Nákup štrnástich kusov stíhacích lietadiel F-16 typu Block 70 od zbrojného gigantu Lockheed Martin si Slovensko zakontrahovalo ešte za ministra obrany Petra Gajdoša (SNS) v roku 2018. Slovenská republika podpísala zmluvu s americkou vládou a išlo o dovtedy najväčší armádny nákup, za 1,6 miliardy.
Jedna stíhačka vyšla podľa zverejnených dokumentov do 60 miliónov dolárov, splátky Slovensko uhrádza štvrťročne. Prvú uhradilo v prvý rok kontraktu v decembri, poslednú má zaplatiť koncom aktuálneho roka vo výške 3,2 milióna dolárov.
Hneď prvé dodávky pre pandémiu COVID-19 meškali, pôvodne mali u nás pristáť už v prvej polovici roka 2023. Dve stíhačky dorazili na Leteckú základňu Kuchyňa napokon až vlani v júli, tretia v decembri a štvrtá a piata tento rok v apríli. Do konca roka by mali doraziť tri alebo štyri.
Flotila 12 jednomiestnych a dvoch dvojmiestnych kusov by sa však mala rozrásť. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) pripustil objednávku štyroch ďalších stíhačiek pred viac ako rokom a informáciu oživil nedávno aj premiér Robert Fico (Smer). Kedy padne finálne rozhodnutie, zatiaľ nie je známe. Rezort obrany na naše otázky do uzávierky neodpovedal.
Kaliňákove argumenty
Kaliňák čelí od nástupu do funkcie opozičnej kritike, že armádne nákupy a ich obsah sú impulzívne a rozhadzuje príliš veľa. Rozbehol totiž nielen objednávku vrtuľníkov Blackhawk, dopravných lietadiel Embraer, ale aj dvoch tryskáčov Bombardier. Na druhej strane, aj sama armáda otvorene hovorí, že jej potreby sa 30 rokov zanedbávali a vytvoril sa vnútorný dlh. Otázne je, či výber nakupovaných produktov jej potreby skutočne odzrkadľuje.
Keď sa Pravda zhovárala s Kaliňákom pred rokom, vyjadril sa, že k doplneniu strojov prispelo viacero argumentov. Stíhačky majú jednak chrániť vzdušný priestor a jednak mať aj spôsobilosti na podporu pozemných síl.
„Toto vyžaduje určité upgrady týchto stíhačiek a zároveň rozšírenie ich počtu. Za ďalšie štyri kusy hovorí niekoľko faktorov, jednak schopnosť byť spôsobilý, ale aj poskytnúť spojencom NATO rotáciu v rámci air policingu (nepretržitú prítomnosť bojových lietadiel a posádok, ktoré sú pripravené rýchlo reagovať na možné narušenie vzdušného priestoru – pozn. redakcie),“ povedal vtedy.
Foto: Pravda, Ivan Majerský, Ivan Majerský
Doplnené majú byť aj kvôli tomu, že ozbrojeným silám budú slúžiť najbližšie dve až tri dekády, a preto sa podľa ministra treba pozerať na ich prirodzený úbytok. Ideálne by bolo, keby Slovensko malo prevádzkyschopných aspoň 70 percent prostriedkov.
„Zvyšné by mohli byť na pravidelných servisoch, opravách a údržbách. No tiež z tých 14 stíhačiek, ktoré budeme mať, tri až štyri kusy majú byť presne dislokované 24 hodín denne pre systém NATINADS (systém integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO – pozn. redakcie), čo tiež výrazne zmenšuje počet strojov, na ktorých sa môže lietať,“ obhajoval svoj zámer.
S nákupom štyroch ďalších kusov nemá problém ani náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Daniel Zmeko.
„Teraz sa vyrábajú verzie pre ostatné štáty, ktoré si ich objednali a sú veľmi príbuzné konfiguráciou, akú má Slovensko. Ak nevyužijeme túto možnosť a budeme ich chcieť o desať rokov a povieme, prosím, otvorte tú linku, lebo ešte by sme chceli dorobiť štyri, už to bude za úplne iných ekonomických podmienok ako teraz. So štyrmi lietadlami navyše nemám žiadny problém, práve naopak, považujem to za veľmi logické a správne rozhodnutie,“ uviedol vlani v rozhovore pre Pravdu.
Potrebujeme ich vôbec?
Bývalý minister obrany Martin Fedor zatiaľ presvedčivé argumenty, prečo by sme mali doobjednať ďalšie stíhačky, nezachytil. „Zatiaľ som nevidel presvedčivé argumenty k zvyšovaniu počtov stíhačiek. Na plnenie úloh v súvislosti s naším vzdušným priestorom pôvodný počet sa mi vidí dostačujúci,“ uviedol pre Pravdu. Za veľkú nutnosť skôr považuje posilnenie viacvrstvovej protivzdušnej obrany. Dodávky izraelského systému Barack MX sa majú začať koncom roka.
To, že onedlho budeme mať prezbrojené prakticky všetky dôležité komponenty vzdušných síl, však Fedor považuje za dobrú správu. Konkrétne menoval nové dopravné lietadlá, stíhačky, radary a spomínaný nosný systém raketovej ochrany.
„Dokonca sa vraj uvažuje aj nad nákupom podzvukových cvičných lietadiel. Osobne nie som priaznivcom takto extenzívneho poňatia, vzhľadom na to, že predsa len sme krajinou s mimoriadne obmedzenými zdrojmi. A to nielen finančnými, ale aj personálnymi,“ dodal Fedor.
Čítajte viac Veľké zmeny v armádnom podniku. Kaliňák chce na Považí opravovať stíhačky NATO aj vrtuľníky Blackhawk
Nie sme kľúčový hráč pre letectvo
Generál vo výslužbe Pavel Macko podotkol, že so Slovenskom sa v rámci NATO nepočíta ako s kľúčovým hráčom pre letectvo. „Náš hlavný príspevok do obrany aliancie a do vlastnej obrany je pozemné vojsko a špeciálne sily. Tu by sme mali mať prioritu, tam by aj do budúcnosti malo ísť maximum zdrojov,“ uviedol pre Pravdu.
Macko vysvetlil, že letectvo potrebujeme udržiavať v stave, aby v čase mieru dokázalo plniť úlohy air policingu a zásahov proti prípadom, ku ktorým môže dôjsť v stave bezpečnosti. „Proti veľkej vojnovej hrozbe budeme mať systémy zem-vzduch protivzdušnej obrany a posilňujúci kontingent od spojencov. My môžeme dať dve-tri lietadlá niekam, ale od nás sa neočakáva, a nemáme to ani v žiadnych cieľoch síl, aby sme prispievali do hlavnej bojovej sily v letectve, preto nemá zmysel nakupovať ďalšie lietadlá,“ priblížil.
Posilnenie flotily si vie predstaviť skôr z hľadiska podpory pozemných síl. Viacerými strojmi by sme v prípade konfliktu dokázali palebným ničením zo vzduchu podporovať manévrujúce jednotky. „Ale štyri lietadlá nie sú zásadný prírastok,“ konštatoval Macko.
Na to, aby mohla byť časť stíhačiek vo vzduchu, prípadne v servise, bola podľa generála nadizajnovaná flotila vo formáte 12+2 stíhačky. „Reálne potrebujeme mať štyri lietadlá trvalo prítomné v bojovej službe, z toho sú dve v pohotovosti. Keď vzlietnu a sú dlho vonku, lebo majú dlhý zásah, tak nie sú spôsobilí ani piloti, ani lietadlá pokračovať päť minút po pristátí v službe. Musíte mať ďalšiu dvojicu, ktorá je medzitým pripravená. Keď prvá vzlietne, ďalšia sa pripravuje na ostrý bojový vzlet,“ povedal.
Kto by nám prišiel na pomoc
Ak by došlo k ostrému boju, NATO má podľa českého vojenského analytika Jiřího Vojáčeka pripravené plány, ktoré letectvá by k nám prišli na pomoc ako prvé. „Preto je jednou z priorít krajín na hranici s prípadným protivníkom, ako sú Slovensko, Česko alebo Poľsko, funkcia takzvaného hold station. To znamená, že okrem vlastného letectva musíme byť pripravení prijímať aj počty vojakov zo zahraničia, a tiež lietadlá,“ vysvetlil. V Česku je základní pripravených okamžite prijímať cudzie stroje zhruba šesť.
Najlepšie vybavenými letectvami z európskej časti NATO sú podľa odborníka, ktorý publikuje aj pre portál Future Army, typické vojenské mocnosti ako Veľká Británia, Francúzsko a prekvapujúco aj Taliansko. Početné stroje má aj Nemecko, hoci v posledných dvoch dekádach do armády príliš neinvestovalo. V posledných rokoch do letectva výrazne investuje Poľsko, ktoré je súčasťou východného krídla aliancie a pomerne silné letectvá majú podľa neho aj najnovší členovia NATO Fínsko a Švédsko.
Čítajte viac Česko uzavrelo kontrakt na nákup amerických stíhačiek F-35. Za 24 kusov zaplatí šesť miliárd eur
„Prvé lietadlá, ktoré by v takom prípade prileteli na Slovensko, by stopercentne boli z geograficky najbližších krajín. Veľmi pravdepodobne by išlo o Poľsko, Česko. Otázka visí nad Maďarskom vzhľadom na postoj vlády ku konfliktu na Ukrajine,“ vymenoval Vojáček. V druhom rade by začali prilietať lietadlá z Veľkej Británie, zo Spojených štátov amerických a z Nemecka.
Vojáček pripomenul, že československé letectvo malo do roku 1992 oveľa viac stíhačiek, ale väčšinou išlo o letúne staršej generácie sovietskej výroby, ktoré boli podstatne lacnejšie ako sú dnes. „Krajiny ako Česko alebo Slovensko si tých lietadiel už toľko nemôžu dovoliť,“ poukázal. Iným príkladom je náš severný sused, ktorý do obrany masívne investuje. „V Poľsku zase vidíme, že spoločnosť sa obáva konfliktu s Ruskom,“ doplnil analytik.
Čítajte viac Tanky, drony, radary. Armáda by potrebovala viac, ako sa zaviažeme. Čo všetko potrebuje, aby nás dobre chránila?
Aké úlohy majú stíhačky
Primárnou úlohou stíhačiek v mierových časoch je podľa Vojáčeka ochrana vzdušného priestoru. Kým dve sú zapojené do stráženia v rámci systému NATINADS, ďalšie dve sú v servise. „Vždy sa striedajú štyria a štyria piloti. Myslím si, že to je dôvod, prečo minister Kaliňák doobjednáva ďalšie lietadlá. So strážou je potom tých lietadiel, ktoré sú skutočne k dispozícii, veľmi málo. Ak by chcel s nimi lietať do zahraničných misií, tak tie štyri by vám potom chýbali,“ domnieva sa.
Vzhľadom na veľkosť Slovenska sa mu dokúpenie štyroch kusov zdá ideálne, no pripomína, že nepôjde o jediné typy bojových lietadiel. Dopĺňať ich totiž bude vrtuľníkové letectvo a Kaliňák zvažuje aj cvičné lietadlá z Česka. Tie sú podľa Vojáčeka takisto schopné improvizovanej bojovej činnosti na súši aj vo vzduchu.
„Osemnásť plus nejakých pár cvičných bojových lietadiel je na krajinu veľkosti Slovenska v súčasnej dobe ideálny počet,“ uviedol. „Ak by sa blížila kríza, lietadlá sa dajú pomerne rýchlo dokúpiť. Dôležité je mať vybudovaný systém výchovy pilotov,“ doplnil. Slovensko má mať celkovo na F-16 22 pilotov, vycvičených je nateraz šesť a ďalší sa pripravujú v zámorí.
Iné úlohy by mali, ak by napríklad náš vzdušný priestor narušilo ruské lietadlo, ktoré by prelietalo Ukrajinou. Nastal by takzvaný alfa scramble, čo znamená, že by v reakcii na cudzí prvok vzlietli do vzduchu. Obdobný incident sa stal pred časom, keď ruské prieskumné letúne asi na dve minúty narušili poľský vzdušný priestor. „Vzlietnu stíhačky a väčšinou to býva tak, že protivníka prenasledujú, doženú ho a pokúsia sa s ním spojiť a zo vzdušného priestoru sa ho pokúšajú vytlačiť. To už ale hovoríme o bojových akciách,“ priblížil.
Ak by sa boj preniesol z ukrajinského na slovenské nebo, stíhačky by bojovali. „Dá sa predpokladať, že by sa rozptýlili na menšie letiská po Slovensku a snažili by sa protivníka zadržať do času, kým by prileteli jednotky NATO, aby nenapadli jadrovú elektráreň Jaslovské Bohunice či vodné dielo Gabčíkovo, teda strategické stavby či veľké mestá na východe,“ opísal. Nedávna bitka nad Kašmírom medzi letectvami Pakistanu a Indie však ukázala, že v súčasnosti sa vzdušný boj vedie nie na krátku, ale na veľmi dlhú vzdialenosť, doplnil.
Prepojené letectvo s Českom?
Foto: Pravda, Robert Huttner
Český analytik sa domnieva, že by dávalo zmysel znovu hlboko prepojiť slovenské a české letectvo. „Keby napríklad časť našich F-35 bola dlhodobo na Slovensku a časť vašich F-16 v Česku,“ vyhlásil. Hlavnou úlohou síce je ochrana vzdušného priestoru, no najčastejšie stíhačky vzlietajú k strateným dopravným lietadlám.
„Keď k nemu bude vzlietať dvojica F-35, tak náklady sú obrovské a Česká republika sa nedoplatí. To znamená, že potrebujeme druhú, lacnejšiu, platformu, ktorou by mohli byť slovenské F-16. Na druhú stranu, vzhľadom na to, že je Slovensko priamo na hranici s Ukrajinou, potrebuje nejakú výkonnejšiu platformu, ako sú F-16, čo by mohla byť časť českých F-35. To by mohlo byť v súčasnej dobe ideálne,“ dodal.