Novela zákona o zdravotnom poistení, okrem sprísnenia pravidiel pri prihláškach, má priniesť aj zásadnú zmenu pre mnohých obyvateľov Slovenska. Rezort totiž navrhuje dočasne zrušiť nárok na vstup do systému verejného zdravotného poistenia pre niektoré skupiny SZČO. Podľa návrhu by nové pravidlá mali vstúpiť do platnosti už začiatkom roka 2026.
Novela z dielne ministerstva zdravotníctva má zakomponovať do legislatívy viaceré podnety z praxe, ktoré súvisia s výkonom verejného zdravotného poistenia. Autori v materiáli zdôrazňujú, že predovšetkým chcú upraviť postupy pri podávaní späťvzatia prihlášok. Ďalšia dôležitá úprava je zameraná na prístup k systému verejného zdravotného poistenia živnostníkov s pôvodom z krajín mimo Európskej únie (EÚ), teda tzv. tretích krajín.
Aktuálne systém pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) zo zahraničia funguje tak, že cudzinec, ktorý si na Slovensku založí živnosť, sa od prvého dňa jej fungovania zapája do systému verejného zdravotného poistenia. Môže si teda vybrať jednu z troch zdravotných poisťovní a od prvého dňa musí platiť aj odvody. Rovnako ako pre Slovákov, v prvom roku ide o minimálnu stanovenú sadzbu poistného – tento rok napríklad o sumu 107,25 eura mesačne.
Živnostník zo zahraničia zároveň od prvého dňa činnosti vstupuje do systému zdravotného poistenia, a to za rovnakých podmienok ako všetci domáci. Môže sa teda uchádzať o zdravotnú starostlivosť, náklady na ktorú mu preplatí poisťovňa. Ešte predtým, ako bude živnosť založená, však musí cudzinec prejsť procesom udeľovania prechodného pobytu. Štátu musí napríklad preukázať, že má dostatok vlastných financií a nebude zaťažovať sociálny systém.
Čítajte viac Po kolonoskopickom vyšetrení v Bratislave niektorých pacientov museli hospitalizovať. Jeden mal byť v ohrození života
Ak SZČO z tretej krajiny neplní svoje povinnosti voči štátu – teda nepodáva daňové priznania alebo neplatí odvody – okrem pokuty mu hrozí, že mu nebude predĺžený pobyt na Slovensku. Z krajiny by potom musel odísť. Je teda v životnom záujme týchto živnostníkov svoje povinnosti zodpovedne plniť.
Ministerstvo zdravotníctva chce novelou zmeniť stav tak, aby zahraniční cudzinci, najmä tí, ktorí pochádzajú z krajín mimo EÚ, do systému verejného poistenia vstupovali až po „čakacej dobe“. Teda po tom, čo budú podnikať na Slovensku minimálne jeden rok a podaním daňového priznania zároveň preukážu aj reálne príjmy.
Rezort zmenu odôvodňuje tým, že spomedzi SZČO z tretích krajín je v súčasnosti veľa dlžníkov. „V súčasnosti v SR, v prípade, ak tieto osoby poistné neplatia, sú zverejnené v zozname dlžníkov, nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti sa im obmedzí a dlh sa vymáha. Je ale možné skonštatovať, že vymožiteľnosť je veľmi nízka (osoby spravidla v SR nemajú žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou),“ vysvetľuje sa v dôvodovej správe.
Dotkne sa to aj detí
Ďalším dôvodom na obmedzenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti je podľa ministerstva zdravotníctva to, že v poslednej dobe sa čoraz viac prejavuje fenomén „fiktívnej živnosti“. Podľa ministerstva ho využívajú predovšetkým študenti z krajín mimo členských štátov. „Tieto osoby si založia živnosť, na základe jej existencie vstúpia do systému zdravotného zabezpečenia, preddavky majú určené v nulovej výške (súbeh s kategóriou poistenca štátu), ale reálne živnosť nevykonávajú,“ opisuje rezort.
Čítajte viac Šaško predstavil plán pre novú miliardovú nemocnicu, má 38 strán. Opozícia žiada stavbu konzultovať
Argumentuje ďalej, že vstup osôb z tretích krajín do systému zdravotného a sociálneho zabezpečenia je určitým spôsobom obmedzený vo viacerých členských štátoch EÚ, a Slovenská republika ako jedna z mála krajín doposiaľ umožňovala vstup do systému okamžite po získaní živnostenského oprávnenia. „Cieľom tohto obmedzenia je predovšetkým chrániť finančnú udržateľnosť systému,“ píše sa v návrhu. Novela je v pripomienkovom konaní do 14. júla a ako celok by mala vstúpiť do platnosti od 1. januára 2026.
Podľa aktuálnych štatistík pochádza spoza hraníc EÚ každý šiesty živnostník na Slovensku: z celkovo 377-tisíc SZČO je až 60-tisíc rodákov z tretích krajín – najčastejšie z Ukrajiny, Srbska a Vietnamu. Zmena, ktorú navrhuje Ministerstvo zdravotníctva, sa však nedotkne každého zahraničného živnostníka, ale iba tých „čerstvých“. Podľa výpočtu ministerstva zdravotníctva novela priamo ovplyvní okolo 20-tisíc ľudí.
Nepriamo bude mať dôsledky pre tisíce tzv. „nadviazaných osôb“ – napríklad neplnoleté deti týchto SZČO, ktoré nadobúdajú nárok na verejnú zdravotnú starostlivosť súčasne s rodičom. Vlani štát evidoval vyše šesťtisíc takýchto nadviazaných osôb a Ministerstvo zdravotníctva upozorňuje, že ich počet v posledných rokoch rapídne stúpol – v porovnaní s predchádzajúcim rokom takmer dvojnásobne.
Foto: SHUTTERSTOCK
Prečo to robia?
Vylúčením týchto cudzincov z verejného poistenia by podľa ministerstva došlo k úľave pre celý systém, „nakoľko sa zníži objem vynakladaných nákladov na úhradu zdravotnej starostlivosti pre SZČO z tretích krajín, ktoré sa po uplatnení nových pravidiel do systému nevstúpia“. Zároveň však verejný rozpočet príde aj o príjmy – nové SZČO by už nemali prispievať svojimi odvodmi, čo už v budúcom roku znamená výpadok okolo 17 miliónov eur.
Rezort pod vedením Kamila Šaška (Hlas) situáciu nevidí až tak dramaticky, lebo podľa jeho výpočtov má dlhy na zdravotnom poistení každý druhý cudzinec–živnostník, a to aj napriek prísnym požiadavkám zákona o pobyte. Pri domácich SZČO je podiel nižší – nesplatené záväzky má 30 percent z nich. Celková suma dlhu SZČO z tretích krajín voči poisťovniam je 42 miliónov eur, približilo ministerstvo pre Pravdu.
Vo svojich výpočtoch preto úradníci rátajú s tým, že aj do budúcna by sa im od čerstvých živnostníkov zo zahraničia podarilo vybrať len polovičnú sumu odvodov, čo by viac-menej zodpovedalo výške nákladov na ich zdravotnú starostlivosť. Vplyv zmeny na verejné financie by tak bol nulový, teda pre štát by situáciu nezlepšil.
Čítajte viac Čaká nás uťahovanie opaskov? Firmy žiadajú koniec benefitov, odbory chcú zdaňovať luxus
Po upozornení od hodnotiacej komisie autori novely spravili nové výpočty a podľa nich úprava by umožnila ušetriť na zdravotnej starostlivosti čerstvých SZČO z tretích krajín 886-tisíc eur už budúci rok, neskôr by úspora mala prekročiť milión.
„Aj po zavedení tejto zmeny bude systém verejného zdravotného poistenia voči SZČO z tretích krajín v porovnaní s inými EÚ krajinami pomerne liberálny. Osobám z tretích krajín, ktoré splnia zákonom stanovené podmienky, bude umožnený vstup do systému a čerpanie dávok. Zodpovedné SZČO z tretích krajín, ktoré dokážu, že reálne podnikajú a odvody platia, budú verejne zdravotne poistené naďalej,“ hovorí ministerstvo.
Potrestajú zodpovedných
Rezort vychádza z pesimistického scenára – teda predpokladu, že počet fiktívnych živností a nezodpovedných SZČO z tretích krajín neklesne a možno bude naďalej narastať. Zo strany štátu je to celkom prirodzené, musí totiž zarátať všetky možné riziká. Avšak pre bežných ľudí to znamená, že nárok na dostupnú zdravotnú starostlivosť stratia aj tí, ktorí rozbiehajú podnikanie na Slovensku zodpovedne a plnia povinnosti voči štátu včas.
Čítajte viac Motor pre naše automobilky a záchrana pre dôchodky? Ukrajina môže výrazne pomôcť Slovensku, tvrdí vládny dokument
Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský si pri návrhu ministerstva preto kladie otázku, či je pre Slovensko nová regulácia najvhodnejšou alternatívou. Navrhovanú zmenu hodnotí vo všeobecnosti ako sťaženie života ľudí, a zároveň to spôsobí, že sa zníži výber poistného. „Slovensko sa dobrovoľne oberá o zahraničné príjmy,“ upozorňuje ombudsman.
Pokiaľ je regulátor presvedčený, že dochádza k zneužívaniu poistného statusu zo strany fiktívnych podnikateľov, sú aj menej invazívne prístupy, pokračuje Dobrovodský. „Napríklad regulátor môže stanoviť, že v prvých dvoch rokoch podnikania budú cudzinci platiť poistné vo vyššej výške. Takúto cestu uplatňuje napríklad Rakúsko, ktoré umožňuje dobrovoľné verejné zdravotné poistenie. Mesačné poistné je v roku 2025 vo výške 526,79 eura. Nestráca tak poistné odvody, pričom príjmy smerujú do štátnej zdravotnej poisťovne,“ poukazuje na príklad susednej krajiny.
Cudzinci si siahnu do vrecka
Pomohla by navrhovaná zmena poisťovniam a znížila záťaž pre zdravotnícky systém? Poisťovňa Dôvera zámer návrhu podporuje. „Po tejto zmene bude viac kontrolovaný vstup do verejného systému, a to nielen slovenského, ale aj európskeho. Často sa stávalo, že vydané živnostenské oprávnenie na Slovensku a s tým vydané povolenie na pobyt za účelom podnikania tieto osoby predkladali v inom členskom štáte ako štatút osoby podnikajúcej v EÚ. To znamená, že si zmenili bydlisko bez informovania slovenskej zdravotnej poisťovne, v ktorej potom narastali dlhy na poistnom, a na druhej strane bola čerpaná nákladná zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte EÚ,“ vysvetlili v stanovisku pre Pravdu.
Foto: Pixabay/marionbrun
Najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa k otázkam stručne odpísala, že novelu z dielne ministerstva zdravotníctva posudzuje v rámci interného pripomienkového konania. Union v reakcii na návrh skonštatovala, že ako jediná poisťovňa na Slovensku má v ponuke verejné zdravotné poistenie aj komerčné zdravotné poistenie. „Z tohto pohľadu zmena legislatívy neznamená, že nebudeme vedieť našim poistencom poskytnúť krytie na území SR. Z pohľadu klienta však zmena môže spôsobiť nejasnosti, o aký typ poistenia si má dojednať,“ odpísala poisťovňa.
Union ďalej uviedla, že zdravotná poisťovňa eviduje z roka na rok nárast nákladov na zdravotnú starostlivosť cudzincov. „Z uvedeného je teda možné predpokladať, že cudzinci tvoria významný podiel klientely v ambulanciách,“ skonštatovali. Kým bolo zámerom ministerstva znížiť nápor cudzincov na zdravotnícky systém, cieľ pravdepodobne nedosiahne. Podľa Union totiž dopady pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nebudú žiadne. „Nevnímame, že táto zmena významným spôsobom ovplyvní zdravotnícky systém. Pacienti budú naďalej liečení v rámci systému. Zmení sa iba forma poistného krytia,“ skonštatovali.
Odstrašíme ľudí zo zahraničia
Ombudsman Dobrovodský uznáva, že štát má voľnosť pri nastavovaní zdravotno-poistnej politiky, a preto nie je možné novelu hodnotiť z pohľadu dodržiavania ľudských práv a slobôd. Nevylučuje však, že ohľadom návrhu bude kontaktovať ministra Šaška, aby zmenu na rezorte ešte zvážili. „Uvedené opatrenie by mohlo viesť k tomu, že cudzinci sa budú Slovensku vyhýbať, čo by pre štát znamenalo stratu potenciálneho prínosu podnikateľského kapitálu zo zahraničia,“ hovorí na margo novely.
Čítajte viac Fico označil odoberanie dávok za „príjemný rasizmus“. Pollák: Nič také neexistuje
Krajina popritom bytostne potrebuje ľudí zo zahraničia lákať a aj ich dlhodobo udržiavať. Naposledy na to upozorňoval Šaškov stranícky kolega Peter Kmec. Vicepremiér za Hlas v apríli zverejnil rozsiahly materiál, v ktorom analyzoval vplyv Ukrajincov na prosperitu Slovenska. Ide totiž o najpočetnejšiu skupinu cudzincov z tretej krajiny, ktorí na Slovensku bývajú. Dá sa preto predpokladať, že aj novela Ministerstva zdravotníctva sa najviac dotkne práve občanov susedného štátu.
Kmecov rezort pritom vo svojom materiáli zdôrazňuje, že trh práce v SR bude v nasledujúcich desiatich rokoch každoročne potrebovať od 70 do 80-tisíc nových pracovníkov. Pre demografický vývoj na Slovensku sa tento deficit dá vykryť iba prisťahovalcami, a preto by sa štát mal na túto situáciu pripravovať už teraz. Štát by preto podľa materiálu mal čo najviac podporovať prijatie občanov z Ukrajiny a podnikateľov so sídlom na Ukrajine „za rovnakých podmienok ako občanov a podnikateľov zo SR (rovnaké práva aj povinnosti)“.
V materiáli sa sčasti aj vysvetľuje, prečo si zahraniční občania na Slovensku často rozhodnú zarábať ako SZČO. Rýchlo sa zamestnať na trvalý pracovný pomer je pre nich často náročné a súvisí s viacerými administratívnymi procesmi. Integráciu do trhu práce komplikuje aj imigrácia s dieťaťom. „Starostlivosť o deti im obmedzuje čas a možnosti hľadania práce. Okrem toho sú ich očakávania týkajúce sa práce a príjmu vyššie, keďže sa snažia zabezpečiť dostatok prostriedkov pre svoje rodiny,“ píše sa v správe.
Čítajte viac Slabšia Čína či Trumpov chaos. Koniec sociálneho komfortu? Štát už neutiahne také dávky, tvrdí odborník
Úrad vicepremiéra preto konštatuje, že štát by mal vytvárať podmienky na efektívne zapojenie cudzincov do domácej ekonomiky. A to tak, aby mali záujem u nás zostať, nielen prejsť tranzitom do prosperujúcejších a vyspelejších krajín. „Tento krok vyžaduje strategické opatrenia, ako sú najmä zlepšenie integrácie na pracovnom trhu, zjednodušenie administratívnych procesov či vytvorenie stimulov na dlhodobejšie zotrvanie,“ píše sa v analýze. Otázne tak je, či novela Ministerstva zdravotníctva je v súlade s týmto odporúčaním.
