Počas štrnástich dní pred a po slnovrate u nás nenastáva tzv. astronomická noc, ale len astronomický súmrak. Hviezdy možno síce stále sledovať, ale značne obmedzene. Niektoré galaxie a hmloviny na nočnom nebi nemožno pozorovať vôbec.
Kvôli tomu sa v tomto období nerobia niektoré astronomické pozorovania, pretože je v noci „príliš veľa svetla“.
Kedy sa k nám hviezdy zase vrátia vo svojej plnej kráse? A čo je to vlastne ten súmrak?
Súmrak sa delí na tri typy, a to na občiansky, nautický a astronomický. Občiansky súmrak nastáva vo chvíli, keď sa stred Slnka nachádza asi šesť stupňov pod horizontom. Vo chvíli, keď začne pod obzor klesať aj zvyšok slnečného kotúča, potom nastáva súmrak nautický. Keď sa slnko dostáva medzi 12 až 18° pod horizont, prichádza astronomický súmrak.
Až vo chvíli, keď slnko klesne pod hranicu 18 stupňov, môžeme hovoriť o skutočnej astronomickej noci. Smerom k ránu sa situácia opakuje v opačnom poradí a končí sa východom slnka.
U nás je čas trvania občianskeho súmraku najdlhší práve v tomto období, keď je jeho trvanie približne 45 minút. Počas neho je možné vonku vykonávať bežné aktivity, prípadne aj čítať knihu. Naopak najkratší je v období rovnodennosti, keď sa končí asi po 35 minútach.
Nautický súmrak, ako prezrádza názov, má čo do činenia s lodnou dopravou. Lode sa na svojich cestách kedysi orientovali výhradne pomocou hviezd. Práve v tejto druhej fáze súmraku už bolo možné vidieť niektoré najjasnejšie hviezdy. Súčasne ale obloha ešte nie je taká tmavá, aby nebolo možné určovať presný smer, stále bola vidieť morská hladina či vzdialené objekty. V tejto fáze sa vykonávali tie najdôležitejšie merania potrebné pre správnu navigáciu.
Astronomický súmrak už prináša tmavú oblohu. Uvidíme na nej väčšinu jasnejších hviezd. Kontúry pásu Mliečnej dráhy sú ale veľmi nevýrazné a objavujú sa len na fotografiách s dlhšou expozíciou. Jas noci sa mení so zemepisnou šírkou.
Astronomické leto sa tento rok začne v sobotu 21. júna o 4:43 SELČ, keď Slnko vstúpi do znamenia Raka.
Obdobie okolo slnovratu je navyše vhodnou dobou na pozorovanie nočných svietiacich oblakov. Ide o oblačnosť, ktorá sa nachádza v mezosfére vo výške okolo 80 až 85 km nad zemou.
Vďaka tomu, že sa Slnko nedostáva tak nízko pod obzor, dopadajú časti jeho lúčov na túto oblačnosť, čo sa prejaví ako belavo žiarivé chumáčiky mrakov na severnom obzore.