Hodnotové vojny: štátny sviatok ako stranícky míting?
Diskusia sa začala pri oslavách sviatku sv. Cyrila a Metoda. Minister Blanár ich označil za dôstojnú poctu duchovným základom štátu, s dôrazom na tradičné hodnoty. „Nie je to stranícka agenda, ale dôstojné oslavy. Nastavujeme témy, o ktorých chceme diskutovať. PS sa snažia iba znižovať tieto sviatky,“ tvrdil Blanár a obhajoval aj vládny návrh na ústavnú definíciu pohlaví ako muž a žena. Juríková mu oponovala s tým, že oslava bola podľa nej ideologicky zafarbená a nevhodná na zjednocovanie spoločnosti.
Podľa Jurík tak oslavy neboli dôstojné. „Oslavy ukázali hodnotovú a kultúrnu prázdnotu, ktorú za sebou necháva premiér Robert Fico (Smer-SD), dostala som správu od diváčky, ktorá tvrdila, že jej to pokazilo ako veriacej deň.“ uvádza poslankyňa. Blanár súhlasí so slovami Fica o bezbrehom progresivizme a liberalizme, ktorý môže krajinu zničiť. Prináša podľa neho nezmyselné ideológie, preto minister podporuje novelu Ústavy SR v hodnotových otázkach.
Vládu Jurík obvinila zo zneužívania sviatkov na “smeráce kortešáčky” a vyčítala aj náklady: vyše 2,2 milióna eur celkom na doterajšie oslavy, čo by sa podľa nej hodilo viac na obnovu nemocníc. Zároveň zdôraznila, že strana PS sa nemôže a nebude zúčastňovať osláv, na ktorých je veľvyslanec ruského agresora.
Foto: TASR/J. Novák, D. Stehlík
Mier alebo spravodlivosť?
Najväčšie napätie vzniklo pri téme vojny na Ukrajine. Juraj Blanár opakovane hovoril o potrebe mierových rokovaní a „odpustenia“. Tvrdil, že rovnako ako Európa musela po druhej svetovej vojne odpustiť Nemecku, je potrebné uvažovať aj v prípade Ruska. „Odsudzujeme akékoľvek útoky na civilistov, ale musíme povedať, čo budeme robiť potom. Keď by sme neodpustili nacistickému Nemecku, ako by sme tu fungovali? Zločiny musia byť vyšetrené a zločinci potrestaní,” prízvukol s tým, že bez diplomacie podľa neho konflikt neskončí.
„Musíme nejako komunikovať, na to je diplomacia,“ skonštatoval Blanár pri otázke vojny na Ukrajine. Za dôležité považuje, že americký prezident Donald Trump dostal už dvakrát obe krajiny za rokovací stôl. „Som presvedčený, že pri priamych rokovaniach postupne k niečomu dôjde,“ povedal.
Jurík reagovala, že v ideálnom svete by bolo dobré diplomatické riešenie, no už niekoľko mesiacov intenzívnych rozhovorov „padá“. Preto nerozumie, prečo SR odmieta vojenskú pomoc. Rusko podľa nej „počúva“ sile. „Tam nejde o to, aby sme porazili Rusko, ale aby sme zastavili Rusko, aby bolo čo najďalej od našich hraníc a aby pochopilo, že vojensky tento konflikt jednoducho nevyhrá,“ uviedla Jurík a zdôraznila aj potrebu ekonomického tlaku. „Myslím si, že je možné dosiahnuť spravodlivosť, a to práve vyvodením zodpovednosti,“ doplnila. Ocenila, že Slovensko napokon podporilo vytvorenie tribunálu na prešetrovanie vojnových zločinov na Ukrajine.
Jurík nesúhlasila ani s postojom Blanára k potrebe odpustenia, zdôraznila, že sú nebezpečne naivné: „Ako odpustiť únos detí? Alebo útoky na nemocnice? Rusko neprejavuje žiadny úmysel rokovať,“ oponovala. Kritizovala aj to, že Slovensko nie je súčasťou medzinárodnej iniciatívy na návrat ukrajinských detí.
Foto: SITA, Diana Černak
Minister tvrdil, že SR pomáha Ukrajine humanitárne a pripravuje sa na jej povojnovú obnovu. Jurík to označila za pokrytectvo – keďže Slovensko odmieta pomáhať vojensky, no po vojne by chcelo ekonomicky profitovať. „Pobaltské krajiny pomáhajú už teraz s rekonštrukciou obytných budov aj administratívy – ale potom naše firmy môžu prísť a zarobiť na tom. Odmietate pomoc, ale potom chcete rekonštruovať,“ povedala.
Výroky o potrebe odpustenia vyslovil Blanár podľa svojich slov v kontexte toho, čo sa bude diať po tom, ako dôjde k prímeriu a mierovému rokovaniu. „Čo budeme robiť s Ruskou federáciou? Moja odpoveď bola jasná, že nechceme budovať naše ozbrojené sily, aby sme sa pripravovali nebodaj na tretiu svetovú vojnu s NATO. Chceme, aby sa skonsolidovali vzťahy,“ povedal šéf slovenskej diplomacie. Zdôraznil, že Slovensko odsudzuje všetky útoky na civilistov aj porušovanie medzinárodného práva. „Ale musíme povedať, čo budeme robiť potom,“ dodal.
Sankcie a ruský plyn
Tretím okruhom diskusie bola energetika a postoj Slovenska k sankciám. Juraj Blanár vysvetľoval, že Slovensko patrí medzi najzraniteľnejšie krajiny, pokiaľ ide o dovoz plynu, a vláda preto požaduje garancie, kým podporí nový sankčný balík EÚ. „Bez záruk to môže stáť Slovensko miliardy eur. Sme suverénna krajina a musíme si obhájiť vlastné záujmy,“ tvrdil.
Blanár zároveň zopakoval, že Slovensko potrebuje garancie na to, aby podporilo najnovší balík európskych sankcii voči Rusku. Jurík kritizovala, že sa Slovensko na rozdiel od iných krajín nepripravuje na odpájanie sa od ruského plynu, minister to odmieta.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Beáta Jurík označila postup vlády za vydieranie a tvrdí, že Slovensko sa samo izoluje. „Kým iné štáty hľadajú riešenia, my hrozíme vetom. Vláda šíri mýty o lacnom ruskom plyne, no Slovensko má momentálne druhý najdrahší plyn v EÚ,“ povedala a vyzvala na spoluprácu s krajinami ako Česko, ktoré SR už v minulosti ponúklo tranzitné riešenia.
Zhodli sa len v tom, že Európa by mala hľadať náhrady za ruský plyn, no ich cesty k cieľu sa opäť rozchádzali. Blanár zdôraznil, že vláda rokuje o kompenzáciách a energetickej bezpečnosti. Juríková mu vyčítala, že Slovensko zaspalo a teraz len reaguje.
