči opozície by čakali nejaké razantnejšie a radikálnejšie kroky proti vláde, a preto sa časť voličov vracia do košiara Igora Matoviča, ktorý je v opozícii určite voči vláde najradikálnejší vo vyhláseniach aj opozičnej činnosti. Frustrovaní voliči vlády skrátka hľadajú kladivo na vládu Roberta Fica. Raz s tým Igor Matovič dokonca vyhral voľby. Ak urobí vo voľbách dobrý výsledok, zrejme ho nebude možné obísť pri zostavovaní novej vlády,“ dodal Cirner.