Predseda BBSK Ondrej Lunter pred otvorením Litterry konkrétne avizoval, že v múzeu očakávajú okolo 50 000 ľudí ročne. Podľa riaditeľa múzea Jozefa Balužinského sú tieto očakávania stále platné a spomínaný počet návštevníkov je ich métou, ale počas prvého roka fungovania by to nebolo reálne.
„Myslím si, že sme výrazne nad limitom, ktorý sme mali v pláne. Za prvý polrok sa nám podarilo získať takmer 10 000 ľudí,“ uviedol Balužinský. Zároveň zopakoval, že ide o prvý rok a veria, že ak sa im podarí zaujať návštevníkov, tak v horizonte najbližších dvoch rokov by sa na míľnik 50 000 návštevníkov ročne mohli dostať.
Trochu iné múzeum
Litterra nie je klasické múzeum, kde sú vo vitrínach za sklom vystavené exponáty bez možnosti sa ich dotknúť. Naopak, návštevníci si môžu vyskúšať rôzne činnosti. Napríklad tvorbu runového a klinového písma, ako aj písanie atramentovým perom či na historickom písacom stroji, ale i novšom elektrickom. Pre najmladších návštevníkov je aj tento niekdajší výdobytok techniky historickým exponátom a zaujímavou atrakciou.
Do Litterry prichádzajú podľa riaditeľa rôzni návštevníci. Pred letnou sezónou sú to podľa Balužinského rôzne školské zájazdy a cez víkendy rodiny s deťmi. Prichádzajú tiež seniori, ktorí okrem iného počas podujatí robia sprievod deťom. Počas minulého leta smerovali do múzea napríklad turisti z Muránskej planiny.

„Do ďalšieho roka si želáme, aby si k nám našlo cestu čo najviac mladých ľudí. Robíme pre to všetko a naším cieľom i prianím je, aby sme mohli formovať a vychovávať mladé generácie. Zároveň si prajeme, aby sme mali celkovo dosť návštevníkov a nech od nás odchádzajú spokojní a s dobrým pocitom,“ vyzdvihol riaditeľ.
Podľa marketingovej špecialistky Kataríny Lenartovej môžu študenti v Litterre okrem bežných prehliadok zažiť aj učenie hrou či zážitkom. „Funguje to tak, že veľa vecí v rámci našich expozícií je interaktívnych, takže žiaci si ich môžu vyskúšať. Môžu si napríklad vytvoriť vlastnú rozprávku s príbehom, ktorý im umelá inteligencia následne aj zobrazí,“ vysvetlila Lenartová.
Viacero častí
Litterra má expozičnú časť, v ktorej približuje históriu a vývoj rozprávok a príbehov na Slovensku. Nie je to náhoda, veď región Gemer je spätý s Pavlom Dobšinským, ktorý sa tam narodil a pôsobil veľkú časť života. V Gemersko-malohontskej župe zozbieral podstatnú časť svojich rozprávok.
Druhá časť Litterry je venovaná už spomínanej kreatívnej tvorbe. „Návštevníci u nás majú možnosť, aká nie je v 95 percentách iných múzeí. Do väčšiny vecí môžu vstúpiť, dotvoriť si ich, upraviť podľa seba a vytvoriť si tak vlastný zážitok,“ vysvetlil Balužinský.

Nevyužité nezostalo ani podkrovie budovy. To je celé venované dielu Gustáva Reussa Hviezdoveda, ktoré je považované za prvý slovenský vedeckofantastický román. Opisuje výpravu hlavnej postavy – Krutohlava – teplovzdušným balónom na Mesiac. Vzniklo už v roku 1856, teda niekoľko rokov pred knihou Julesa Verna Cesta na Mesiac. V Litterre ale majú priestor na tvorbu aj umelci a komunity, ktoré sa venujú rôznym témam.
Od gymnázia po múzeum
Budova, v ktorej dnes sídli Litterra, bola jednou z dvoch hlavných budov Prvého slovenského gymnázia, ktoré v Revúcej fungovalo v rokoch 1862 až 1874. Prvou je takzvaný Latinákov dom (kúria), v ktorej je dnes Múzeum Prvého slovenského gymnázia.
Keďže táto stavba potrebám školy kapacitne nepostačovala, rozhodlo sa o výstavbe druhej budovy na dnešnej Železničnej ulici. Vznikala v ťažkých podmienkach a jej výstavba bola vo veľkej miere financovaná z darov. Dokončená bola v roku 1872, ale svojmu účelu slúžila len jeden a pol roka, keďže v roku 1874 bolo gymnázium vtedajšou vládnou mocou násilne zatvorené a zrušené.
Od roku 1997 v budove sídlilo Prvé slovenské literárne gymnázium, ktoré sa snažilo nadviazať na tradície svojho slávneho predchodcu. V roku 2018 ho však BBSK pre nízky počet žiakov presťahoval do priestorov druhého revúckeho gymnázia a o rok neskôr úplne zrušil. Už vtedy sa začalo hovoriť o využití prázdnej budovy ako interaktívneho múzea. Tento zámer sa napokon naplnil pred rokom.