Autorkou novej publikácie je etnologička a bývalá dlhoročná riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Oľga Bodorová. Ako uviedla pre Pravdu, s Kornéliou Wirtschafterovou sa zoznámila pred približne desiatimi rokmi pri jednej z výstav v múzeu. „Odvtedy som mala veľkú túžbu, aby udalosti, ktoré pani Kornélia prežila v štyroch koncentračných táboroch, boli zachytené v nejakej knižnej podobe,“ vysvetlila Bodorová.
Spomínať na prežité útrapy však nebolo ani po desaťročiach jednoduché. „Spomienky sa jej vracali, v noci sa jej o tých hrôzach snívalo. Kričala zo spánku, volala svojho už zosnulého syna. Postupne sme si však našli priateľský vzťah a veľkú dôveru. Pani Kornélia sa zdôverila aj s veľmi krutými vecami, hoci tie najhroznejšie si možno nechala pre seba,“ dodala autorka knihy.
Ani po viac ako 80 rokoch neprestávajú bolestivé spomienky jatriť staré rany. „Je to ťažké, ešte aj v súčasnosti. Vidím to tak, akoby sa to stalo teraz, v tomto momente,“ povzdychla si Wirtschafterová. Dodnes si napríklad jasne pamätá na dozorcov so psami. „Niekedy cítim ešte aj pach toho geta, v ktorom sme boli“ dodala pamätníčka.
Napriek množstvu útrap, ktoré zažila v mladom veku, zostala človekom plným lásky a empatie voči ľudstvu. „Aj v tých zlých chvíľach sa pozerala na svet optikou pozitivity a to ju možno aj dnes drží pri živote,“ vyzdvihla Bodorová.
Ťažký osud
Kornélia Wirtschafterová, rodená Ungárová, sa narodila v roku 1926 v Tornali (dnes okres Revúca). Jej otec bol úspešný tornaľský podnikateľ s drevom. V tomto meste žila spolu s rodičmi a bratom Zoltánom do leta roku 1938. Potom sa rodina kvôli jej štúdiu na gymnáziu presťahovala do zhruba 30 kilometrov vzdialenej Rimavskej Soboty.
Foto: Branislav Caban
Jej brat plánoval študovať medicínu, no protižidovské zákony mu v tom zabránili. Keď v novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadli južné okresy Slovenska Maďarskému kráľovstvu a v nasledujúcom roku vypukla II. svetová vojna, život rodiny sa od základov zmenil. Kornélia síce mohla ďalej navštevovať gymnázium, no jej príbuzní a celá židovská komunita stratili svoje základné ľudské práva. Na jar 1944 im pribudla na rukáve kabáta žltá páska, neskôr žltá Dávidova hviezda.
Kornéliinho otca odviedli do pracovného tábora a brat Zoltán narukoval do armády. Kornélia sa spolu s matkou ocitla v zbernom tábore, v jednom z troch get v Rimavskej Sobote. V noci z 3. na 4. júna 1944 musela spolu s ďalšími 800 Židmi z Rimavskej Soboty v dobytčích vagónoch opustiť mesto.
Nasledovala cesta do neznáma, do koncentračného a vyhladzovacieho tábora v Auschwitz-Birkenau. Tam videla Kornélia svoju drahú mamičku naposledy. Ani väčšina ostatných deportovaných Židov sa už do mesta nevrátila a z komunity, ktorá pred vojnou tvorila asi 10 percent obyvateľstva Rimavskej Soboty, zostalo len pár desiatok ľudí.
Mladé dievča postupne prežilo útrapy ďalších troch koncentračných táborov: Bergen-Belsen, Duderstadt a Terezín, vrátane pochodu smrti z Duderstadtu do Terezína. Na konci vojny Kornélia zistila, že z celej rodiny prežil holokaust len jej otec.
Dodnes varí a perie
Kornélia Wirtschafterová, ktorá teraz v júni oslávi svoje 99. narodeniny, je stále aktívna a samostatná. Dodnes napríklad varí či perie a na svoj vek je vo výbornej kondícii. „Okrem toho, že nepočujem a veľmi zle vidím, sa cítim dobre,“ povedala pamätníčka pre Pravdu.
Ako dodal vydavateľ publikácie František Malík, Kniha je napísaná veľmi pútavo. „Na pozadí jedného ‚malého‘ života sa ukazujú veľké dejiny a až vás zmrazí, keď si uvedomíte, že mladé dievča z Rimavskej Soboty sa ocitá zoči voči tomu najhoršiemu, čo ľudstvo splodilo,“ uviedol na margo publikácie.