„Toto nie je obyčajná letná horúčava, takto vyzerá klimatická kríza,“ poukázala na rozhorúčenom námestí neďaleko Dunaja koordinátorka kampane Greenpeace Dorota Osvaldová. Poukázala na to, že len za prvé dva dni prázdnin záchranári ratovali 170 ľudí, ktorí skolabovali z prejavov meniacej sa klímy. Horúčavy však netrápia len našu krajinu, v posledných dňoch s nimi v rámci Európy zápasia aj Nemecko či Španielsko, kde teploty atakovali štyridsať stupňov Celzia.
Aktivisti poukazujú, že rozdiel medzi priemernou ročnou teplotou v roku 1965 a roku 2024 je len v Bratislave 4,5 stupňa Celzia. Situácia je podľa nich veľmi podobná vo všetkých monitorovaných oblastiach krajiny.
„Slovensko horí, Slováci sa topia a minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý je zodpovedný za riešenie tejto krízy, sa stará o to, či veje vlajka Slovenska na hrade Devín. Minister životného prostredia dlhodobo problém klimatickej krízy ignoruje,“ uviedla Osvaldová.
Zažívame najchladnejšie leto
Greenpeace kritizuje Tarabu, že aj to málo, čo v oblasti riešenia krízy príde z Európskej únie, sa snaží systematicky podkopávať. „Minister sa niekoľkokrát vyjadril, že podporí akúkoľvek snahu o oslabenie Zelenej dohody pre Európu, čo je ambiciózny plán Európskej únie na zvýšenie odolnosti voči klimatickej kríze. Práve preto sme dnes (vo štvrtok, pozn. red.) s Greenpeace priniesli túto sochu ministra Tarabu s jasným odkazom Konaj skôr, ako sa roztopíme,“ vysvetlila aktivistka.
Osvaldová hovorí, že šéf envirorezortu by mal čím skôr pripraviť klimatický zákon a plán adaptácie na klimatickú krízu. V spolupráci s ministerstvom hospodárstva by mali urýchlene rozvíjať obnoviteľné zdroje a odstrániť prekážky energetickým spoločenstvám. Horúčavy totiž predstavujú záťaž pre seniorov, malé deti, ľudí s chronickými a kardiovaskulárnymi ochoreniami a takisto aj pre ľudí bez domova.
„Toto, čo teraz zažívame, je najchladnejšie leto, aké zažijeme,“ uviedla a vyzvala ministra, aby konal. Aktivisti sformulovali v minulom roku rezortnému šéfovi požiadavky, ktoré však podľa nich ignoruje.
400-kilová socha sa topila hodiny
Sochu v životnej veľkosti nainštalovali na námestí o 13. hodine, keď na priamom slnku namerali teplotu 46 stupňov Celzia. Zhotovil ju český sochár Marián Maršálek a Tarabu tesal do 600-kilogramovej hmoty zamrznutej vody. Výsledná skulptúra mala približne 400 kilogramov. Aktivisti jej do ruky umiestnili transparent s odkazom „Klimatická kríza neexistuje“, dostal aj šerpu s textom „minister ničenia životného prostredia“.
Ako prvá symbolicky odpadla práve ľadová ruka s nepravdivým výrokom. „Klimatická kríza existuje, je tu. Jej následky už dnes znášame. Táto extrémna horúčava je jasný dôkaz toho, že klimatická zmena prebieha,“ zdôraznila Osvaldová.
Foto: Greenpeace
Prispieť k zmierneniu klimatickej krízy môžu aj jednotlivci, či už zateplením príbytku, používaním obnoviteľných zdrojov, účasťou v energetickom spoločenstve či využívaním udržateľnej dopravy. „Tieto individuálne činy majú ale obmedzený dopad,“ podotkla aktivistka s tým, že je potrebné „tlačiť“ na volených politikov k väčším krokom – či už je to útlm fosílnych palív, alebo zavedenie adaptačných opatrení, ako napríklad menej betónu, viac zelene a tiež vodozádržné opatrenia.
Taraba by mal podľa Greenpeace venovať zvýšenú pozornosť aj lesom, ktoré slúžia ako zásobárne uhlíka a prispievajú k zachytávaniu emisií. „Klimatickou krízou spôsobené extrémne horúčavy a sucho však znižujú ich odolnosť a zvyšujú náchylnosť voči škodcom, ako je napríklad lykožrút,“ uvádza Greenpeace v tlačovej správe. Dôraz by sa mal namiesto ťažby klásť napríklad na druhovú obmenu lesov a na sucho citlivé stromy nahradiť odolnejšími.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Taraba hovorí o pomýlenej aktivite
Ministerstvo životného prostredia odporúča organizácii Greenpeace Slovensko, aby išla štrajkovať predovšetkým do najväčších ekonomík sveta, ktoré sú najväčšími producentmi uhlia aj znečistenia ovzdušia. Odkazuje, že Slovensko žiadnu klimatickú krízu nespôsobilo, ani ju nevie zmeniť.
„Aktivity Greenpeace sú dlhodobo odtrhnuté od socioekonomickej aj environmentálnej reality,“ konštatuje odbor komunikácie envirorezortu hovoriac o pomýlenej aktivite Greenpeace ako snahy o mediálne zviditeľnenie sa.
Ministerstvo zároveň podotýka, že práve pod vedením Tarabu smeruje najviac investícií do ochrany vôd, vodozádržných opatrení aj prírody v histórii. Pripomína, že len za uplynulý rok prišlo ku kontrahovaniu 750 miliónov eur z eurofondov.
