Mierová agenda Smeru pomohla zvíťaziť v parlamentných voľbách 2023 a premiér Fico sa tejto línie aj drží. Jeho vláda medzi prvými rozhodnutiami schválila zastavenie všetkej vojenskej pomoci susednej Ukrajine, ktorá od roku 2022 čelí invázii ruskej armády. Neskôr predseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer) prišli s myšlienkou, že obranné výdavky vo výške dvoch percent HDP by nemali smerovať výlučne na zbrojenie, ale aj na civilné projekty – napríklad na opravu mostov a výstavbu nemocníc.
Zrejme teda platí, že téma prípadného navyšovania výdavkov na obranu nie je premiérovi po vôli. Tento návrh totiž presadzuje Severoatlantická aliancia (NATO), členom ktorej je Slovensko od roku 2004. Šéf Aliancie Mark Rutte navrhuje, aby členské krajiny dali ambicióznejšie predsavzatie a namiesto súčasných dvoch percent HDP investovali do posilnenia bezpečnosti až päť percent. Časť týchto peňazí by pritom mohli vlády používať na takzvané duálne projekty, teda na civilnú infraštruktúru, ktorú využívajú aj vojaci.
Európska únia navyše vo februári prišla s plánom na „prezbrojenie Európy“, v rámci ktorého chce do obrany EÚ investovať až 800 miliárd eur. Z týchto prostriedkov by mohli členské štáty nakupovať systémy protivzdušnej obrany, delostrelecké zbrane, rakety a muníciu, drony, a tiež financovať ochranu kritickej infraštruktúry, vojenskej mobility či využívania umelej inteligencie.
Nezmyselné zbrojenie
Fico s takýmto prístupom nesúhlasí a plány EÚ aj NATO označuje za nezmyselné zbrojenie. Včera v reakcii na novinársku otázku k navyšovaniu obranných výdavkov reagoval ešte ostrejšie: „V tomto bláznivom období postavím otázku. A nesvedčala by Slovensku neutralita? A túto otázku staviam oficiálne a veľmi jasne. Do čoho nás to, preboha, všetci ťahajú? Všetci hovoria o vojne. O akej vojne to hovoríme? To akože s kým sa ideme biť?“ pýtal sa premiér krátko pred schôdzkou u prezidenta Pellegriniho na tému obrany.
„Pokiaľ ide o mňa, tak by som vám povedal, že v týchto nezmyselných časoch zbrojenia, kde si mädlia ruky rôzne zbrojárske firmy, by Slovensku veľmi svedčala neutralita. Ale, bohužiaľ, toto nie je v mojich rukách,“ uviedol predseda vlády.
Ak sa slovenská politická scéna u prezidenta dohodne na zvyšovaní výdavkov na obranu, podľa Fica musí ísť o postupné navyšovanie. „My dnes dávame na obranu dve percentá, čo je približne 2,8 miliardy eur. Ak by sme išli na päť percent vrátane duálnych projektov, hovoríme o siedmich miliardách eur. Kto si to môže dovoliť? Tieto čísla sú čísla, ktoré treba rozumne rozložiť v čase, to nemôže byť skokové,“ dodal Fico.

Podvečer Fico s touto myšlienkou pokračoval. „NATO je ako golfový klub. Ak si chcete zahrať, musíte platiť členský príspevok. USA sa rozhodli zvýšiť členské na 5 percent HDP,“ uviedol na sociálnej sieti. „Máme jednoduché rozhodnutie. Buď novo stanovené členské zaplatíme (viac ako 7 miliárd euro!), minimálne s výhradou, že peniaze na obranu použijeme podľa vlastnej úvahy najmä na projekty duálneho určenia ako sú nemocnice a cesty alebo z NATO vystúpime,“ napísal ďalej.
Premiér preto považuje za logické, že otázku neutrality postaviť občanom Slovenskej republiky. „Cítime sa ohrození? Ak áno, dajme 7 miliárd na obranu a nešomrime. Čo je na mojej úvahe, že neutralita by za daných okolností svedčala Slovensku ako svedčí Rakúsku a Švajčiarsku, také šokujúce?“ položil na záver otázku.
Pellegrini: Fico je expert na provokácie
Prezident Peter Pellegrini reagoval, že ak niekto vysloví takýto názor na členstvo Slovenska v NATO, musí povedať aj „B“, teda koľko by neutralita stála. „Práve preto dnes Slovensko možno vynakladá na svoju obranu a armádu len dve percentá, pretože sa nemusí spoliehať samo na seba a vie, že ďalšie vojenské kapacity a spôsobilosti by prišli od našich aliančných partnerov a Slovensko za ne nemusí platiť,“ reagoval prezident.
Ak by Slovensko bolo neutrálnou krajinou, na obranu by muselo podľa neho vynakladať možno až desať percent. Pripomenul, že v programovom vyhlásení vlády je formulácia, že Ficov kabinet podporuje členstvo v NATO.
„Toto vyjadrenie považujem čisto za jeho osobný postoj a nadhodenie politickej témy, aby sa o tom teraz mesiac diskutovalo,“ pokračoval. Premiér je podľa neho expert na provokatívne myšlienky, ktoré zahlcujú verejný priestor. „Neutralita by v prípade Slovenska bola pravdepodobne iksnásobne drahšia ako naše členstvo v NATO,“ poukázal.
Každý politik môže nadhodiť, akú myšlienku chce, otázne je, či mu médiá a partneri na to skočia. „Je to dnešný fenomén politiky, každý sa snaží zaujať, vtiahnuť ostatných do témy. Treba povedať, že premiér je v tom majster,“ pokračoval. Podľa prezidenta nemáme náhradu za NATO.
Rešpektuje jeho názor, no poukázal, že to môže viesť k všeobecnej diskusii, ktorá povedie až k petičnej akcii. „Aby som tu o mesiac nemal na stole 400-tisíc podpisov s otázkou, či ste za to, aby Slovensko vystúpilo z NATO. Tu dopredu avizujem, že ak by tá otázka bola formulovaná správne, tak tentoraz by som to referendum vypísal úplne automaticky, pretože ak bude taká otázka čistá, jasná, tak nebudem mať inú možnosť. Dopredu upozorňujem, neroztvárajme dvere a debatu na témy, ktoré môžu bezpečnosť Slovenskej republiky ohroziť,“ dodal.
Čísla by boli skokové
Neutrálne krajiny v modernej Európe sú skôr výnimkou než pravidlom. Neutrálnymi naďalej zostávajú malé štáty, akými sú San Marino, Vatikán a Lichtenštajnsko. Spomedzi väčších tento status majú Írsko, Malta, Rakúsko a Švajčiarsko. Do roku 2023 neutralitu dodržiavali aj Švédsko či Fínsko, ale po začiatku vojny na Ukrajine sa rozhodli, že sa radšej pripoja k NATO a obranu pred prípadnou agresiou budú riešiť spolu so spojencami.
Dôvodom, prekvapujúco, bola aj snaha ušetriť na obranných výdavkoch. Neutrálne krajiny totiž investujú do bezpečnosti vyššie sumy, pretože armádu a vojenskú techniku nakupujú vo vlastnej réžii a nemajú sa s kým deliť o výdavky. Neutrálne štáty nemajú spojencov, ktorí by im zaručili vojenskú pomoc v prípade útoku. Preto musia budovať silné, odstrašujúce ozbrojené sily, ktoré zabezpečia ich nezávislosť a odradia potenciálneho agresora. Príkladom je Švajčiarsko, ktoré má povinnú vojenskú službu, silnú obrannú infraštruktúru a obranný rozpočet porovnateľný s menšími členmi NATO.
Členovia NATO zdieľajú zodpovednosť za obranu v rámci aliancie – môžu sa spoliehať na americké, nemecké či britské vojenské kapacity, radarové systémy či spravodajské siete. Neutrálne krajiny túto možnosť nemajú, preto si všetko musia zabezpečiť samy – od výcviku po špecializované jednotky. Neutralita nie je pasivita. Mnohé neutrálne krajiny chápu, že aby ich neutralita bola rešpektovaná, musia byť pripravené ju brániť silou. Investície do obrany sú tak súčasťou ich neutrality, nie jej opakom.
Kedysi neutrálne Švédsko a Fínsko už v roku 2020 investovali do vlastnej obrany trojnásobne viac než Slovensko. Každá zo severských krajín vtedy dala do výdavkov na bezpečnosť okolo šiestich miliárd dolárov, Slovensko v tom čase minulo na obranu niečo vyše dvoch miliárd.
Aj v porovnaní so susedným Rakúskom, ktoré je dodnes neutrálne, je náš obranný rozpočet oveľa skromnejší. Kým vlani Slovensko po prvýkrát splnilo svoj záväzok voči NATO a do zbrojenia a armády investovalo dve percentá HDP, čo predstavuje približne 2,8 miliardy dolárov, neutrálni Rakúšania poslali na obranu vyše päť miliárd – teda dvojnásobne viac.
Nešetrí na obrane ani Švajčiarsko, ktoré sa snaží posilniť svoju neutralitu práve cez modernizáciu armády. Rast financovania je odpoveďou na zmenenú bezpečnostnú situáciu v Európe po ruskej agresii voči Ukrajine, vysvetľujú zámer tamojšia vláda a ministerstvo obrany.
Najväčšiu časť obranného rozpočtu neutrálnej krajiny tvoria výdavky na modernizáciu techniky a infraštruktúry, vrátane nákupu 36 stíhačiek F-35A a protivzdušného systému Patriot. Významná položka smeruje aj do kybernetickej obrany, ochrany kritickej infraštruktúry a zvyšovania pripravenosti záloh. Švajčiarsko plánuje investovať aj do digitálnej transformácie armády. Celkovo do roku 2030 táto krajina plánuje vynaložiť na posilnenie obrany až 25 miliárd eur.

Neutrálne krajiny navyše sa nemôžu spoľahnúť na pomoc zahraničných vojakov v prípade, že by na nich niekto zaútočil. A preto musia vždy mať k dispozícii vycvičených ľudí, schopných brániť vlasť. Rakúsko dnes disponuje asi 22-tisíc profesionálnymi vojakmi a ďalšími 25-tisíc príslušníkmi domobrany, tzv. Miliz. U susedov je navyše povinná vojenská služba, ktorá trvá šesť mesiacov.
Ešte ambicióznejšie je na tom Švajčiarsko, ktoré síce nemá veľkú aktívnu armádu, ale udržiava rozsiahlu zálohu s celkovým počtom až 150-tisíc vojakov. Vojenská služba je povinná pre mužov, trvá 21 týždňov a dopĺňajú ju pravidelné cvičenia.
Slovensko sa podobnými úspechmi pochváliť nemôže. Naša armáda mala začiatkom roka až 5 637 neobsadených miest v tabuľkovom stave a nedostatok vojakov každým rokom len stúpa. V minulom roku sa o vstup do armády prihlásilo 4 158 záujemcov, z ktorých bolo prijatých 1 800. Biedny je aj záujem o výcvik v rámci aktívnych záloh, vlani sa do nich nahlásilo 60 záložníkov.