Politológ tiež skonštatoval, že snahy meniť ústavu sa prinajmenšom od roku 2016 stali častými a štandardnými. „Od toho roku bolo podaných niekoľko desiatok návrhov na zmenu ústavy, resp. prijímania samostatných ústavných zákonov obzvlášť z pier poslancov poslaneckých klubov ĽSNS a OĽaNO (dnes hnutie Slovensko). Najmä tieto dva kluby sa svojou politickou kultúrou snažili robiť z ústavy „trhací kalendár“,“ uviedol. Dodal, že v slovenskom parlamente sa „uhniezdil“ ústavný populizmus. Ako Ruman ozrejmil, ide o predkladanie návrhov novelizácie ústavy bez meritórneho účelu. „Otvorilo sa vrece so všakovakými avanturistickými návrhmi a tie sa stávali predmetom hlasovaní,“ vyjadril sa Ruman, podotkol ale, že netvrdí, že aktuálny návrh o zmenu ústavy má avanturistický charakter ale z právneho hľadiska do ústavy nepatrí.
Ruman skonštatoval, že ústavný populizmus znižuje dôveryhodnosť, stabilitu i právne-funkčnú vágnosť ústavného textu. Dodal ale, že chápe situáciu, v ktorej sa Slovensko ocitá ako štát v kontexte svojej suverenity a subjektnosti. „Vládne strany totiž v rámci svojej exekutívnej agendy presadzujú politickú suverenitu a nezávislosť nielen v hodnotových otázkach. A tento návrh je krásnou ilustráciou tohto princípu,“ vraví politológ. Dodal, že koaličné strany Hlas a Smer sa prezentujú ako strany oscilujúce po celej dĺžke politicko-hodnotovej škály, zľava doprava. „Podľa potreby – populisticky. Keď treba zvýšiť výšku dôchodkov, správajú sa sociálno-demokraticky, keď treba konsolidovať rozpočet, stávajú sa neoliberálni, a keď treba chrániť tradičné hodnoty, navrhujú konzervatívne zmeny,“ myslí si Ruman.
Za predložením návrhu vníma politológ priamy tlak z Európskej únie (EÚ) v podobe právnych záväzkov sekundárneho práva únie, ktoré je právne nadradené vnútroštátnym zákonom. „Ale to je pochopiteľné, keďže niektoré nariadenia a smernice EÚ v kultúrno-etických otázkach majú evidentne rýdzo ideologický charakter a na zákonnej úrovni s nimi štáty nemôžu súperiť. Rozhodnutia prijaté na pôde EÚ majú okrem iného za cieľ privilegovať menšinové záujmy zavádzaním proliberálnych/progresívnych právne záväzných právnych aktov, ktoré každá členská krajina musí implementovať do svojej legislatívy,“ vraví. Dodal, že ako problematické sa ukazuje práve slovo „musí“, ktoré sa stáva i dôvodom pre potrebu zmeny Ústavy SR, ktorá tomu ako jediná inštancia môže zabrániť, keďže disponuje najvyššou právnou silou. „Lenže jeden problém sa má riešiť zavádzaním ďalšieho problému, a tým je zámer ústavu ideologizovať z konzervatívnych pozícií. Bojujú tu tak dve ideológie – liberalizmus a konzervativizmus,“ vraví Ruman poukazujúc, že v tomto kontexte treba vnímať navrhovanú novelu ústavy. „Vyzerá to tak, že akokoľvek to dopadne, jedna strana bude vždy nespokojná. Avšak v demokracii by mala rozhodovať vôľa väčšiny,“ zdôraznil.

Na margo šancí návrhu na schválenie politológ poukázal na vyhlásenia jednotlivých politikov, z ktorých vyplýva, že návrh podporia aj členovia opozičných strán, hoci majú konkrétne podmienky. „Keďže v hre sú kultúrno-etické témy, a keďže verejná mienka je podľa posledných prieskumov naklonená ich tradičnému hodnotovému poňatiu, navrhovatelia a schvaľovatelia svojím konaním môžu len získať politické body,“ myslí si. Dodal, že to, či hlasovanie o novele ústavy ovplyvní opozičnú politickú integritu sa ukáže až po hlasovaní. Ruman je ale toho názoru, že „jedna ideologická nezhoda nepriateľov nerobí“.
Národná rada (NR) SR začala rokovať o vládnej novele Ústavy SR. Cieľom návrhu má byť posilnenie tradičných hodnôt pre zachovanie kultúrneho dedičstva Slovenska. Návrh predstavil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer). Ako uviedol, dané hodnoty vychádzajú z preambuly Ústavy SR, a tiež sú spojené s uznaním manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy. Návrh chce zdôrazniť zvrchovanosť Slovenska v základných kultúrno-etických otázkach, pokiaľ ide o ochranu života a ľudskej dôstojnosti, súkromný a rodinný život, či manželstvo a rodinu. Navrhuje sa okrem iného úprava osôb, ktoré si môžu osvojiť dieťa, taktiež by v prípade schválenia mali rodičia mať právo rozhodovať o účasti detí na výučbe, ktorá je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu, respektíve na vzdelávaní, ktoré sa týka intímneho života a sexuálneho správania. Výchovno-vzdelávací program musí byť v súlade s ústavou. Do ústavy chce ústavodarca návrhom zakotviť aj to, že SR uznáva len dve pohlavia, a to muža a ženu. Zaviesť by sa mohla aj rovnosť mužov a žien pri odmeňovaní za vykonanú prácu. Návrh plánuje za určitých podmienok podporiť Kresťanskodemokratické hnutie, s výnimkou poslanca Františka Mikloška, ale aj poslanci Kresťanskej únie Anna Záborská a Richard Vašečka. Oba subjekty plánujú predložiť spoločný pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje biologické určenie pohlavia – muža a ženy, ďalej posilnenie práv rodičov na školách, zákaz surogátneho materstva a definíciu otca a mamy ako muža a ženy. KDH ale odmieta rôzne „prílepky“ k novele, taktiež je proti vypusteniu jedného volebného obvodu z ústavy, ktorého zrušenie chce presadiť koaličný Hlas.