Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) zvýšil výstrahy pred búrkami na druhý stupeň pre väčšinu Slovenska. Platia od 17.00 do 22.00 h. Informuje o tom na svojom webe.
Výstraha druhého stupňa pred búrkami platí pre celý Bratislavský, Banskobystrický, Nitriansky, Trnavský kraj, takmer celý Trenčiansky kraj a okres Turčianske Teplice. „Je zvýšená pravdepodobnosť výskytu silných búrok spojených s prudkým lejakom s intenzitou 20 až 30 milimetrov za 30 minút s nárazmi vetra 70 až 110 kilometrov za hodinu a s krúpami,“ uviedol SHMÚ.
Pre celý Košický a Prešovský kraj platí výstraha prvého stupňa od 20.00 h do polnoci. Pre takmer celý Žilinský kraj a okres Považská Bystrica vydali meteorológovia výstrahu od 17.00 do polnoci.
V platnosti sú aj výstrahy pred vysokými teplotami a vetrom na horách.
Vrchol vo štvrtok
Vyvrcholenie horúčav sa očakáva vo štvrtok 26. júna, keď teploty môžu prekročiť hranicu 38 °C. Niektoré meteorologické modely pripúšťajú aj lokálne maximum na úrovni 40 °C, hoci táto možnosť zostáva menej pravdepodobná, doplnil Pecho.
Zrážky budú počas celého týždňa len ojedinelé a väčšinou málo významné. Do soboty 28. júna by nemali úhrny presiahnuť 10 mm, čo povedie k ďalšiemu prehlbovaniu už teraz mimoriadneho až extrémneho sucha – predovšetkým na juhu krajiny, varuje klimatológ.
„Kombinácia vysokých teplôt a minimálnych zrážok výrazne zvyšuje riziko lesných a porastových požiarov,“ upozorňuje Pecho. Podľa neho sa Slovensko nachádza v situácii, ktorá je mimoriadne riziková pre poľnohospodárstvo, vegetáciu aj zdravie ľudí.
V okresoch Čadca, Bytča, Žilina, Kysucké Nové Mesto, Levice, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, Krupina, Zvolen, Detva, Veľký Krtíš, Revúca platí aktuálne zvýšené nebezpečenstvo vzniku požiarov. Informuje v pondelok o tom Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) na sociálnej sieti.
V čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru je každý povinný dodržiavať zásady protipožiarnej bezpečnosti. Zakazuje sa najmä používať otvorený plameň, vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov či zakladať oheň v priestoroch alebo na miestach, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu.

Podobná situácia ako v roku 2022
Vlna intenzívneho sucha na Slovensku pokračuje aj naďalej. Situácia pripomína rok 2022. Od 15. októbra 2024 do 22. júna 2025 bolo na meteorologických staniciach tak málo zrážok, že ich deficity v tomto období dosiahli stovky milimetrov, píše SHMÚ.
„Od jesene 2021 až do konca leta 2022 sme zaznamenali mimoriadne až extrémne dlhé obdobie s nedostatkom atmosférických zrážok. Od polovice októbra 2024 do súčasnosti (22. 6.) sa situácia s nedostatkom atmosférických zrážok na Slovensku vyvíja opäť veľmi podobne,“ skonštatovali meteorológovia.
Na niektorých meteorologických staniciach spadlo od minuloročného októbra do júna tak málo zrážok, že ich deficit podľa SHMÚ výrazne prevyšuje samotný úhrn. To znamená, že tam zaznamenali menej ako 50 percent dlhodobého priemerného úhrnu zrážok v analyzovanom období. Ako príklad uviedli Mlynskú dolinu v Bratislave, kde v tomto období dosiahol úhrn atmosférických zrážok 166 milimetrov (mm), čím tam vznikol ich deficit 241 mm. Zaznamenali tam menej ako 41 percent dlhodobého priemerného úhrnu zrážok v tomto období. „V Rimavskej Sobote bola podobná situácia, pretože v uvádzanom období tam spadlo 193 mm atmosférických zrážok a vznikol ich deficit 209 mm, teda iba 48 percent dlhodobého priemeru,“ priblížil ústav.

Hlavnou príčinou pokračujúceho sucha v uplynulom týždni je pretrvávajúce teplé počasie, ktoré v kombinácii s nízkou relatívnou vlhkosťou vzduchu spôsobovalo vysoký potenciálny denný výpar. Ten sa na väčšine Slovenska na týždennej úrovni pohyboval v rozmedzí 40 až 60 mm. „Podmienky teda vytvárali predpoklad pre odčerpanie vody na úrovni 40 až 60 mm, ale v rovnakých lokalitách bol týždenný úhrn zrážok len v rozmedzí 0,1 až päť milimetrov. To výrazne zhoršovalo vlahovú bilanciu týchto regiónov, čo sa prejavilo aj na náraste intenzity meteorologického sucha,“ vysvetlili meteorológovia.
V porovnaní s minulým týždňom zároveň pozorujú nárast intenzity pôdneho sucha na celom Slovensku. Extrémne pôdne sucho v celom pôdnom profile zasahuje 45,8 percenta územia. „Ak k tomu pripočítame plochu zasiahnutú výrazným a výnimočným suchom, tak dostaneme až 85,9 percenta plochy krajiny,“ doplnil SHMÚ s tým, že relatívne nasýtenie pôdy je pod 30 percent na takmer 66 percentách územia.
Pre situáciu s vodou sa v obci Pača konalo aj verejné zhromaždenie. Mimoriadna situácia tu platí od 28. júna.
Záchranári: Nepodceňujte riziká vysokých teplôt
Záchranári apelujú na ľudí, aby nepodcenili riziká vysokých teplôt. Pozor by si mali dávať najmä seniori, chronicky chorí pacienti či deti. Prevenciou je vyhýbanie sa dlhodobému pobytu na priamom slnku, informovala špecialistka vnútornej komunikácie Záchrannej zdravotnej služby ZaMED Alexandra Gállová.
Záchranári upozornili, že dlhodobé vystavenie sa extrémnemu teplu môže spôsobiť úpal, príznaky môžu byť podľa nich rôzne. Výnimkou nie sú bolesti hlavy, nevoľnosť či zmätenosť.
„Pri podozrení na úpal môžeme osobu ochladzovať vlažnou vodou, no nikdy nie ľadovou, pretože by to mohol byť príliš veľký šok pre organizmus,“ priblížil záchranár a vedúci Tréningového centra ZaMED Patrik Brna. Keďže úpal môže ohroziť život človeka, pri poruche vedomia je podľa jeho slov nevyhnutné okamžite vyhľadať odbornú pomoc.
Ako spresnili záchranári, prevenciou je vyhýbať sa dlhodobému pobytu na priamom slnku, pravidelne sa hydratovať a používať ochranu hlavy. Obzvlášť opatrné by mali byť rizikové skupiny. „Rok čo rok pribúdajú najmä kolapsy z tepla. Takisto stúpa počet výjazdov k pacientom s infarktom myokardu či náhlou cievnou mozgovou príhodou,“ skonštatovala hlavná záchranárka Diana Mikešová.
Dodala, že základom je pravidelne piť, ideálne čistú vodu, a vyhýbať sa sladkým nápojom a alkoholu. Odporúča tiež siahať po ľahších jedlách a obmedziť príjem mastných či ťažkých pokrmov.