„Na úrade vlády máme vlastný merač plnenia úloh na jednotlivých rezortoch. Preto môžem oznámiť slovenskej verejnosti, hoci ešte nie sme na konci druhého roka vládnutia, že polovica merateľných ukazovateľov, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, bola na ministerstve životného prostredia splnená. Tempo je teda mimoriadne vysoké a razantné,“ vyhlásil Fico.

Prvou zásadnou úlohou rezortu boli eurofondy, pretože za minulej vlády podľa slov premiéra prepadlo 430 miliónov eur. V súčasnosti je už zazmluvnených vyše 540 projektov za 750 miliónov eur, vyplatených bolo vyše 103 miliónov eur. Rozostavané sú tiež nové kanalizácie za 400 miliónov eur. „Môžeme konštatovať, že pokiaľ ide o riadenie eurofondov, ministerstvo životného prostredia urobilo zásadný obrat v porovnaní s tým, čo tu bolo v rokoch 2020 až 2023,“ zhodnotil Fico. Obnovu rodinných domov sa rezort rozhodol postaviť na jednoduchšej a adresnejšej schéme. V predošlom období sa obnovilo 141 rodinných domov a vyplatených bolo 366-tisíc eur, aktuálne bolo za 20 mesiacov už 13 600 obnovených domov a vyplatených bolo 210 miliónov eur na účty domácností.
Fico sa vyjadril aj k téme navyšovania obranných výdavkov. „Je dôležité, že máme rovnaký názor na výdavky na zbrojenie,“ skonštatoval po rozhovore s Tarabom s tým, že bude navrhovať, aby sa v roku 2026 nenavyšovali výdavky a zostali na úrovni roku 2025. „Slovensko si bude samo určovať štruktúru a tempo navyšovania týchto výdavkov,“ povedal premiér. Zároveň dodal, že ak by malo ministerstvo obrany vyšší rozpočet, budú výdavky použité výlučne na projekty duálneho určenia, ako sú cesty či nemocnice.

Slovensko a Maďarsko sú takmer dohodnuté na ukončení niekoľkoročného sporu v súvislosti s výstavbou Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Následne bude potrebný súhlas vlád a zmena medzinárodnej zmluvy, informoval Taraba s tým, že vo veľmi blízkej a dohľadnej budúcnosti predstúpia s dohodou pred verejnosť.
„Dohoda, ktorú pripravujeme, má veľký predpoklad na to, aby spôsobila, že Slovensko bude mať vzťahy s Maďarskom upratané, vyvážené, transparentné a Dunaj nás nebude rozdeľovať, ale spájať,“ povedal Taraba. Dohodu podľa neho zatajovať nebudú.
Minister prirovnal dohodu k rozvodu manželov. Nebude výhodná ani pre jednu, ani pre druhú stranu, no bude podľa neho férová.
Medzištátnu zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros podpísali predsedovia vlád Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky v Budapešti v roku 1977. Maďarsko od projektu odstúpilo v roku 1989, vtedy už bola väčšina prác na slovenskej strane ukončená.
Medzinárodný súdny dvor v holandskom Haagu vyniesol 25. septembra 1997 rozsudok v spore medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o výstavbe a využívaní Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977, nástupníctvo SR po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a vyhlásil vybudovanie náhradného riešenia (stupňa Čunovo) za oprávnené.
Súd rozhodol, že obe strany v záujme zosúladenia ekonomického rozvoja s ochranou životného prostredia by mali spolu opätovne preskúmať účinky využívania elektrárne Gabčíkovo na životné prostredie. Osobitne mali nájsť uspokojivé riešenie, čo sa týka objemu vody vstupujúceho do starého koryta Dunaja a do ramien situovaných na obidvoch brehoch rieky.
