Deficit dosiahol vlani 5,3 % HDP
Verejná správa SR hospodárila v minulom roku so schodkom na úrovni 6,9 miliardy eur, čo predstavovalo 5,27 % hrubého domáceho produktu (HDP). Išlo o lepší výsledok oproti schválenému rozpočtu, ktorý predpokladal deficit na úrovni 5,97 % HDP. Vyplýva to zo štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024, ktorý v utorok schválila Národná rada SR.
„Na úrovni celej verejnej správy bola oproti rozpočtu zaznamenaná pozitívna odchýlka v sume 934 miliónov eur, resp. 0,7 percentuálneho bodu, najmä vplyvom nižšieho hotovostného schodku štátneho rozpočtu a vyšších prebytkov niektorých ostatných zložiek verejnej správy. Negatívny vývoj zaznamenali najmä dopravné podniky,“ priblížilo v materiáli Ministerstvo financií (MF) SR. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahol vlani 6,366 miliardy eur a oproti rozpočtu bol nižší o 1,250 miliardy eur.
Čítajte viac Nedohodli sa? Prezident podporuje 5 % HDP na zbrojenie, Fico zatiaľ mlčí. Hlas a SNS protestujú
Naopak, dlh verejnej správy bol minulý rok vyšší, ako predpokladal rozpočet. Jeho hodnota dosiahla 77,648 miliardy eur, čo predstavovalo 59,28 % HDP. Očakával sa pritom na úrovni 58,31 % HDP. Dôvodom bol predovšetkým nárast emisií štátnych dlhopisov nad rámec potrieb krytia hotovostného schodku.
„Napriek tomu, že hotovostný deficit štátneho rozpočtu bol ku koncu roka oproti rozpočtu nižší o vyše 1 % HDP, do dlhu sa tento pozitívny vývoj nepremietol. Dôvodom je, že v priebehu roka sa už neupravovali objemy predaja dlhopisov priebežne s nižším očakávaným deficitom. Naopak, oproti plánom v rozpočte sa predaj dlhopisov v priebehu roka ešte zvýšil,“ vysvetlilo ministerstvo s tým, že z toho dôvodu rástla aj hotovostná rezerva štátu.
Verejné výdavky spadajúce pod limit verejných výdavkov dosiahli podľa štátneho záverečného účtu v roku 2024 celkovú hodnotu 57,605 miliardy eur. Oproti zákonom stanovenému limitu tak boli nižšie o 112 miliónov eur.
V rámci 27 krajín Európskej únie (EÚ) predstavoval v minulom roku priemerný deficit 3,2 % HDP a priemerný dlh verejnej správy 81 % HDP. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ bolo Slovensko z pohľadu deficitu 4. a z pohľadu dlhu 13. od konca.
Pokles deficitu bude pomalší
Cieľom vlády je naďalej postupný pokles deficitu verejných financií k 3 % hrubého domáceho produktu. Vzhľadom na nepriaznivé geopolitické faktory by ho však mala dosiahnuť v roku 2028, teda o rok neskôr, ako sa pôvodne plánovalo. V budúcom roku by mal schodok klesnúť na 4,1 % z tohtoročných 4,9 % HDP. Odhad ďalších potrebných konsolidačných opatrení je na úrovni približne 1,7 miliardy eur v roku 2026 a do 3,5 miliardy eur v roku 2027. Konštatuje to Ministerstvo financií v prvej Výročnej správe o pokroku SR za rok 2025, ktorú v utorok poslanci Národnej rady SR vzali na vedomie.
„Dosiahnutie stanovených cieľov si naďalej bude vyžadovať pokračovanie konsolidácie verejných financií. Bez ďalšej konsolidácie by deficit v roku 2026 s veľkou pravdepodobnosťou neklesol pod úroveň 5 % HDP,“ upozornil v materiáli rezort financií.
V porovnaní s predpokladmi z jesene minulého roka oslabenie ekonomického rastu prináša so sebou aj výraznejší výpadok daňových príjmov. V prípade potvrdenia súčasne diskutovaných vládnych priorít rozpočet od roku 2026 zaťaží napríklad aj schválená valorizácia miezd učiteľov či príspevkov na opatrovanie a asistenciu. Otvorenou otázkou ostáva aj prípadná forma energopomoci, dodatočným rizikom je negatívny dosah ciel zavádzaných americkou administratívou, vymenovalo ministerstvo.
V strednodobom pláne sa pôvodne očakával postupný pokles deficitu k 3 % HDP do roku 2027, čo by malo stabilizovať verejný dlh. Rezort financií však pripomenul, že makroekonomické prostredie sa od jesene výraznejšie zhoršilo, pričom neistotu zvyšuje aj zavádzanie ciel. Európska komisia (EK) tiež aktivovaním únikovej doložky z fiškálnych pravidiel v marci tohto roku umožnila zohľadniť navýšenie obranných výdavkov, a to bez vplyvu na plnenie záväzkov. „Očakávané deficity hospodárenia sa tak navyšujú v priemere o 0,5 % HDP, stále však pri rešpektovaní európskych rozpočtových pravidiel a so zreteľom na cieľ zastaviť rast dlhu do konca volebného obdobia,“ priblížilo MF.
Tento plán zodpovedá podľa ministerstva rastu čistých výdavkov na úrovni 8,4 %, čo je po započítaní nárastu obranných výdavkov plne v súlade európskymi fiškálnymi pravidlami. Po naplnení konsolidácie by sa rast dlhu mohol zastaviť v roku 2027 pod 63 % HDP a pri pokračovaní v nastavenom tempe konsolidácie by následne začal klesať.
Rokovania o rozpočte na rok 2026 vrátane diskusií o potrebných konsolidačných opatreniach podľa MF na politickej úrovni už prebiehajú a budú pokračovať aj v lete. Medzi uvažované opatrenia zaradilo pokračovanie hľadania úspor na prevádzke štátu, vyššie dane z nehnuteľností či externalít, kam patrí aj oblasť hazardných hier.