Parlament ním mal odsúdiť výroky Kotlára na aprílovej tlačovej konferencii, kde mal vyzvať na ukončenie očkovania mRNA vakcínami, hovoriť o údajnej zmene ľudskej DNA po aplikácii vakcín, spochybňovať činnosť Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a navrhovať vystúpenie SR zo Svetovej zdravotníckej organizácie.
„Tieto výroky nie sú v súlade s aktuálnymi vedeckými poznatkami medicíny, farmácie a biotechnológie. Očkovanie mRNA vakcínami proti ochoreniu COVID-19 bolo opakovane vyhodnotené ako bezpečné a účinné poprednými zdravotníckymi autoritami,“ poznamenali predkladatelia.
Uznesením chceli primať poslancov, aby okrem iného vyjadrili znepokojenie, že z pozície verejnej autority sú šírené dezinformácie, ktoré môžu viesť k zníženiu dôvery verejnosti vo vedecké inštitúcie a zdravotnícky systém. Plénum ním tiež malo vyzvať vládu, aby sa verejne dištancovala od nevedeckých výrokov Kotlára a posúdila vhodnosť jeho zotrvania vo funkcii vládneho splnomocnenca vzhľadom na ohrozenie integrity odborného prešetrenia pandémie.

Kotlár v apríli vyzval koalíciu a premiéra Roberta Fica (Smer) na ukončenie očkovania mRNA vakcínami na princípe distribúcie pomocou nanotechnológie. Predstavil tiež svoje zistenia o tom, že všetky testované šarže vakcín sú schopné meniť ľudskú DNA, čo môže viesť k vzniku viacerých závažných ochorení. Dementovali to viaceré inštitúcie aj politici.
Poslanci odobrili správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2024
V roku 2024 vybavila Kancelária verejného ochrancu práv 1779 podaní, z toho bolo 1447 podnetov. V 137 prípadoch konštatoval verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský porušenie základného práva alebo slobody. Vyplýva to zo správy o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2024, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtkovom hlasovaní zobrali na vedomie.
„Aj výkon mandátu v roku 2024 potvrdil moju tézu, že chudobu možno považovať za jednu z najväčších ľudskoprávnych lekcií našej spoločnosti. Ukazuje sa, že chudoba je príčinou a aj následkom porušovania ľudských práv,“ skonštatoval ombudsman. Dobrovodský upozornil, že medziročne došlo k nárastu počtu doručených podnetov o 7,21 percenta.

Dobrovodský oceňuje rokovanie s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, vďaka ktorému došlo k metodickému usmerneniu úradov práce v otázke rozhodovania o nároku na pomoc v hmotnej núdzi, ale aj k zmene pri spôsobe preukazovania hodnoty vozidla na účely posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi či rozhodovania o nároku na príspevok na bývanie.

„Súčinnosť orgánov verejnej moci pri vybavovaní podnetu môžem v prevažnej miere hodnotiť pozitívne. Nie je ojedinelé, že orgán verejnej moci svoj postup alebo plánované rozhodnutie zmení ešte v priebehu preskúmavania podnetu verejným ochrancom práv,“ skonštatoval v správe ombudsman. Takto došlo podľa neho k náprave napríklad v podnetoch týkajúcich sa rozhodovania o administratívnom vyhostení oddelením cudzineckej polície či rozhodovania Sociálnej poisťovne v konaniach o dôchodkovej dávke.

Do činnosti verejného ochrancu práv patrí aj vlastná iniciatíva. Konanie Dobrovodský inicioval napríklad v súvislosti s preskúmavaním environmentálnych záťaží na území Slovenska, ochrany verejného zdravia pred ohrozením hlukom. Konanie inicioval aj v súvislosti so zaobchádzaním s cudzincami dočasne umiestnenými vo výrobnej hale vo Veľkom Krtíši a v zariadení Migračného úradu Ministerstva vnútra SR v Opatovskej Novej Vsi a s ich životnými podmienkami.
Poslanci neodobrili mimoriadnu správu Dobrovodského k policajnému násiliu
Predchádzať policajnému násiliu možno zvyšovaním povedomia o nutnosti dôsledného zvažovania pri použití akéhokoľvek donucovacieho prostriedku policajtom. Vyplýva to z mimoriadnej správy verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru. Poslanci Národnej rady (NR) SR ju však vo štvrtkovom hlasovaní nevzali na vedomie. Svojou správou verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský reagoval na viaceré prípady policajného násilia v dôsledku služobného zákroku.
Štát podľa Dobrovodského vymedzil okruh situácií, keď je cieľ sledovaný donucovacími prostriedkami dôležitejší ako absolútna ochrana pred použitím mocenského monopolu štátu. „Prekročenie rámca, keď je použitie sily dovolené, najmä v podobe nedôvodného alebo neprimeraného použitia donucovacích prostriedkov, však narúša dôveru spoločnosti v Policajný zbor a aj v štát ako taký,“ vysvetľuje VOP.
Na predchádzanie policajnému násiliu Dobrovodský radí kontrolný a zodpovednostný mechanizmus pri používaní donucovacích prostriedkov. Odvoláva sa pritom aj na medzinárodné odporúčania ktoré uvádzajú, že efektívne fungujúci kontrolný mechanizmus, ktorý je sprevádzaný primeranými postihmi v prípade pochybenia, je dôležitým prvkom ochrany spoločnosti pred nedôvodným policajným násilím.
Pri preventívnych opatreniach Dobrovodský apeluje napríklad na prísnejšiu právnu úpravu používania donucovacích prostriedkov. Odporúčania sa týkajú aj úpravy podmienok a priestorov na vykonávanie bezpečnostných prehliadok, pri ktorých žiada napríklad presne vymedziť okolnosti, za ktorých môže dôjsť k vykonaniu bezpečnostnej prehliadky vrátane rozsahu jej vykonania.
Dobrovodský apeluje aj na zavedenie efektívneho mechanizmu ochrany oznamovateľov v Policajnom zbore. „Odporúčam vytvoriť účinný mechanizmus na ochranu príslušníkov Policajného zboru, ktorý im umožní bezpečne a anonymne nahlasovať prípady násilia, nevhodného správania zo strany kolegov, porušovania predpisov či akéhokoľvek iného protiprávneho konania,“ priblížil.
Pri nelegislatívnych odporúčaniach navrhuje VOP napríklad posilnenú a pravidelnú kontrolu Národnou radou SR či zavedenie povinnosti používania telových kamier pri výkone služobnej činnosti.
Svojou mimoriadnou správou reagoval ombudsman aj na minuloročnú tragickú udalosť v Košiciach, pri ktorej mal policajt počas služby dobiť muža prichyteného pre podozrenie z krádeže fľaše alkoholu v obchodnom dome. Muž na druhý deň v nemocnici podľahol viacpočetným zraneniam. Neskôr policajta obvinili z obzvlášť závažného zločinu zabitia. Zo zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa obvinili aj druhého člena policajnej hliadky.
Plénum odobrilo správu Národného preventívneho mechanizmu za rok 2024
Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok zobrali na vedomie výročnú správu Národného preventívneho mechanizmu za vlaňajšok. Do parlamentu ju predložil verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Správa okrem iného hovorí o činnosti subjektov Národného preventívneho mechanizmu, za ktoré SR určila Kanceláriu verejného ochrancu práv, Úrad komisára pre deti a Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Tie v rámci svojej činnosti vykonávali monitoring a systematické návštevy. „Majú predovšetkým preventívny charakter, ich účelom je pôsobiť do budúcna a predchádzať mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu, plynúcemu najmä zo systémových problémov alebo rutinných postupov,“ konštatuje sa v prijatom materiáli.
Kancelára ombudsmana napríklad v rámci svojho mandátu vykonala vlani spolu 19 monitorovacích návštev, z toho 11 v cele policajného zaistenia, štyri v ústavoch na výkon trestu, jeden v ústave na výkon väzby a výkon trestu, jeden v útvare policajného zaistenia pre cudzincov a dve tzv. následné návštevy v útvaroch policajného zaistenia pre cudzincov. Zistila viaceré nedostatky, napríklad dlhodobé, niekoľkohodinové umiestnenie v určených priestoroch aj počas noci, plošné odoberanie poučení či zdravotníckych pomôcok aj chýbajúce vychádzky na čerstvom vzduchu.
Úrad komisára pre deti zrealizoval 11 monitorovacích návštev. „Návštevy mali charakter niekoľkodňových, hĺbkových a vopred ohlásených aj neohlásených monitoringov v súlade s internou metodikou,“ uvádza sa v správe. Monitoroval sa napríklad stav v reedukačných centrách. Komisár v rámci toho uložil 32 opatrení vo vzťahu k zariadeniam, ktoré smerovali k dodržiavaniu práv dieťaťa. „Zistené nedostatky nedosahovali intenzitu mučenia, alebo krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania,“ píše sa v materiáli.
Kontrola sa realizovala aj v centrách pre deti a rodiny. Úrad komisára pre deti uložil 18 opatrení. „Väčšina z nich bola zo strany centier akceptovaná ako opodstatnená a boli vyjadrené snahy o ich nápravu,“ ozrejmuje správa. Komisár však v rámci monitoringu identifikoval závažné podozrenia z nevhodného zaobchádzania s deťmi zverenými do profesionálnej rodiny v Centre pre deti a rodiny Slovenské Nové Mesto. Poukázal okrem iného na obavy z nadmerného množstva konzumácie alkoholu u profesionálnych rodičov. V danej veci podal i trestné oznámenie a prijal ďalšie opatrenia.
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím zase okrem iného vykonala monitorovaciu návštevu vo viacerých psychiatrických zariadeniach. Taktiež upozornila na viaceré nedostatky, napríklad nedostatok informovanosti pacientov, obmedzenie osobnej slobody pri prijímaní aj rôzne nedostatky vo formálnych náležitostiach pri udeľovaní informovaného súhlasu. Subjekty v správe priniesli aj viaceré pozitívne prípady zistené počas monitoringu.
Národný preventívny mechanizmus proti mučeniu vznikol na základe Opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Slovenská republika Opčný protokol ratifikovala 4. júla 2023.

