Pellegrini sa s chorvátskou hlavou štátu Zoranom Milanovičom zhodol na tom, že pri zvyšovaní výdavkov na obranu je dôležité zabrániť obrovskému rastu cien.
Obaja sa zhodli, že Slovensko i Chorvátsko by sa mali v rámci zbrojenia najprv sústrediť na splnenie svojich spôsobilostí, teda dobudovať tie kapacity, ktoré už majú ako členovia NATO. „Keď už by raz naše vlády, aj Slovenska aj Chorvátska, mali investovať viac prostriedkov do zbrojenia, tak by primárne mali podporiť chorvátsky a slovenský priemysel a snažiť sa využiť domáce kapacity,” zdôraznil prezident SR.
Zároveň sa ohradil k negatívnemu prirovnaniu Slovenska k Maďarsku, keďže SR podľa neho neblokovala žiadne zásadné závery Európskej rady a podporila všetkých 17 balíkov protiruských sankcií. SR je za čo najrýchlejšie ukončenie vojny na Ukrajine formou mierových rokovaní. Maďarsko vníma v niektorých oblastiach ako spojenca, a to napríklad v názoroch na zahraničnú politiku, avšak v mnohých iných veciach má iný postoj. Obe krajiny sa zhodujú predovšetkým na vzájomnom bránení národnoštátnych záujmov.
V prípade vojenského konfliktu na Ukrajine vyzval Pellegrini lídrov EÚ, aby sa odhodlali na stretnutie s predstaviteľmi Ruskej federácie a začali rozvíjať dialóg o čo najskoršom ukončení vojny. V súčasnosti totiž podľa neho vyjednávanie o dočasnom pokoji zbraní závisí od rokovaní Spojených štátov s Ruskom.
Zahraničný obchod prekročil jednu miliardu eur
Na otvorení slovensko-chorvátskeho fóra prezident Pellegrini za účasti chorvátskej hlavy štátu Zorana Milanoviča vyhlásil, že zahraničný obchod medzi Slovenskom a Chorvátskom v posledných rokoch prekročil hranicu jednej miliardy eur. Poľa slovenského prezidenta však stále existuje priestor na zintenzívnenie obchodných kontaktov.
Slovensko-chorvátske fórum má podľa Pellegriniho posilniť hospodárske väzby medzi Slovenskom a Chorvátskom, tiež hľadať nové projekty a partnerstvá. Podľa jeho slov vlani navštívilo Chorvátsko viac ako pol milióna obyvateľov Slovenska, teda každý desiaty slovenský občan.
„Som presvedčený, že aj Slovensko má čo ponúknuť návštevníkom z Chorvátska a že počet turistov z Chorvátska na Slovensku bude v budúcich rokoch narastať. Rovnako sa môžeme inšpirovať schopnosťou Chorvátska budovať svoju infraštruktúru tak, aby zodpovedala obrovskému záujmu turistov a ich požiadavkám v 21. storočí,“ povedal Pellegrini.
Slováci by zároveň podľa neho nemuseli byť iba turistami v Chorvátsku, ale aj aktívnymi obchodnými investičnými partnermi. Rôzne slovenské firmy v Chorvátsku rozbiehajú developerské projekty a preto by bola podľa prezidenta škoda, ak by sa spolupráca medzi oboma krajinami obmedzovala len na cestovný ruch a turizmus.
Zdôraznil, že jednou z najsľubnejších oblastí je rozvoj jadrovej energetiky, tiež infraštruktúra pre elektromobilitu či obnoviteľné zdroje energie. Stredomorská klíma podľa neho napríklad pre fotovoltiku poskytuje ideálne podmienky.
„Všetkých nás spája záujem prehlbovať spoluprácu, či už ide o sektor potravinárstva, obrany, strojárstva, rozvoj infraštruktúry, inovácie či zelené technológie,“ uzavrel prezident. Verejní predstavitelia oboch krajín by sa preto mali snažiť zabezpečovať čo najpriaznivejšie podmienky na ich ďalší rozvoj.
Generálny riaditeľ Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) Robert Šimončič doplnil, že slovenské firmy sú pripravené rozvíjať svoje aktivity v Chorvátsku, pričom mnohé spoločnosti už dlhodobo pôsobia na tamojšom trhu. Jednou z nich je napríklad Tatravagónka, ktorá vstúpila na chorvátsky trh veľkou akvizíciou lokálnej chorvátskej spoločnosti a v súčasnosti prispieva k modernizácii železničného priemyslu.
„Znalosti lokálneho prostredia prinášajú konkrétne výsledky a zároveň ukazujú, že máme na čom stavať ako dnešná obchodná výmena. To číslo je veľmi pekné a okolo jednej miliardy od roku 2019 narástol náš vzájomný obchod o 70 percent,“ uzavrel Šimončič.