Prezident uviedol, že v Haagu nebude brániť vzniku konsenzu, „ale ako krajina budeme postupovať svojím tempom“. „Slovensko nejde zajtra súhlasiť s masívnym zbrojením,“ zdôraznil prezident pred odletom na samit. „Ak všetci členovia budú v stredu za stolom súhlasiť so záverečnou deklaráciou, Slovensko nebude jedinou krajinou, ktorá jej prijatiu bude brániť,“ zdôraznil Pellegrini a uviedol, že postoj Slovenska je jednotný. Spresnil, že pozíciu krajiny konzultoval aj s vládou.
Podľa prezidenta sa spolu s ďalšími krajinami Aliancie podarilo dohodnúť predĺženie termínu na dosiahnutie cieľa obranných výdavkov vo výške piatich percent HDP z pôvodných piatich na desať rokov, teda až do roku 2035. „Pričom nebude určené, v akých objemoch by sa mali výdavky zvyšovať ročne, čo dáva krajinám voľnosť,“ dodal Pellegrini. Ide pritom podľa neho o ďalšiu zmenu, ktorú sa podarilo dohodnúť aj na apel Slovenska.
Prezident tiež uviedol, že Slovensko je „zatiaľ riadnym a rešpektovaným členom NATO“.
Prioritou v budúcom roku majú byť pre Slovensko projekty duálneho využitia, ako výstavba ciest, mostov či nemocníc, uviedol Pellegrini a priklonil sa tak k postoju premiéra Roberta Fica, o ktorom šéf vlády opätovne informoval v pondelok.
Podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka Slovensko nemusí do obrany investovať tak, ako Pobaltie či Poľsko, lebo „vďaka diplomacii na štyri svetové strany znižujeme napätie“. Kaliňák tiež tvrdí, že „úplne dobre vychádzame s každým“. Podľa ministra Pobaltie cíti historickú a neodvratnú hrozbu zo strany Ruskej federácie. „To na Slovensku je tento pocit omnoho menší,“ povedal Kaliňák.
Čítajte viac Slovensko viac peňazí na zbrane v roku 2026 nedá, avizuje Fico: Viac sa hovorí o zbrojení ako o mieri
Kaliňák tiež uviedol, že do povinných výdavkov na zbrojenie bude možné započítať aj „také výdavky, ktoré zvyšujú odolnosť krajiny nielen voči vojenským hrozbám.“ zdôraznil. Medzi takéto projekty spadá podľa neho rozostavaná nemocnica v Prešove a zaradia tam aj avizovanú novú národnú nemocnicu v Bratislave.
Samit v holandskom Haagu sa uskutoční dnes a v stredu. Prezidenta sprevádzajú ministri Kaliňák a Blanár. „Hlavnými témami samitu budú aktuálne bezpečnostné výzvy a posilňovanie obranných kapacít členských štátov,“ priblížila kancelária prezidenta. Diskusia sa zameria taktiež na výdavky na obranu a ich význam pre zvyšovanie bezpečnosti v Európe. Lídri sa budú venovať aj ďalšiemu rozvoju európskeho piliera NATO.
Premiéru v úlohe generálneho tajomníka NATO bude mať bývalý dlhoročný holandský premiér Mark Rutte. Na zasadnutí by sa mali zúčastniť premiéri a prezidenti všetkých 32 členských štátov vrátane prezidenta USA Donalda Trumpa. Prítomný bude aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, premiér Nového Zélandu Christopher Luxon, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.
Samit odštartuje spoločnou večerou hláv štátov a vlád na pozvanie holandského kráľovského páru, kráľa Viliama-Alexandra a kráľovnej Maximy.
Výsledkom samitu má byť spoločná deklarácia, ktorá sa bude venovať otázkam kolektívnej obrany a obranných výdavkov.