Bývalý študent gymnázia v Grazi zastrelil najmenej deväť ľudí a 12 zranil. Vnímate nejakú „dieru v bezpečnosti“, keď došlo k útoku tohto rozsahu?
Nedovolil by som si to nazvať dierou v bezpečnosti. Všetky opatrenia, ktoré robíte pre účely bezpečnosti ako takej sú znižovanie rizika. Stopercentne nie je bezpečná žiadna škola, priestor, podujatie či mesto. Teraz je ešte veľmi skoro po útoku, aby sme mohli hovoriť o tom, či bola nejaká diera v bezpečnosti, alebo či niekto pochybil a podobne. To ukáže až vyšetrovanie.
Ako sa vieme ako spoločnosť ubrániť typom útokov, za ktorými je jednotlivec?
Štatistiky hovoria, že štyria z piatich útočníkov podobných útokov vopred vykazovali nejaké znaky radikalizovania, zmeny v správaní, rozprávaní alebo naznačovali v náznakoch, že sa chystajú urobiť niečo podobné. Brániť sa dokážeme tak, že budeme všímaví. A tiež tak, že budeme mať v školách a celkovo aj v spoločnosti nastavené systémy a pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci budú preškolení, ako spozorovať znaky radikalizovania a zmeny správania, aby boli dobre vymyslené systémy, keď sa takéto niečo zistí, komu a ako to reportovať, no aj to, ako úzko majú školy spolupracovať s políciou. Toto je postup ako preventívne také niečo odhaliť a zabrániť tomu.
Ako môžu bežní ľudia rozpoznať tesne pred útokom, že sa schyľuje k hrozbe a dotyčný vytiahne zbraň?
To je ťažké, ale napríklad, keď príde do školy niekto inak oblečený ako štandardne, povedzme, v maskáčoch, alebo má taktické rukavice, väčšiu batožinu pri sebe ako štandardne, môžu to byť znaky toho, že niečo nie je v poriadku. V prípade Grazu sa hovorí o tom, že to bol študent tej školy a že išlo o pomstu a reakciu na šikanovanie. Znamená to, že sa evidentne musel chystať na ten útok. Musel vykazovať nejaké znaky správania, že pripravuje niečo také. Dôležitá je v takých prípadoch spolupráca školy s rodinou.
Ak už dôjde k streľbe, čo by sme vtedy mali robiť? Zrejme dôjde k panike, ale čo robiť, aby sa nešírila a nepriniesla ešte väčšie ohrozenie?
Odpoveďou je skratka troch základných písmen – U, S, B, teda utiecť, skryť sa a bojovať. To znamená, ak je to možné, utiecť z toho miesta, budovy, ísť do vedľajšej budovy alebo sa za ňu schovať, teda čím viac sa vzdialiť od miesta útoku. Ak to možné nie je a takýto pohyb by bol nebezpečný a mohol by človeka vystaviť útoku, druhá možnosť je skryť sa. Napríklad v škole sa zabarikádovať, zamknúť v triede, priložiť k dverám skrine, lavice, stoličky, čokoľvek. Držať sa ďalej od toho útočníka, nepustiť ho k sebe. Zhasnúť svetlá, zatiahnuť závesy, žalúzie. Vypnúť si zvuky na mobilných telefónoch, byť potichu a nepredstavovať provokáciu alebo upozorňovanie na seba pre toho útočníka.
Ak útočník nezameriava streľbu na niekoho konkrétneho jedného človeka alebo všeobecne na skupinu ľudí v objekte, tak jeho cieľom bude spôsobiť čím viac zranení a obetí na životoch. Ak si má vybrať medzi ľuďmi, ktorí sú menej zranení a viac dostupní a s vie sa k nim dostať, tak sa nebude zdržiavať niekoľko minút prekonávaním nejakej bariéry v podobe zamknutých a zabarikádovaných dvier a pôjde ďalej.
A čo znamená to posledné písmeno B v prípade útoku? Mám sa pustiť do bitky s útočníkom?
Ak sa vám nepodarilo ani utiecť, ani zabarikádovať a už ste zoči-voči páchateľovi, bojovať je posledná možnosť, ak ste všetky ostatné vyčerpali. Treba sa mu postaviť, bojovať s ním a brániť sa. Väčšinou má skupina ľudí výhodu, že ich je viac aj keď nie sú ozbrojení. Treba sa vtedy vyzbrojiť čímkoľvek čo máte po ruke – stolička, dlhý vešiak, hasiaci prístroj. Protiútok musí byť veľmi rýchly, dravý, agresívny, idete mu po končatinách, zbrani, očiach, dýchacích cestách a snažíte sa ho zastaviť, zneškodniť, spomaliť.
Máte pomáhať primárne zachraňovať seba alebo iných? Platí obdobné pravidlo ako keď som v lietadle s dieťaťom, že mám zachraňovať seba až potom dieťa?
Použili ste príklad, ktorý používam bežne na prednáškach a školeniach. Ak budete vy mŕtva, už nikomu ďalšiemu nepomôžete. V prvom rade máte zachraňovať seba, aby ste, ak to vo vhodnej chvíli bude možné.
Čo ak v takejto situácii zostaneme paralyzovaní?
Môže sa to stať, je to prirodzená ľudská reakcia. Je veľmi dobre, ak je niekto v našom okolí, kto takúto reakciu na stres nemá, a kto nás chytí za ruku, vytrhne, zakričí na nás a podobne.
Čítajte viac Masaker v škole v Grazi: 11 mŕtvych, 11 zranených. Útočil bývalý žiak, mal 21 rokov. Pomoc potrebovalo 600 ľudí
Nejde o prvú streľbu smerovanú na školské zariadenie. Prečo sú útočníci vyberajú ako cieľ svojej frustrácie práve školy, teda na inštitúcie s väčším počtom ľudí?
Vo všeobecnosti budovy s veľkým pohybom ľudí, ktoré sú nepomerne zle chránené, sa nazývajú takzvané mäkké ciele. Toto čo tu rozoberáme je vlastne ochrana mäkkých cieľov. Motívov takýchto útokoch môže byť viacero. Motív určuje aj to, kde a ako útočník zaútočí. Ak platia tie veci, ktoré prebehli v médiách v súvislosti so streľbou, tak išlo o reakciu spojenú so šikanovaním. Ten páchateľ bol v škole údajne šikanovaný. Tá reakcia prirodzene – prirodzene v jeho hlave – smerovala voči inštitúcii, ktorá dovolila, aby bol šikanovaný, smerovala voči skupine osôb, ktorá ho možno šikanovala, alebo voči skupine osôb, ktorá sa na to pozerala a neurobila s tým nič. Súvisí to s motívom prečo. Ak hovoríme o teroristickom útoku , tak jeho cieľom je vzbudiť veľkú pozornosť, rozruch, narušenie základného chodu a podobne. Tam si takisto buď vyberú školu, alebo miestnosť s veľkým zhromaždením osôb, napríklad podujatie, veľké množstvo ľudí na ulici, námestí, železničnej stanici, letisku. Čokoľvek, kde je veľké množstvo ľudí a priestor je slabo chránený, napríklad aj nemocnica, ako tomu bolo v Českej republike.
Na opačnom spektre, sú takzvané tvrdé, respektíve odolné ciele, a to sú napríklad banky, vládne inštitúcie, policajné budovy, väznice, ktoré majú oveľa vyšší level bezpečnosti, ostrahy, ozbrojených zložiek a podobne. Tam tento typ útokov štandardne nesmeruje.