Po optimalizácii siete stredných škôl prichádza rad na základné. Návrh priniesol pomerne búrlivé reakcie. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) hovorí, že hoci ide o citlivú tému, zmeny sú nevyhnutné. Zrkadlo súčasnému systému nastavila správa analytikov Útvaru hodnoty za peniaze a Inštitútu vzdelávacej politiky, z ktorej vyplýva, že nás školský systém má slabiny a je zastaraný.
Čítajte viac Drucker povedal, čo si myslí o Ficových slovách o neutralite. Hlas nemieni vytvárať zástupné témy
S reformou, ktorá ešte nie je schválená, dôjde k viacerým zmenám. Jednou z nich je zlučovanie najmenších základných škôl, ktoré nedosahujú zákonom stanovený počet žiakov, do konzorcií. Štát do nich ročne investuje sto miliónov eur, no podľa rezortu deťom ponúkajú často horšiu kvalitu vo vzdelávaní. Podľa Druckera sa to zrkadlí na výsledkoch testovania v deviatom ročníku, kde v drvivej väčšine dosahujú „až o 30 percent horšie výsledky“.
„Existuje tu teda istý vzťah medzi veľkosťou školy a testovaním kvality výsledkov detí z výchovno-vzdelávacieho procesu,“ uviedol. Aby sa malé školy nemuseli zatvárať, budú si môcť napríklad aj „prepožičiavať“ pedagógov a priestory. Ak sa budú spájať a vytvárať partnerstvá, dostanú za to viac peňazí a možností odovzdávať si skúsenosti.
Poriadok v obvodoch
Druhá zmena sa dotkne školských obvodov. Kým doteraz o nich rozhodovali mestá, kompetencia má po novom spadať pod regionálne úrady školskej správy. Vznikne centrálna evidencia a každá adresa bude mať jednu spádovú oblasť. Minister si sľubuje, že sa tým zabráni segregácii detí z rómskych komunít a vyrieši chaotické určovanie obvodov. „Ak chceme zabezpečiť dostupnosť aj dopravy, aj kapacít škôl pre všetky deti, ktoré žijú na konkrétnych uliciach a adresách v obciach a mestách, musíme urobiť poriadok v obvodoch. Nová legislatíva presne s týmto počíta,“ argumentoval Drucker.
Výsledky by Slovensko mohlo pocítiť približne o desať rokov. „Pokiaľ ho (školský obvod, pozn. red.) bude chcieť niekto manipulatívne meniť, pretože sa mu nepáči, aby niektoré deti navštevovali školy a umelo sa ich snažil vytlačiť len do jednej školy, budú tu mechanizmy, ako tomu zabrániť,“ načrtol.
Minister trvá na tom, že bez ohľadu na to, kto školy zriaďuje, majú mať rovnaké povinnosti a oprávnenia. Pre neverejné školy, teda súkromné a cirkevné, to bude znamenať, že si budú musieť vybrať, či sa stanú, alebo nestanú takzvaným verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania. Slovami ministerstva, neštátne školy si budú môcť vybrať medzi dvoma modelmi – plnou štátnou dotáciou bez možnosti výberu poplatkov a selekcie žiakov alebo zníženou dotáciou s ponechaním slobody výberu žiakov a výberu školného.
„Pre súkromné a cirkevné školy dávame na dobrovoľnú bázu, či sa chcú, alebo nechcú stať verejným poskytovateľom. Ak sa ním chcú stať, potom sa zaraďujú do obvodu, ktorý určuje samospráva alebo regionálny úrad školskej správy, a potom prijímajú deti,“ priblížil Drucker.
Najviac to pocítia neštátne školy
Obsah reformy, ktorá má začať platiť v školskom roku 2027/2028, najviac postihne práve neštátne školy. Ak sa totiž nestanú verejným poskytovateľom, štát im zníži normatívne financovanie na žiaka o 20 percent. Drucker sa pritom odvoláva na dáta, ktoré naznačujú, že si neštátne školy vyberajú len deti, ktoré majú väčší talent a je s nimi „menej problémov“.
„Naďalej to môžu robiť, ale potom tvrdíme, že nemôžu dostávať rovnaké financie, aké používame na mnohé ďalšie opatrenia. Nemôžeme používať verejné financie na to, aby sme ešte viac erodovali školstvo. Nemôžeme sa tváriť, že dom je v poriadku, keď máme strechu a hnijú nám základy,“ podotkol.
Pri zmene financovania súkromných škôl reagujú podľa šéfa školstva na viacero vecí súčasne. Výsledky PISA testov podľa neho potvrdzujú, že najvýznamnejší vplyv má prostredie, odkiaľ deti pochádzajú. Súčasný systém ukazuje, že verejné školy, ktorých zriaďovateľom je samospráva, majú najväčší podiel detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Deti, ktoré zase navštevujú súkromné alebo cirkevné školy, ich majú nulový podiel. Na disproporciu poukazuje podľa Druckera nielen správa ÚHP, ale aj Najvyšší kontrolný úrad.
Druckerovo ministerstvo je pripravené rozložiť znižovanie normatívneho financovania na tri až štyri roky. „Bavíme sa o náraste od 10 do 15, možno 17 eur mesačne, ak by to školy naozaj tvrdo chceli prenášať na rodičov,“ uviedol. Zdôraznil, že Slovensko čelí viacerým žalobám za segregáciu. „Máme tu školy v niektorých regiónoch, kde je verejná škola a je tam 65 percent detí z marginalizovaných rómskych komunít, a vedľa je hneď škola, ktorá nemá ani jedno takéto dieťa,“ poukázal.
Riaditeľka Inštitútu vzdelávacích politík Zuzana Baranovičová podotkla, že Slovensko je krajinou s najvyšším podielom financovania súkromných škôl z verejných zdrojov. „Vyšší podiel majú len Švédsko, Fínsko a Belgicko, ale s tým rozdielom, že tieto krajiny majú zakázané vyberať na súkromných školách poplatky,“ uviedla.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Prídu o 600 eur na žiaka
Proti Druckerovej reforme sa postavila Asociácia súkromných škôl a školských zariadení, ktorá tvrdí, že sa tým zasiahne do integrity škôl a podstaty toho, prečo vznikli, čo ohrozí vyše 150-tisíc detí. Súkromným školám tak pre krátenie prostriedkov bude hroziť zánik. Asociácia podotkla, že demokracia vo vzdelávaní neznamenaná unifikáciu, ale možnosť slobodného výberu bez trestu. „Dokonca si trúfame povedať, že to, čo ministerstvo chystalo za zatvorenými dverami, napĺňa kontúry zoštátnenia,“ mieni združenie. Rezort sa voči vyjadreniam o zoštátnení ohradil a označil to za nepravdivé a zavádzajúce informácie.
Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa v Bratislave rozposlalo v tejto súvislosti rodičom list a upozornilo ich, že ak zmeny prejdú, školné budú musieť dorovnať o štátom zníženú sumu. Riaditeľ Združenia škôl C. S. Lewisa Roman Baranovič hovorí, že ich zmeny pripravia o stovky eur na žiaka.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
„Určite sa rozprávame o sume minimálne 600 eur na žiaka,“ uviedol pre Pravdu. Návrh podľa neho nahneval rodičov a považujú ho za neférový. „Naše nastavenie je také, že každý z rodičov je daňovým poplatníkom tejto krajiny a má právo, aby na jeho dieťa išlo rovnaké množstvo peňazí ako na dieťa hocikoho iného,“ vysvetlil.
Ich školy podľa neho nenavštevujú len deti bohatých podnikateľov alebo manažérov z nadnárodných korporácií, ale často aj potomkovia menej majetných ľudí, ktorým záleží na kreativite a rozvíjaní v mnohých smeroch. „Pre nich je to často rozhodnutie na hrane ich finančných možností,“ vysvetlil. Na ilustráciu, vlani sa k nim na školu v Pezinku hlásilo 70 detí a prijali 25. Školné bude na budúci školský rok vo výške 3 000 eur.
Zapojenie pezinskej súkromnej základnej školy do systému školských obvodov si Baranovič nevie predstaviť. „Je to nedotiahnutá myšlienka možno s dobrou motiváciou,“ myslí si. Cestou by podľa neho bolo skôr školy motivovať, aby sa stali verejným poskytovateľom. „Nie každá neštátna škola vyberá nejaký príspevok od rodičov. Je iks cirkevných škôl, ktorých nastavenie je prosociálne a žiadny príspevok nevyberajú, ale aj v ich prípade je sčasti podmienkou, aby tá rodina zdieľala hodnoty školy,“ vysvetlil. Nevie si preto predstaviť, ako to bude po zmene fungovať, ak sa napríklad na cirkevné školy deti takto „násilím natlačia“.
Čítajte viac Hovoria dokonca o zániku. Súkromné školy protestujú proti zmenám z dielne Druckera. Kto to zaplatí? Samozrejme rodič
Zaniknú súkromné školy?
Zo školného financujú podľa Baranoviča napríklad anglický program, supervízorov aj podporný tím pre deti so špeciálnymi potrebami. Mnohé súkromné školy sú totiž jedinou možnosťou pre deti s poruchou autistického spektra. Na rozdiel od verejných škôl, ktoré majú priestory od svojho zriaďovateľa zadarmo, ony za ne musia platiť. V prípade budovy v Pezinku ide ročne zhruba o 40-tisíc eur.
Združenie škôl C. S. Lewisa má jednu pobočku aj v Leviciach. Baranovič si myslí, že práve ju by nová legislatíva mohla ohroziť, keďže je v nej príspevok od rodičov v rámci siete najnižší a relatívne náročné je aj získať do školy deti. „Myslím, že v Leviciach by sme mohli byť naozaj na hrane,“ uviedol s tým, že v meste sú dobré aj verejné školy a je potom náročné vysvetliť, prečo by si rodičia mali vyberať školu, za ktorú majú platiť.
„V Bratislave a v Pezinku by to vzhľadom na región asi nebolo ohrozujúce, ale obávam sa, že by to zmenilo zloženie rodín. Akokoľvek to znie zvláštne, ale snažíme sa, aby sociálne pozadie tých rodín bolo rozmanité, a záleží nám na tom, aby sa tu stretávali deti z rôznych sociálnych skupín,“ pokračoval. „Návrh má potenciál smerovať k tomu, že ľudia, ktorí stoja za neštátnymi školami, sa na to vykašlú a neštátne školy odovzdajú štátu. Nie je to vyslovene násilná privatizácia,“ myslí si pedagóg.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
Naši učitelia majú vyššie mzdy? Nesúhlasili by
Útvar hodnoty za peniaze vyčíslil, že za posledných desať rokov sa počet súkromných škôl na Slovensku zdvojnásobil. Podľa Baranoviča to svedčí o tom, že rastie počet ľudí, ktorí považujú vzdelanie svojich detí za dôležité. Vnímajú, že verejné školy sa napriek všetkým investíciám v skutočnosti neskvalitňujú. „Keď by štát chcel, aby neštátne školy zanikli, stačí, keď bude poskytovať kvalitné vzdelávanie na verejných školách. V tej chvíli si rodičia, prirodzene, budú vyberať verejné školy,“ domnieva sa.
Ministerstvo tiež naznačilo, že súkromné školy priťahujú k sebe pedagógov pre lepšie platové podmienky a vo verejných je ich potom nedostatok. Baranovič hovorí, že to tak nie je, hoci sa to tak môže javiť. Učitelia majú u nich rovnaké platy ako na štátnych školách. Pripustil, že z pohľadu učiteľa na verejnej škole by sa mohlo zdať, že na súkromnej má menšiu záťaž, pretože odučí menej hodín. Na druhej strane, pravidelne sa stretáva s rodičmi a participuje na konzultáciách s podpornými tímami.
S tvrdením, že súkromné školy si môžu dovoliť lepšie platiť pedagógov vďaka poplatkom, nesúhlasia ani analytici Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Opakujú, že kým verejným školám financujú priestory na výučbu obce a mestá, súkromné si ich platia z poplatkov.
„Výsledkom je, že priemerné mzdy učiteľov vo verejných a v neštátnych školách sú takmer rovnaké. Roku 2024 bola priemerná mzda učiteľov na obecných základných školách 1 894 eur a na krajských stredných školách 2 011 eur. V súkromných školách zarábali učitelia priemerne 1 925 eur a v cirkevných školách dokonca menej ako vo verejných – 1 852 eur. Nie je teda pravda, že poplatky umožňujú neštátnym školám platiť vyššie mzdy kvalitným učiteľom a preberať ich verejným školám,“ uviedli analytici.
Čítajte viac Experimenty s deťmi? Drucker chce povinnú škôlku od troch rokov. Rodičia sa obávajú, nový model kritizujú aj strany
Vyberajú si šikovnejšie deti?
Z testovania deviatakov aj z maturít sa podľa ministra školstva ukazuje, že síce súkromné školy dosahujú mierne lepšie výsledky, no je to preto, že ich nenavštevujú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ukazovať to má, že verejné školstvo nie je také zlé, ale má „obrovskú ťarchu“.
„Dávame absolútne neprimeranú výhodu tým, ktorí si vyberajú to najlepšie, a naozaj niektorí nepomáhajú k tomu, aby sme potiahli všetkých,“ vyzdvihol minister. Právo na lepšie vzdelanie má podľa neho každé dieťa.
Neštátne školstvo nie je podľa Baranoviča o tom, že by si vyberali len šikovnejšie deti. Školy zo siete Narnia si podľa jeho slov často vyberajú rodičia, ktorí majú adoptované dieťa. „Keď si na Slovensku dnes adoptujete dieťa, pomerne veľká pravdepodobnosť je, že je rómske. My tu máme rómske deti, ale nie sú z prostredia generačnej chudoby,“ priblížil.
S tvrdením, že si súkromné školy vyberajú „hrozienka“ v podobe lepších žiakov z majetnejších rodín, nesúhlasia analytici INESS. Z celoslovenského testovania deviatakov podľa nich vyplýva, že rozdiely vo výsledkoch žiakov verejných a neštátnych škôl sú nízke. „Napríklad v testovaní zo slovenského jazyka a literatúry v roku 2025 dosiahli žiaci verejných škôl v priemere úspešnosť 59,4 % a žiaci súkromných škôl 62 %. Žiaci cirkevných škôl dosiahli v priemere výsledky 66,8 %, čo je o niečo viac ako žiaci vo verejných a v súkromných školách,“ poukázali analytici.
Čo chcú Druckerovi navrhnúť
Neštátne školy Druckerovi vyčítajú aj načasovanie, kedy reformu ohlásil. Ministerstvo predložilo podľa nich zásadný návrh v poslednej chvíli, v čase pred koncom školského roka, keď sú školy naplno zaneprázdnené. Navyše im v zhone konca školského roka zostalo na pripomienkovanie len niekoľko dní, keďže sa končí už 8. júla.
So zriaďovateľmi neštátnych škôl o konkrétnych návrhoch aj o časovaní zmien chce Drucker ešte rokovať. Zástupcovia neverejných škôl sa majú podľa informácií Pravdy stretnúť s ministrom hneď začiatkom týždňa.
Baranovič hovorí, že za rokovacím stolom budú v pondelok volať po tom, aby sa legislatíva nešila horúcou ihlou a hľadali sa riešenia. „Na konci školského roku je to neférový boj s časom,“ uviedol. Navrhnúť chce, aby sa návrh pozastavil, vytýčili si na riešenia čas do konca novembra a vytvorili pracovné skupiny. „Ak do novembra nenájdeme rozumný konsenzus na riešeniach, tak nech to ide ďalej touto cestou. Nie je úplne dobré dať termín 8. júl,“ dodal.