Otepľovať sa začalo na Slovensku počas uplynulého víkendu a v nedeľu už meteorológovia lokálne zaznamenali aj tropický deň s 30-stupňovými hodnotami. Pondelok bol ešte o čosi teplejší a maximá smerovali na niektorých územiach k 36 stupňom Celzia. Od západu k nám však začal postupovať studený front, ktorý so sebou priniesol výraznú zmenu.
Vyskytnúť sa môžu aj krúpy
Meteorológovia Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) vydali na pondelok výstrahy prvého aj druhého stupňa pred intenzívnymi búrkami, ktoré sa podvečer najviac dotkli krajného západu západného Slovenska. Najväčšia pravdepodobnosť výskytu škôd je od 17. hodiny.
Ako pre Pravdu uviedol meteorológ SHMÚ Pavol Beránek, nebezpečné búrky by mali postupovať ďalej na východ. „Východné Slovensko by až také silné búrky nemalo mať. Výstraha na intenzívne búrky, ktorá platí na pondelok večer, sa týka v prvom rade silného nárazového vetra aj priemerného vetra,“ upozornil.
Čítajte viac Riešenie klímy má každý človek v sebe. Stačí sa rozpomenúť, kto v skutočnosti sme
„Priemerná rýchlosť vetra, to znamená meraná aspoň po dobu jednej až dvoch minút, môže spôsobiť problémy počas jednej až dvoch hodín, najmä na juhozápadnom Slovensku. Priemerná rýchlosť môže pri prechode frontu dosahovať hlavne na juhozápadnom Slovensku aj v nížinách okolo 15–16 metrov za sekundu. Nárazy môžu dosahovať ojedinele až 90 kilometrov za hodinu,“ priblížil Beránek.
Až do štvrtkového poludnia by už búrky nemali robiť šarapatu. Vo štvrtok v popoludňajších a večerných hodinách a zo štvrtka na piatok je však pre vysoké teploty vzduchu opäť veľká šanca, že sa môžu znova objaviť. „Podmienky na to budú dobré. Situácia môže byť podobná ako pondelok, ale je to veľmi ďaleko. Budeme to upresňovať, pretože presne predpovedať búrku aj na pár desiatok minút je veľmi komplikované,“ vysvetlil.
Tornáda? Pravdepodobnosť je mizivá
Meteorológ upozornil, že pri búrkach treba dávať pozor na to, že sa ojedinele alebo výnimočne môže vyskytnúť krupobitie, pričom padať môžu dvoj- až trojcentimetrové krúpy. „To sa môže v pondelok takisto stať. Ak sa tak stane, tak len na veľmi malej ploche – lokálne,“ pokračoval.
Takisto sa môže vyskytnúť aj prívalový dážď, teda s intenzitou aspoň na úrovni 20–25 milimetrov za desať až dvanásť minút, možno aj viac. Ak sa tak stane, tak len na veľmi malej ploche,“ uviedol ďalej. Pri búrkach si však treba dávať pozor aj na blesky. „Keď je veľká alebo výrazná blesková aktivita, tak môže byť aj s bleskami problém, keďže môžu do niečoho udrieť,“ vystríhal.
Slovensko nemá podľa meteorológa veľmi dobré podmienky pre vznik tornád, no ojedinele sa už u nás vyskytli, nie však v takom rozsahu, ako ich poznáme zo Spojených štátov amerických. Presne pred štyrmi rokmi tornádo zasiahlo moravské obce Hrušky, Moravskú Novú Ves, Mikulčice a časť mesta Hodonín. Dosiahlo vtedy dĺžku 26 kilometrov a šírku 500 metrov.
„Úplne vylúčiť sa tornádo nedá, ale je to veľmi málo pravdepodobné, že by počas tohto týždňa na Slovensku, a najmä počas tohto frontu, ktorý ide teraz, bolo tornádo, ale úplne vylúčiť sa to nedá. Pravdepodobnosť je minimálna,“ vysvetlil Beránek.
Ochladí sa, no chladno nebude
V utorok už ortuť teplomera poklesne. I keď by malo byť o niečo chladnejšie ako v pondelok, veľmi chladno nebude. „Najvyššia denná teplota v utorok bude na Slovensku väčšinou 26 až 32 stupňov v popoludňajších hodinách, a dokonca v severnej polovici územia budú lokality, kde bude ‚len’ 20 až 26 stupňov Celzia. Veľmi chladno nebude, ale oproti pondelku sa o pár stupňov ochladí,“ uviedol Beránek.
Znovu sa začne otepľovať v stredu, keď budú teploty opäť vysoké, no deň bude bez zrážok. „Bude v rozpätí od 26 na severe až do 36 na juhozápade. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že najteplejším dňom tohto týždňa bude štvrtok. Vtedy by najvyššia denná teplota mala byť zväčša v rozpätí 30 až 37 stupňov Celzia. Tridsaťsedem stupňov bude s veľkou pravdepodobnosťou na juhu Podunajskej nížiny, možno aj v okresoch Veľký Krtíš a Krupina,“ priblížil odborník.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
V piatok by už malo byť o niečo chladnejšie, pričom najvyššia denná teplota sa bude pohybovať od 25 do 31 stupňov Celzia. Najteplejšie by takmer počas každého dňa malo byť na juhu alebo juhovýchode Podunajskej nížiny a čiastočne ešte aj na juhozápade stredného Slovenska, teda v okresoch Veľký Krtíš a Krupina.
„A kde horúčavy nepocítia vôbec? To je veľmi relatívne, pretože sa hovorí, že horúčava na naše pomery je vtedy, keď dosiahne teplota vzduchu aspoň 30 stupňov Celzia. Aby teplota nevystúpila aspoň na 30 stupňov Celzia počas tohto týždňa, tak to bude pravidelnejšie len v severnej polovici územia v polohách od 600 až 700 metrov nad morom smerom vyššie,“ povedal ďalej.
Čítajte viac SHMÚ: Počas jari boli prekonané viaceré teplotné rekordy, sucho pretrváva od zimy
Nadlho posledná chladná noc
Oteplí sa aj v nočných hodinách. Situácia s minimálnou nočnou teplotou sa podľa meteorológa zmení práve začiatkom týždňa. „Noc z nedele na pondelok, teda z 22. na 23. júna, bola posledná noc na dlhý čas vopred, ktorá bola na väčšine územia na Slovensku relatívne chladná,“ vysvetlil Beránek s tým, že teplota klesala aj v nížinách na 13 až osem stupňov, čo je až podnormálna teplota na daný dátum.
„Nocou z pondelka na utorok sa začína séria teplých alebo dokonca až veľmi teplých nocí. Veľmi často bude počas tohto týždňa nastávať situácia, že minimálna teplota v nížinách – najmä na juhozápade – počas noci, bude klesať len na úroveň 21 až 18 stupňov Celzia. To znamená – zle sa bude spať,“ upozornil.
V horských dolinách bude teplota klesať na úroveň 15 až desať stupňov, ojedinele menej. „Ojedinele, ale naozaj len ojedinele, sa môže prechodne vyskytnúť aj tropická noc. To znamená noc, keď teplota neklesne na viac ako 20 stupňov, čiže minimum v noci je 20 a viac stupňov. Takáto situácia nastane, ale pravdepodobne len ojedinele,“ dodal.
Profesor Lapin: Leto bude priemerne o stupeň teplejšie
Po rekordne teplých posledných dvoch rokoch je v zemskej atmosfére oveľa viac vodnej pary, čo môže spôsobiť zvýšený výskyt búrok, lejakov, silných vetrov, krupobití či tornád. Aké bude leto 2025, a čo na to bude vplývať? Odpovedal klimatológ profesor Milan Lapin z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
V sobotu 21. júna bol prvý letný deň. Vieme už teraz povedať, aké leto nás z pohľadu teplotných maxím čaká a v čom bude iné ako v predchádzajúcich rokoch?
V meteorológii a klimatológii sa za leto považuje sezóna od 1. júna do 31. augusta. Počasie je lokálne veľmi premenlivé, preto nie je možné spoľahlivo predpovedať pre také malé územie, ako je Slovensko (0,01 % z povrchu Zeme), ako sa tu prejavia hlavné vplyvy na režim počasia a zmenu klímy na Zemi (zosilňovanie skleníkového efektu atmosféry, slnečná aktivita, premenlivosť atmosférickej a morskej cirkulácie…). Na základe podkladov zo svetových predpovedných centier očakávame leto 2025 na Slovensku priemerne teplotne celkovo o viac ako o 1,0 stupňa Celzia teplejšie ako dlhodobý priemer z obdobia 1901–2000, teda ešte teplejšie ako dlhodobý priemer z obdobia 1991–2020, čo je podobne ako priemerne na severnej pologuli alebo v celej Európe.
Zrážkové úhrny v lete významne závisia od charakteru cirkulácie a od výskytu územne a časovo premenlivých prehánok a búrkových lejakov, čo nie je možné s takým veľkým predstihom predpovedať. Modelové výhľady ale predpokladajú nižšie úhrny zrážok v strednej Európe v porovnaní s dlhodobým priemerom z obdobia 1901–2000, čo určite nebude stačiť na vlahové zabezpečenie pôdy v prípade očakávaného veľmi teplého počasia. Na viacerých miestach sa teda opäť očakáva prechodné sucho, ktoré bude zrejme miestami pokračovať s malými prerušeniami až do konca vegetačného obdobia 2025.
Zmeny klímy ovplyvňujú celý svet a prinášajú so sebou extrémne výkyvy počasia ako silné búrky, prudké lejaky či tornáda. Dá sa povedať, ako sa tieto výkyvy prejavia cez letné mesiace na území Slovenska?
Po rekordne celosvetovo teplých rokoch 2023 a 2024 je v atmosfére Zeme významne zvýšené množstvo vodnej pary, čo za vhodných meteorologických podmienok (cyklóny, konvekcia, náveterné efekty…) môže spôsobiť aj zvýšený výskyt takých nebezpečných javov, ako sú intenzívne búrky, lejaky, silný vietor, krupobitie a tornáda. Treba však brať do úvahy známu skutočnosť, že v strednej Európe sa tornáda vyskytujú veľmi zriedkavo, vo východnej polovici USA sú asi 10-krát častejšie na rovnako veľkom území. V prípade prevažujúceho anticyklonálneho počasia (tlaková výš) sa ale také javy nevyskytujú a napriek vysokému obsahu vodnej pary v atmosfére prevláda málozrážkové počasie s vysokým rizikom sucha. To zažívame teraz už niekoľko týždňov na veľkej časti Európy, ale aj Severnej Ameriky a Ázie. Je dosť vysoká pravdepodobnosť, že uvedené nebezpečné cyklonálne a búrkové javy sa vyskytnú v lete 2025 iba v krátkych obdobiach na hociktorom mieste strednej a západnej Európy, čo sa nedá predpovedať s väčším predstihom ako päť dní.
SHMÚ informoval, že od 8. júna pozoruje kontinuálny nárast intenzity pôdneho sucha, že takpovediac Medardova kvapka nekvapkala 40 dní. Prečo bolo zrážok v posledných týždňoch menej? Aké faktory na to vplývajú?
Počasie v Európe je prirodzene premenlivé aj v lete. Najmä v posledných 30 rokoch sme zaznamenali pomerne veľa takých prípadov, že sa v lete vyskytovalo niekoľkotýždňové sucho pri pomerne vysokej teplote vzduchu hocikde v strednej a západnej Európe. Závisí to od podmienok atmosférickej cirkulácie a od trvania anticyklonálneho a cyklonálneho počasia. Ani tento vývoj sa nedá spoľahlivo predpovedať na viac ako päť dní dopredu, no všetko nasvedčuje tomu, že s rizikom závažného sucha musíme počítať na mnohých miestach v strednej Európe aj v lete 2025.
