Po jednodňovej úľave sa na západ Slovenska vrátili horúčavy a sobota 5. júla bola od rána slnečná – teplomery už od 11. hodiny dopoludnia ukazovali teplotu nad 30 stupňov. Celodenné oslavy 1162. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie Slovenska, ktoré sa konali v areáli hradu Devín, boli preto pre mnohých skúškou vytrvalosti.

Ministerstvo obrany, ktoré tento rok zodpovedalo za organizáciu osláv, zabezpečilo pre návštevníkov kyvadlovú dopravu z centra Bratislavy cez nákupné centrum Bory Mall na Devín. Rezort pravdepodobne rátal s intenzívnejším záujmom: na linke premávali väčšie kĺbové autobusy, tie však boli takmer prázdne.
Krátko po 15. hodine, keď sme vyrazili ku hradu od Borov, cestovalo na oslavy len niekoľko desiatok ľudí. Pre mnohých bolo náročné samotnú kyvadlovú dopravu nájsť, lebo na parkovisku obchodného centra neboli žiadne informačné tabule, ktoré by návštevníkov nasmerovali k autobusom. Ľudia sa preto navzájom pýtali, kde autobusy zastavujú a kedy prídu. Jediným zdrojom informácií bol papierik zavesený na tabuľke s rozvrhom pravidelných liniek MHD. Nie každý si ho však všimol.

Jarmok v horúčavách
Hlavný vstup na hrad pre verejnosť bol uzatvorený a strážený policajtmi. V hornej časti Devína sa totiž konal večerný oficiálny program, na ktorom sa zúčastnili vrcholní predstavitelia štátu a s príhovorom vystúpil aj prezident Peter Pellegrini. Program osláv pre verejnosť sa konal v dolnej časti areálu, a pribúdajúci dav, prichádzajúci kyvadlovou dopravou, vstupoval na Devín cez bránu na Muránskej ulici.
Oslavy na hrade sa síce rozbehli už predpoludním, no aj okolo 16. hodiny, keď sme na Devín dorazili, bol prúd návštevníkov stále výrazný. Pri vchode do areálu sa nahromadilo niekoľko desiatok ľudí, ktorí čakali na bezpečnostnú kontrolu. Vojaci, ktorí stáli pri vchode do hradu, dav manažovali: návštevníkov rozdeľovali do menších skupiniek a smerovali ich k bezpečnostným detektorom. Tašky a batohy prehľadávali policajti v civilnom oblečení – jeden z nich sa kolegovi sťažoval na teplé počasie a že na Devíne je už od šiestej ráno.

Treba uznať, že policajti a vojaci, ktorých bolo na hrade početne, to nemali jednoduché. Aj podvečer bolo na hradnom kopci stále veľmi teplo. Starší pán, ktorý už z osláv odchádzal, sa spýtal vojačky pri vchode, ako dokáže v takej horúčave vydržať celý deň a ešte aj vo vojenskej uniforme. „Sú vojenské a majú klimatizáciu,“ vtipkovala žena.
Ministerstvo obrany sľubovalo všetkým návštevníkom osláv darček, ktorý sa vzhľadom na počasie javil ako praktický: hneď pri vchode rozdávali slamené klobúky, ktoré aspoň čiastočne chránili pred júlovým slnkom. Avšak o 16. hodine sa už darčeky minuli.
Brigádničky, ktoré namiesto klobúkov rozdávali papierové vejáriky, vysvetľovali, že dopyt bol vysoký a zásoby sa vyčerpali už pred hodinou. Niet sa čomu čudovať – po areáli chodili návštevníci, ktorí mali na hlavách celé zostavy z troch či piatich slamových doplnkov. „Odveziem ich na záhradu, sú dobré, tie klobúky,“ hovorila jedna staršia pani svojej kamarátke.

Pečený vôl a poľná kuchyňa
Organizátori osláv, ktorých rozpočet tento rok dosiahol 750-tisíc eur, návštevníkom sľubovali atmosféru stredovekého jarmoku a rôzne dobové zábavy – ako šermovanie, pečenie chleba, mlátenie zrna, kováčsku dielňu či razbu mincí. Na sociálnych sieťach najviac zarezonovalo pečenie celého býka. Aj na samotných oslavách sa zdalo, že stánok s pečeným volom na ražni bol najpopulárnejší.
Aj podvečer, keď už na obrovskom grilovacom špíze takmer nezostalo mäso, niekoľko desiatok ľudí netrpezlivo čakalo, kedy budú nakrájané aj posledné kúsky a ponúknuté návštevníkom. Ku grilovanej špecialite nechýbal chlieb ani kyslá kapusta.

O niekoľko desiatok metrov ďalej boli umiestnené stánky so stredovekým jedlom. K ponuke tradičných jedál patrila aj prednáška o tom, že ešte v 19. storočí boli základom stravy našich predkov fazuľa a šošovica – zmena prišla až po priemyselnej revolúcii.
Síce aj tu bolo možné ochutnať starodávne pochúťky zadarmo, jedlá z fazule mali medzi oslavujúcimi menšiu popularitu. Možno to spôsoboval aj špecifický zápach, ktorý v blízkosti stánku vyvolávali kone. Mestské publikum sa tejto časti areálu snažilo vyhýbať.
Okrem starodávnych jedál boli na oslavách aj komerčné stánky s bežnou ponukou. Kiosk s kávou typu flat white oproti stánku s mlátením zrna pôsobil dosť exoticky. Vyššie na hradnom kopci boli k dispozícii aj stánky s cigánskou pečienkou za 7,5 eura alebo bryndzovými pirohami za 8,9 eura za porciu.

Ceny mnohých návštevníkov zrejme odradili, keďže väčšinu publika tvorili rodiny s deťmi alebo ľudia v seniorskom veku. Hladní však neodišli – hneď za komerčnými stánkami sa nachádzala poľná kuchyňa a členovia Klubu vojenskej histórie Karpaty všetkým zadarmo ponúkali kašu s klobásami. Vďačné návštevníčky sa fotili s kuchármi a chválili ich kulinársky talent.
Prišli tisíce ľudí
Popoludní, aj napriek extrémne teplému počasiu, bolo na Devíne niekoľko tisícok ľudí. Zábavy od organizátorov síce bolo dosť, no populárnejšie boli tie stánky, ktoré sa nachádzali v tieni. Kým pri razbe mincí pod stromami sme stretli niekoľko desiatok ľudí, záujem o fotenie so stredovekými zbraňami bol takmer nulový – stánok bol umiestnený na priamom slnku.
Na vrchol kopca viedla aj náučná cestička, pričom dobrovoľníci na informačných bodoch mali návštevníkom priblížiť detaily a okolnosti príchodu svätých bratov na územie Slovenska. Avšak po týchto informáciách veľký dopyt nebol. Dobrovoľníci sedeli znudene na zemi, zatiaľ čo návštevníci šliapali hore kopcom kvôli ikonickému výhľadu na Dunaj a Moravu.

Úprimný záujem detí vzbudili len dve miesta – regrutačný stan Ozbrojených síl SR, pri ktorom si každý mohol vyskúšať vojenské helmy, podtašky a iné špeciálne doplnky, a tiež kútik Klubu vojenskej histórie s rôznymi typmi strelných zbraní.
Najväčší dopyt však bol po tieni. Pod stromami sa ukrývali skupinky vojakov v maskáčoch aj policajti. Rodiny s deťmi si hľadali útočisko pred slnkom pod hradnými múrmi Devína. Seniori si obsadili stan pred pódiom a užívali si stredovekú hudbu a chládok.

Po 17. hodine už z hradu odchádzalo viac ľudí, než do neho prichádzalo. Na večerný program zostali čakať len tí najvytrvalejší.
Odchod z osláv bol o niečo náročnejší, než príchod. Organizátori totiž ani tu neumiestnili žiadne tabuľky, ktoré by návštevníkov nasmerovali ku kyvadlovej doprave. Nápomocní neboli ani vojaci a policajti, ktorí strážili cestu na hrad. „My sme tu autom,“ odpovedali vtipne na otázku, kde stojí autobus do centra.
Aj keď sa zastávku podarilo nájsť, mnohí návštevníci boli zmätení, na ktorej strane sa autobus zastaví a akým smerom pôjde – či k Bory Mallu, alebo do centra mesta. Z Devína sa tak odchádzalo prevažne v tichosti, pravdepodobne aj pre únavu z horúčav. „Aspoň nejaký zážitok,“ stručne zhodnotil program muž, ktorý nastupoval do autobusu smerom na zastávku Nové SND.