Na miestnom úrade v Petržalke začal pracovať ako referent mzdového oddelenia ešte na jeseň 2020 a jeho najbližší kolegovia mu dôverovali. Prípad sa začal odkrývať po tom, ako jedna z bánk dala samospráve echo o čudných transakciách a zamestnanci zisťovali, čo sa pod strechou úradu deje. Dnes už bývalého pracovníka Reného H., ktorý si z fiktívnych účtov bývalých zamestnancov posielal peniaze, stíhajú pre zločin sprenevery.
V rukách polície skončil po tom, čo sa pred vtedajším starostom Petržalky Jánom Hrčkom a kolegami, ktorí ho konfrontovali, priznal, a tí zalarmovali políciu. René najskôr vyviazol bez väzby a Mestský súd Bratislava I ho nechal na slobode. Prokurátor však podal proti uzneseniu sťažnosť a Krajský súd v Bratislave už rozhodol inak. O čom hovoria detaily uznesenia?
Čítajte viac Starosta Petržalky po megapodvode za 2,7 milióna: Argument s gamblovaním mi nesedí. Panika je teraz na množstve úradov
Z miliónov vrátil zatiaľ 100-tisíc
Spúšťačom Reného trestnej činnosti bola podľa prokurátora kombinácia záľuby v hazarde a zlej finančnej situácie. Keďže tá sa nezlepšila ani po tom, ako ho z úradu vyhodili, domnieval sa, že by si referent musel zabezpečiť peniaze na prežitie, úvery či bývanie niekde inde. „Podľa prokurátora neliečená závislosť na hazardných hrách je dostatočne silná motivácia v pokračovaní v páchaní v trestnej činnosti,“ píše sa v uznesení, ktoré má Pravda k dispozícii.
Voči tomu sa dnes už bývalý referent mzdového oddelenia ohradil, odôvodnenie sťažnosti podľa neho obsahuje len obavy prokurátora. Tvrdí, že odkedy ho obvinili, žiadneho protiprávneho konania sa nedopustil a prácu si bude hľadať mimo finančnej sféry. Obhajoval sa tiež tým, že na úrade v Petržalke už nepracuje, priznal sa a doposiaľ ho neodsúdili.
Z celkovej sumy 2,7 milióna eur, o ktoré mal Petržalčanov pripraviť, škodu uhradil len čiastočne. Konkrétne išlo o 110 630 eur, ktoré prokurátor zaistil z účtu Reného partnerky, kde si vkladal peniaze. „Obvinený uviedol, že sa lieči od závislosti na hazardných hrách, bude navštevovať psychiatra a sám inicioval, aby bol evidovaný v registri fyzických osôb vylúčených z hrania hazardných hier. Obvinený ďalej uviedol, že účasť na hazardných hrách nie je trestná,“ píše sa uznesení o obhajobe Reného.
Pred krajským, teda sťažnostným, súdom už prokurátor uviedol, že dôvody väzby rozširuje. Reného obhajca Adrian Šándorčín argumentoval, že protiprávne konanie sa viazalo len na prácu na úrade, kde už nepracuje. „Obvinený vyjadril ľútosť nad svojim konaním, prejavil vôľu nahradiť škodu podľa svojich schopností a možností a podstupuje liečbu závislosti. Konanie považuje za osobné zlyhanie, chce byť nápomocný tehotnej družke. Sťažnosť prokurátora navrhol ako nedôvodnú zamietnuť,“ uvádza sa ďalej v uznesení.
Prehral 1,5 milióna za dva a pol roka
Argumenty vyhodeného zamestnanca a jeho advokáta, aby zostal na slobode, však nestačili. Bratislavský krajský súd jednohlasne (3:0) rozhodol, že René poputuje do Justičného paláca. Senát sudcu Karola Kováča totiž jeho písomný sľub neprijal.
„Písomný sľub obvineného je pre krajský súd nedostatočný, keďže obvinený proklamuje závislosť na hazardných hrách, ktoré mal vykonávať práve z verejných zdrojov, čím predložený písomný sľub je nateraz nepostačujúci. Ide pritom o enormné peňažné prostriedky, keď obvinený, hoci v postavení podozrivého vypovedal, že prehral na hazardných hrách za dva a pol roka sumu vo výške 1 500 000 eur,“ konštatoval súd.
V druhom kroku tiež odmietol nahradiť väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka a takisto neprijal ani peňažnú záruku Reného mamy vo výške 15-tisíc eur, pretože by to bez preverenia všetkých okolností prípadu bolo predčasné.
„Je pritom otázne, či tieto peňažné prostriedky nepochádzajú z trestnej činnosti, z ktorej je obvinený dôvodne podozrivý,“ uviedol sťažnostný súd. Z obsahu spisu totiž vyplývajú zatiaľ parciálne informácie, že na účte Reného partnerky zaistili 110 630 eur. Hoci bývalý referent priznal, že ich na účet vkladal on, podľa súdu je otázne, či aj prostriedky na iné účty vrátane matkinho, nevkladal. To však odmietol.
Ako si toľké peniaze prevádzal
Krajský súd v Bratislave v uznesení uvádza, že René pozmeňoval údaje „o osobách, ktorým mala byť vyplácaná pravidelná mzda, v internom mzdovom informačnom systéme „aktivoval“ účty, najmä bývalých zamestnancov s fiktívnym nárokom na výplatu príslušnej mzdy, ktorým priradil ním zriadené osobné bankové účty“. Takto sa mal obohacovať od januára do 13. mája tohto roka.
Uvádza aj presné sumy, ktoré odvádzal z petržalskej pokladnice. Len v ČSOB banke si vytvoril 63 bankových účtov. „Spolu vo výške najmenej 487 251,64,– €, ktoré si obvinený neoprávnene prisvojil a použil pre vlastnú potrebu v doposiaľ presne neustálenej časti na hazardné hry, čím spôsobil poškodenému Mestskej časti Bratislava – Petržalka škodu vo výške minimálne 487 251,64 €,“ spresnil súd.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Krajský súd v Bratislave poznamenal, že neriešil Reného vinu, ale skúmal či sú splnené aj materiálne podmienky rozhodnutia o väzbe. Upozornil, že dôvodnosť stíhania ako jedna z podmienok väzby, musí byť podložená dôkazmi.
Prevody pritom predbežne potvrdzujú výpisy z platobných príkazov a prevodov z jediného účtu mestskej časti na účty referenta. Zistenie, že by mohlo ísť o Reného, kto si peniaze z účtu Petržalky posielal, podľa súdu dokumentuje aj zistenie externého IT konzultanta. Ten vypovedal, že k mzdovému systému Vema mal prístup len René ako administrátor.
Z výpovede iného svedka zase vyplýva, že po tom, ako ČSOB upozornila na pochybné finančné toky, mestská časť preverovala zaslaním jedného eura každý z účtov. Ako majiteľ účtov sa zobrazoval René H., teda nie bývalí zamestnanci ako to vykazoval, čo potvrdila aj mestská časť.
Čítajte viac Prasknutý betón, chýbajúce zastávky. Na odstraňovaní závad na trati petržalskej električky pracuje 200 robotníkov. Blíži sa jej spustenie?
Časť peňazí vraj odovzdával
Obvinený mzdový referent sa pri výsluchoch priznal, že skutok tak ako ho popisuje uznesenie o vznesení obvinenia, sa zakladá na pravde. Nesúhlasil však s tým, že by konal z vlastnej iniciatívy. „Obvinený totiž vypovedal, že osobe pod menom “M.“ mal v kaviarni v centre Bratislavy pravidelne odovzdávať určitú časť peňažných prostriedkov ako odplatu za to, že táto osoba mala navrhnúť obvinenému spôsob, ako sa touto formou dostať k peňažným prostriedkom z rozpočtu mestskej časti,“ uvádza súd v uznesení.
Mestský súd, ktorý Reného neposlal do väzby, konštatoval, že je veľmi ťažko predstaviteľné, že by sa takejto sofistikovanej činnosti a v takej veľkej mestskej časti akou je Petržalka René bez vedomia iných dopúšťal sám. Krajský súd mal na to iný pohľad. Poukázal pritom na výpovede svedkov, ktorých obsah skôr svedčí o nedostatočných kontrolných mechanizmoch na mestskom úrade.
Z uznesenia tiež vyplýva, že na úrade pracuje aj Reného partnerka, ktorá podľa súdu síce mohla vedieť o tom, čo jej partner robí, no zo žiadneho z dôkazov nateraz nevyplýva, že by mu s tým pomáhala. „V načrtnutej schéme fungovania tak nateraz skutočnosti uvádzané vo výpovediach nepodporujú záver súdu prvého stupňa, že v procese nelegálnych prevodov mohli byť zapojené ďalšie osoby z pracovného prostredia mestskej časti. Ide však o predbežné závery, ktoré ďalší priebeh vyšetrovania môže zmeniť,“ uvádza sa ďalej.
Čítajte viac Megapodvod v Bratislave, pracovník obral úrad o 2,7 milióna. Starosta: Suma môže narásť, na májové výplaty sám dozriem
Dôvody väzby
Na petržalskom úrade zistili, že René nemal účty len v jeden banke. Ukázalo sa, že si založil až 151 rôznych účtov v ôsmich bankách, pričom mala vzniknúť škoda až do výšky 2,7 milióna eur.
„Dôvodná obava v pokračovaní v páchaní trestnej činnosti spočíva v tom, že v prípade obvineného nemalo ísť o ojedinelé zlyhanie, teda vybočenie z inak riadneho spôsobu života, ale stíhanej trestnej činnosti sa mal dopúšťať opakovane, na pravidelnej báze a po značne dlhé obdobie, pričom sumy, ktoré si mal z verejných prostriedkov bez oprávnenia zasielať na súkromné účty, by aktuálne už mali zodpovedať škode veľkého rozsahu (487 251,64 eur + 183 158,29 eur + 2 058 155,43 eur),“ konštatoval súd.
Podotkol tiež, že René sa mal trestnej činnosti dopúšťať sofistikovaným a ťažko odhaliteľným spôsobom. I keď na úrade skončil a už nemá prístup k mzdovému systému, vyvoláva to obavu, že by na slobode mohol pokračovať. A to aj preto, že priznal závislosť na hazardných hrách a popísal aj svoje viaceré pôžičky vo výške 60-tisíc eur, ktoré mesačne spláca.
„Na základe týchto úvah je tak dané vysoké riziko opätovnej snahy obvineného zabezpečiť si peňažné prostriedky na hazardné hry, práve páchaním majetkovej trestnej činnosti,“ dodal súd.