Pellegrini po stretnutí povedal, že v utorok bolo na stole viacero otázok. Prvá, ako sa má Slovensko zachovať na prelomovom summite NATO, ktorý sa začne už o týždeň v Haagu. Prezident totiž chce ísť na stretnutie lídrov aliancie so silným mandátom, ktorý je naprieč celým politickým spektrom. Dôvodom je, že rozhodnutie, ktoré prijmú, sa bude týkať aj vlád, ktoré prídu po kabinete Roberta Fica (Smer).
„Pri záverečnom rozhodnutí by Slovensko nemalo byť jedinou krajinou, ktorá by mala narušiť dosiahnutie konsenzu,“ povedal prezident. Do Haagu pôjde spolu s ministrom obrany Robertom Kaliňákom aj so šéfom diplomacie Jurajom Blanárom (obaja Smer).
Na druhej strane, súhlasí aj s pozíciou, že hoci sa zadefinujú na summite ciele, Slovensko bude presadzovať, aby sa zvyšovanie výdavkov na obranu napĺňalo minimálne v horizonte 10 a viac rokov. Republika nie je podľa neho nateraz v takej ekonomickej kondícii, aby mohla zvyšovať dramaticky rýchlo.
O dramatické skoky nepôjde
Výška výdavkov na obranu bude podľa hlavy štátu vždy autonómnym rozhodnutím vlády. Pripomenul, že Slovensku trvalo dlho, kým dosiahlo úroveň dvoch percent HDP.
„Vnímam vyjadrenie vlády a jej predstaviteľov, že to nebude automaticky znamenať, že od ďalšieho roku budú rapídne stúpať výdavky na zbrojenie, ale že vláda bude v prvých rokoch preferovať viac výdavky na duálne použitie. To znamená dobudovanie infraštruktúry, železníc, cestných mostov, možno ďalšej výstavby zdravotníckych zariadení,“ priblížil. Nemyslí si, že by modernizácia armády utrpela duálnymi projektmi.
Foto: Ľuboš Pilc
Ako zhrnul, Slovensko nebude narúšať jednotu na summite, no bude trvať na tom, aby sa zvyšovanie rozložilo čo najdlhšie v čase, a aby výraznou časťou boli práve prostriedky duálneho použitia. „Naši alianční partneri musia pochopiť, že Slovensko je na východnej hranici NATO a infraštruktúra je extrémne dôležitá pre mobilitu v prípade potreby nejakej operácie,“ vysvetlil.
Posilňovanie obranyschopnosti by však nemalo ísť na úkor kvality života ľudí. „To znamená, musí sa to diať len zo zdrojov, ktoré prinesie zvýšený rast hrubého domáceho produktu alebo zlepšenie našej ekonomiky,“ dodal. Myslí si, že Slovensko by malo ešte viac a výraznejšie investovať do slovenského zbrojárskeho priemyslu.
Prezident poukázal, že v politike každej krajiny by mali byť témy, ktoré extrémne nepolarizujú a naprieč stranami na nich panuje všeobecná zhoda. V histórii to bola napríklad oblasť energetiky či zahraničnej politiky. Takouto témou by teraz mala byť komplexná bezpečnosť a okrúhly stôl, ktorý zvolal, mal ukázať, či sa v téme lídri zhodujú. Debata o obrane nemôže podľa neho skĺznuť len „na percentá“, posilnenie obranyschopnosti musí byť našou vlastnou prioritou.
Kaliňák je komisii otvorený
Líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka si na stretnutí všimol, že vládne strany nemajú zhodu, ako by Slovensko malo postupovať v prípade výdavkov na obranu. „My sme presvedčení, že potrebujeme väčšie investície do našej obrany a obranyschopnosti. Nie kvôli tomu, lebo sme si to teraz vymysleli, ale kvôli hrozbe, ktorú predstavuje Vladimir Putin pre celú Európu,“ povedal Šimečka.
V krajinách na západ od Slovenska dochádza podľa šéfa PS k dohode na úrovni relevantných politických strán a ich expertov na obranu o prioritách v tejto oblasti na najbližších osem až dvanásť rokov. „To, čo dnes vidíme, je úplný opak. Nielenže neexistuje zhoda, ani sa o ňu nikto nepokúsil naprieč politickým spektrom,“ poukázal Šimečka dopoludnia.
Podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga však všetci za okrúhlym stolom deklarovali, že so zvyšovaním výdavkov na obranu súhlasia. „Bezpečnosť Slovenska musí byť absolútnou prioritou a nie je možné sa ďalej tváriť, že žijeme v mierovom alebo bezpečnom svete. Hrozba sa volá veľmi jasne, a je to Ruská federácia,“ vyhlásil ešte dopoludnia. Koalíciu kritizoval, že to nedokáže takto pomenovať a Putinovi sa klania a spochybňuje členstvo v Európskej únii a NATO.
Horizont zvyšovania, teda, aký by mal byť ročný nárast a dokedy by sa cieľ zo summitu mal naplniť, ostal podľa šéfa SaS otvorený. Kaliňáka požiadal, aby založili pracovnú skupinu zloženú zo všetkých zástupcov relevantných strán, pričom by dohliadala na plány a vynakladané prostriedky. Ficovi sa podľa Gröhlinga táto myšlienka nepáčila, ale Kaliňák jej bol otvorený.
„Predpokladám, že sa táto komisia v najbližších týždňoch reálne uskutoční,“ povedal. „Sme za zvyšovanie výdavkov a jasne hovoríme, že chceme byť súčasťou jednotlivých tímov alebo komisií, ktoré budú kontrolovať, na čo a akým spôsobom sa tieto peniaze vynakladajú. Budeme chrániť každý jeden cent občana Slovenska, aby tieto peniaze išli na bezpečnosť,“ dodal. Nedôveru voči Kaliňákovým nákupom má aj PS. „Nakupuje, ako mu napadne. Robí to zbrklo,“ vyjadril sa Šimečka.
Chcú aj mimoriadny výbor
SaS ešte dopoludnia kritizovala Kaliňáka, že koná netransparentne, bez plánu a kontroly. „Momentálne ani neexistuje žiaden zmysluplný dokument, ktorý by vysvetľoval, že do čoho presne ideme investovať miliardy eur. Z obranyschopnosti sa nemôže stať čierna diera, musíme investovať cielene a žiadame, aby každý jeden cent mal zmysel,“ povedal Gröhling. K čiastočnej náprave malo dôjsť za okrúhlym stolom, keď podľa prezidenta Kaliňák odovzdal opozícii plán vyzbrojovania do roku 2030, ktorý schválil ešte kabinet Eduarda Hegera, a ozbrojené sily sa ním riadia.
„Sme si vedomí, že svet sa nachádza v zložitej situácie a aj my budeme musieť postupne zvyšovať výdavky na obranu, ale musí sa to diať transparentne a tak, aby aj prostriedky duálneho určenia na obranu boli kontrolované. My za KDH sme navrhli, aby vznikla komisia alebo výbor,“ uviedol predseda KDH Milan Majerský. Znižovať finančnú záťaž by podľa neho pomohlo aj spoločné obstarávanie krajín V4.
Opozícia tiež navrhla zvolanie mimoriadneho parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť, kam chce pozvať náčelníka Generálneho štátu Ozbrojených síl Slovenskej republiky Daniela Zmeka. Výbor by chceli po summite NATO v Haagu. „Chceme počuť, čo reálne potrebuje naša armáda, aké sú očakávania od NATO, aké spôsobilosti nám chýbajú,“ vysvetlil šéf SaS.
Neutralita? Škandalózne, neprijateľné
Krátko predtým, ako sa malo začať stretnutie v paláci, sa premiér Fico vyjadril, že v časoch, keď si mädlia ruky zbrojárske firmy a Európa hovorí o vojne, by Slovensku svedčala neutralita. Šimečka reagoval, že Ficove slová de facto znamenajú vystúpenie z NATO.
„Považujem to za škandalózne. Nie je to prvý raz. V poslednom čase sledujeme, ako politici strany Smer začínajú čoraz intenzívnejšie hovoriť o tom, že by sme možno mali vystúpiť z Európskej únie raz. Teraz premiér naznačuje, že by sme mali vystúpiť z NATO. Je to nebezpečná rétorika v čase, keď Rusko a Vladimir Putin nielenže bombarduje Ukrajinu a zabíja civilistov, ale vyhráža sa celej Európe,“ reagoval líder PS.
Kým zvyšok Európy si uvedomuje hrozbu, na Slovensku spochybňujeme členstvo v aliancii. Keď premiéra v paláci konfrontoval, ako svoje slová myslel, odpoveď nedostal. „Povedal, že je to jeho názor, a ďalej o tom nebude diskutovať,“ opísal Šimečka.
Majerský podotkol, že Slovensko nemôže ostať neutrálne, pretože by to znamenalo oveľa viac výdavkov na obranu. „Nevieme naplniť ani dve percentá. V tomto prípade by to už bolo na hranici nejakých 25 percent. Myslím, že Arménsko má takú sumu,“ povedal šéf KDH a pripomenul, že Poľsko a Pobaltie výrazne viac zbroja, pretože tieto krajiny sú si vedomé hrozby z Ruska.
„Hovoriť v dnešnej dobe o neutralite Slovenska je absolútne neprijateľné. Pre nás je jedinou istotou, čo sa obrany týka aj vzdušného, aj pozemného priestoru, jedine NATO. To každý súdny človek uzná,“ reagoval líder KDH.
Premiérovi podľa lídra SaS nevyšla téma zrušenia nedeľných politických relácií, ani dve pohlavia v ústave, a tak prichádza s neutralitou Slovenska. „Mne sa nechce vyjadrovať k takýmto sprostostiam,“ reagoval Gröhling.
„Pán premiér nech riadi krajinu, nech sa tu ľuďom lepšie žije, aby tu bol pokoj, spokojnosť, aby sa opätovne naštartovala ekonomika Slovenska a neriešme tu takéto hlúposti,“ povedal. „Veď neutralita by Slovensko stála omnoho viacej, ako sú jednotlivé výdavky, ktoré budeme teraz dávať teraz do obrany,“ podotkol šéf SaS.
Pellegrini: Neutralita by bola iksnásobne drahšia
Prezident Peter Pellegrini reagoval, že ak niekto vysloví takýto názor na členstvo Slovenska v NATO, musí povedať aj „B“, teda koľko by neutralita stála. „Práve preto dnes Slovensko možno vynakladá na svoju obranu a armádu len dve percentá, pretože sa nemusí spoliehať samo na seba a vie, že ďalšie vojenské kapacity a spôsobilosti by prišli od našich aliančných partnerov a Slovensko za ne nemusí platiť,“ reagoval prezident.
Ak by Slovensko bolo neutrálnou krajinou, na obranu by muselo podľa neho vynakladať možno až desať percent. Pripomenul, že v programovom vyhlásení vlády je formulácia, že Ficov kabinet podporuje členstvo v NATO.
„Toto vyjadrenie považujem čisto za jeho osobný postoj a nadhodenie politickej témy, aby sa o tom teraz mesiac diskutovalo,“ pokračoval. Premiér je podľa neho expert na provokatívne myšlienky, ktoré zahlcujú verejný priestor. „Neutralita by v prípade Slovenska bola pravdepodobne iksnásobne drahšia ako naše členstvo v NATO,“ poukázal.
Každý politik môže nadhodiť, akú myšlienku chce, otázne je, či mu médiá a partneri na to skočia. „Je to dnešný fenomén politiky, každý sa snaží zaujať, vtiahnuť ostatných do témy. Treba povedať, že premiér je v tom majster,“ pokračoval. Podľa prezidenta nemáme náhradu za NATO.
Rešpektuje jeho názor, no poukázal, že to môže viesť k všeobecnej diskusii, ktorá povedie až k petičnej akcii. „Aby som tu o mesiac nemal na stole 400-tisíc podpisov s otázkou, či ste za to, aby Slovensko vystúpilo z NATO. Tu dopredu avizujem, že ak by tá otázka bola formulovaná správne, tak tentoraz by som to referendum vypísal úplne automaticky, pretože ak bude taká otázka čistá, jasná, tak nebudem mať inú možnosť. Dopredu upozorňujem, neroztvárajme dvere a debatu na témy, ktoré môžu bezpečnosť Slovenskej republiky ohroziť,“ dodal.