Legislatívna zmena zároveň môže zvýšiť peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť. Počas pracovných dní by hasiči mohli dostať namiesto 15 percent 50 percent zo sumy príslušnej časti ich platov. Náhrada by mohla byť počas dní pracovného pokoja namiesto doterajších 30 percent 100 percent.
„Uvedené zmeny sa navrhujú aj z dôvodu čiastočného dorovnania nárokov príslušníkov s príslušníkmi ozbrojených bezpečnostných zborov aj s poukazom na to, že ide o zbory spadajúce pod rovnaký ústredný orgán štátnej správy, a preto je dorovnávanie nárokov viac ako žiaduce,“ uviedol rezort v materiáli.
Čítajte aj Najvyšší ústavní činitelia nečakane diskutovali o domácej aj zahraničnej politike
Vláda pre návrh zároveň schválila aj zrýchlené legislatívne konanie. Rezort vnútra v návrhu argumentoval, že právna úprava by mala priniesť „elimináciu v súčasnosti prebiehajúcich súdnych sporov príslušníkov v súvislosti s prekračovaním 48-hodinového priemerného týždenného služobného času“.
V prípade, že novela zákona prejde legislatívnym konaním, do účinnosti vstúpi od 1. júla 2025. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) pred rokovaním vlády uviedol, že návrh by chcel predložiť na aktuálnu schôdzu Národnej rady SR.
Pozemky pri novej nemocnici
Súčasťou územia strategickej investície budú pri výstavbe novej nemocnice v Prešove aj ďalšie pozemky. Sú potrebné na realizáciu stavebných prác, ale aj iných úprav. Vyplýva to z návrhu na zmenu osvedčenia o určení investičného projektu Rozvoj a modernizácia fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov za strategickú investíciu, ktorý na svojom rokovaní schválila vláda.
„Už v procese prípravy strategickej investície sa predpokladalo, že bude potrebné realizovať stavebné práce spojené s vyvolanými úpravami pozemných komunikácií, s prípojkami dažďovej a splaškovej kanalizácie, s prípojkou vysokého napätia a so zariadeniami využiteľnými novo budovanou infraštruktúrou nemocnice, najmä na účely zásobovania elektrickou alebo tepelnou energiou. Presné určenie pozemkov, dotknutých týmito prácami, bolo možné ustáliť až počas prvých fáz výstavby novej infraštruktúry nemocnice, čo je aj dôvod, pre ktorý sa navrhujú doplniť do územia strategickej investície v druhom kroku,“ uviedol v materiáli rezort obrany, ktorý ho na rokovanie vlády predložil.
Čítajte viac Opozícia vyzvala Sakovú vzdať sa pozemkov pri novej nemocnici. Rezort reaguje: Štát nepotrebuje vykúpiť cudzie pozemky
Nová nemocnica má byť koncovým typom zdravotníckeho zariadenia s celkovým počtom 1009 lôžok s možnosťou plnohodnotnej reprofilizácie na 1200 lôžok. S jej výstavbou sa začalo vlani a podľa harmonogramu by mala byť postavená do roku 2027. Projekt vyhlásila vláda za strategickú investíciu v júli minulého roka.
Vlani odhalili vyše 850 migrantov
Polícia odhalila v roku 2023 v prihraničných oblastiach 760 nelegálnych migrantov. V roku 2024 ich bolo 853. Vyplýva to z Hodnotiacej správy o plnení úloh vyplývajúcich zo Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v SR do roku 2028 za roky 2023 a 2024, ktorú schválila vláda.
„Policajný zbor (PZ) vykonal 21 preventívno-bezpečnostných akcií v roku 2023 a 43 preventívno-bezpečnostných akcií v roku 2024 zameraných na nelegálnu migráciu a pobytový režim cudzincov,“ uviedlo ministerstvo vnútra. Priblížilo, že v roku 2023 bolo udelených 24.782 a v minulom roku to bolo 24.039 platných tolerovaných pobytov cudzincov na území SR s účelom dočasného útočiska.
Čítajte aj Mimoriadna schôdza k transakčnej dani bola presunutá, k návrhu sa vrátia až po lete. Smer vysvetľuje dôvody
Polícia ďalej podľa rezortu zrealizovala 121 stretnutí v roku 2023 a 171 stretnutí v roku 2024 medzi hraničnými splnomocnencami, ich zástupcami a pomocníkmi na území SR, Maďarska a Česka. Na tému odhaľovania falšovania a pozmeňovania cestovných dokladov bolo preškolených 1249 policajtov v roku 2023. Vlani preškolili ďalších 571 príslušníkov.
Zároveň v roku 2023 PZ dokončoval spracovanie zbraňovej amnestie, kedy preskúmal 1762 zbraní a 62.677 kusov streliva.
Memorandum o prečerpávačke v Málinci
Vláda vo štvrtok schválila aj postup pri plnení memoranda o spolupráci pri príprave a výstavbe projektu prečerpávajúcej vodnej elektrárne (PVE) Málinec – Látky. „Schválenie vládou je podmienkou nadobudnutia účinnosti tohto memoranda,“ pripomenulo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v predkladacej správe k návrhu.
Upozornilo ďalej, že memorandum, podpísané 5. júna, vytvára podklad pre spoluprácu dotknutých obcí pri príprave a výstavbe PVE Málinec – Látky ako „strategicky významného projektu z pohľadu SR v kontexte potreby zachovania trvalej energetickej stability a zabránenia výkyvov cien elektrickej energie a prehlbovania disproporcií v energetickej sústave“.
Envirorezort v memorande deklaruje podporu projektu a záujem vyvolať legislatívne a administratívne aktivity, ktoré sú nevyhnutné na jeho realizáciu. „Jedným z legislatívnych predpokladov naplnenia predmetu memoranda je aj vytvorenie solidárneho fondu v prospech obcí dotknutých výstavbou a prevádzkou PVE Málinec – Látky,“ dodáva MŽP a uisťuje, že vyvinie maximálne úsilie za účelom urýchlenia výstavby verejných kanalizácií, čistiarní odpadových vôd, verejných vodovodov, úpravní vody, verejného osvetlenia v obciach dotknutých výstavbou prečerpávajúcej vodnej elektrárne už pred začatím samotnej výstavby.
Obnovenie civilnej leteckej prevádzky na Sliači
Na letisko Sliač by sa mohla vrátiť civilná letecká doprava. Zámer na návrh ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (nezávislý) vo štvrtok schválila vláda. Huliak má o obnovení civilnej leteckej prevádzky na Sliači začať rokovať s rezortmi obrany a dopravy, informáciu o výsledkoch rokovania má predložiť do konca februára 2026.
Zámer má podľa Ministerstva cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR prispieť k rozvoju cestovného ruchu v regióne. „Obnova civilnej leteckej dopravy na Sliači má z dlhodobého hľadiska strategický význam nielen pre samotné mesto Sliač a jeho okolie, ale pre celé Slovensko. Dostupnosť, poloha a dostatok ubytovacích kapacít patria medzi kľúčové atribúty pri rozhodovaní o realizácii konferencií medzinárodného charakteru,“ uviedol rezort.
Ministerstvo tiež očakáva, že letisko by mohlo pritiahnuť nové investície. Návrat civilných letov na Sliač by tiež prispelo k rozvoju cestovného ruchu v regióne. „Dopravná dostupnosť je jedným z rozhodujúcich parametrov, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie zahraničných klientov o návšteve kúpeľov s vysokou koncentráciou prírodných a liečivých prameňov, ako aj možnosti aktívneho oddychu, realizácie geomontánnej turistiky, cykloturistiky, ale aj spoznávanie jedinečností, osobitostí a rázovitosti kraja prostredníctvom vidieckeho cestového ruchu a agroturizmu v regióne stredného Slovenska,“ zhodnotilo MCRŠ s tým, že región by sa tak stal pre turistov dostupnejším.
Civilné lety na letisku Sliač boli zastavené koncom roka 2020 pre nevyhnutnú rekonštrukciu vojenskej časti letiska. Tá by mala byť dokončená v priebehu najbližších dvoch rokov.
Energetické certifikáty
Ministerstvo obrany (MO) SR obstará pre svoje budovy energetické certifikáty. Projekt bude financovať z plánu obnovy. Potrebuje ich na naplánovanie obnovy priestorov. Vyplýva to z návrhu zámeru obstarania energetických certifikátov a pasportov obnovy vybraných verejných budov organizácií MO SR, ktorý vo štvrtok schválil na rokovaní vládny kabinet.
„Predpokladaná hodnota obstarania energetických certifikátov a pasportov budov je 579.124,59 eura s DPH. MO SR má záujem byť priamo vyzvané zo strany Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí prostriedkov mechanizmu z Plánu obnovy a odolnosti a uchádzať sa tak o finančné prostriedky určené na obnovu verejných budov,“ uviedol rezort v materiáli.
Ministerstvo zároveň podotklo, že je rezortom s druhým najvyšším počtom budov, pričom niektoré z nich boli postavené ešte v 19. storočí. „Vychádzajúc z dostupných údajov o obnove fondu budov v správe organizácií MO SR možno konštatovať, že veľká časť týchto budov sa nachádza v pôvodnom stave, respektíve, že budovy neprešli žiadnou významnou obnovou od ich prvej kolaudácie,“ podotklo.