Hoci sa Slovensku často pripisuje nálepka skládková veľmoc, ukladanie odpadu do zeme nepovažuje za správne až 82 percent Slovákov. Najviac ľudí preferuje recykláciu s následným energetickým zhodnotením a len 15 percent ľudí si myslí, že problém by vyriešilo, ak by sme vedome znižovali objem odpadu. Za poradie – triedenie, recyklácia, skládkovanie je menej ako desať percent opýtaných. Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry AKO pre Republikovú úniu zamestnávateľov.
Čítajte viac Potrebuje Bratislava dve spaľovne? V jednej sú kotly na hranici životnosti, druhú chce stavať rafinéria
Skládkovanie ľuďom prekáža
Ešte trochu čísel. S vývozom odpadu na skládky, naopak, nemá problém 1,7 percent Slovákov. Šéf agentúry AKO Václav Hřích hovorí, že tento spôsob považujú za správny najmä skôr narodení. V prieskume sa priklonili k tomuto riešeniu viac muži a starší ľudia nad 50 rokov s najnižším dosiahnutým vzdelaním z Trnavského, Nitrianskeho kraja a výrazne nadpriemerne z Prešovského kraja.
Ukazuje sa, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia považujú skládkovanie za nesprávne. V prieskume takto odpovedali najmä ženy, mladší ľudia vo vekovej kategórii 34 až 49 rokov, najmä z Trenčianskeho, Banskobystrického kraja a výrazne nadpriemerne z Bratislavského kraja.
Nelegálne skládky v húští za dedinami vznikajú podľa väčšiny opýtaných najmä z ľahostajnosti ľudí. Druhá najpočetnejšia skupina si myslí, že sú za tým vysoké ceny za odvoz smetí. „Z tohto sa dá konštatovať, že ani tá cena, aj keď je to silný argument, nie je to hlavné. Slováci považujú tých, čo vytvárajú nelegálne skládky za ľahostajných, ktorí nemyslia na ostatných,“ poukázal Hřích.
Proti spaľovniam nie sú
Prieskum realizovaný na tisícke ľudí tiež zisťoval, ako Slováci vnímajú spaľovne. Z dát vyplynulo, že verejnosť sa bráni výstavbe pre nedostatok informácií o ich vplyve a v rovnakej miere aj pre strach zo znečistenia životného prostredia. „Zdá sa, že tie dve najčastejšie odpovede súvisia s tým, že ľudia majú pocit, že sa s nimi nikto nerozpráva,“ podotkol šéf agentúry.
Stav neinformovanosti dokazuje podľa Hřícha aj časť prieskumu o záväznej európskej smernici, ktorá nariaďuje krajinám Európskej únie obmedziť do roku 2035 skládkovanie na maximálne desať percent. Zo získaných dát vyplýva, že viac ako tri štvrtiny ľudí o smernici nepočuli. „Len trošku viac ako každý desiaty Slovák o tom počul. Keby sa o tom viac komunikovalo, tak o tom vie viac ľudí,“ vysvetlil.
Čítajte viac Toxické vajíčka aj potok ohrozujú zdravie. Ako to súvisí so spaľovaním odpadu?
„Myslím si, že ľuďom treba narovinu povedať, že máme desať rokov, aby sme viac-menej drasticky zredukovali množstvo odpadu, ktoré dávame na skládky. Ak sa nám to nepodarí po dobrom, to znamená nájdením riešenia, cirkulárnych metód, tak to na nás potom dopadne zvyšovaním cien za odpad, respektíve možno radikálnym obmedzením, koľko ho môžeme tvoriť,“ domnieva sa šéf agentúry.
Na Slovensku sú aktuálne dve spaľovne odpadu, a to v Bratislave a Košiciach. Menej ako polovica ľudí si myslí, že je potrebné postaviť toľko nových zariadení, aby sme energeticky zhodnotili všetok nerecyklovaný odpad na Slovensku. „Ďalších viac ako 22 percent si myslí, že kapacity treba navýšiť tak, aby sa výrazne znížila závislosť od skládkovania odpadov. Podľa necelých 18 percent je potrebné na Slovensku postaviť minimálne dve takéto nové zariadenia,“ vyplýva z prieskumu.
Číselné údaje ukazujú, že len niečo vyše ôsmich percent sa domnieva, že postačujú dve existujúce spaľovne. „Tesná väčšina (51,5 percenta) obyvateľov Slovenska verí, že moderné zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov môžu byť neškodné voči životnému prostrediu. Naopak, 42,5 percenta tomu neverí,“ pokračoval Hřích.
„Ľudia by to chceli, ale tým, že sa málo o tom komunikuje, majú to málo vysvetlené, cez 50 percent by s tým súhlasilo, a niečo cez 40 percent nesúhlasilo. Z nášho pohľadu je to temer ten istý výsledok. Treba s ľuďmi viac komunikovať, vysvetľovať im to, aby si mohli spraviť názor na základe faktov,“ komentoval výsledky.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
Kde by mali spaľovne stáť
Chýbajúce informácie sa ukázali podľa šéfa agentúry aj pri otázke o priemyselnom odpade. Väčšina ľudí totiž netušila, že do tejto kategórie spadá aj odpad vzniknutý pri stavbe alebo oprave domu, a sami k jeho produkcii prispievajú. „Väčšina ľudí si myslí, že priemyselný odpad je niečo ďaleko od nich, ktorý sa tvorí kdesi vo firmách, a tým pádom nepociťujú potrebu s ním niečo robiť,“ uviedol Hřích.
Šéf Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták, si myslí, že práve priemyselný odpad by sme si na Slovensku mali vedieť spracovať a energeticky zhodnotiť. Zástupcovia priemyslu, ktorí majú záujem vytvoriť zariadenie na energetické zhodnotenie, však podľa neho narážajú na problémy v povoľovacích konaniach, napríklad v rámci posudzovania EIA.
Čítajte viac Skládkovať, spaľovať? Žiť bez odpadu?
„Stáva sa nám, že je silný dopyt zo strany komunálnych politikov, ktorí si na tom prihrievajú politickú polievočku, aktivistov alebo tlakových skupín, ovplyvňovať tento zákonný proces, ktorý by mal byť objektívny a spravodlivý pre toho investora. Ak investor spĺňa zákonné požiadavky, má právo na férový proces a objektívne posúdenie dopadov jeho investície na životné prostredie,“ uviedol.
Názory na umiestnenie spaľovní sú podľa Hřícha rôzne, no opýtaní za najprijateľnejšie riešenie považujú nezastavené lokality. „Ľudia si myslia, že by to malo byť v priemyselných areáloch. To znamená tam, kde sú na to prispôsobené podmienky. Zrejme to súvisí s tým, že ak už niekde nejaký priemysel je, ľudia sú na to zvyknutí. Ešte sme nedorástli do tej doby ako vo Viedni, kde je bežné, že sú spaľovne, zhodnocovanie priemyselného odpadu, v centre mesta. To ešte asi pár desiatok rokov potrvá, kým si na to my zvykneme,“ priblížil ďalej.
Dve spaľovne vedľa seba
Spoločenská mienka, ktorú ilustruje prieskum AKO, nahráva do karát bratislavskej rafinérii Slovnaft. Tá už pred vyše rokom avizovala, že chce na okraji hlavného mesta vystavať v rámci svojho areálu takzvané Centrum energetického zhodnotenia odpadu (CEZO). Paradoxne, len „cez cestu“ sídli mestská spaľovňa OLO, ktorá sa chystá na rozsiahlu investíciu do kotlov.
Podľa hovorcu rafinérskeho podniku Antona Molnára sa Slovensko na rozdiel od okolitých krajín v oblasti odpadového manažmentu za posledné tri dekády príliš neposunulo. Plánovaná spaľovňa s fluidným lôžkom sa však zdá byť bližšie k realizácii.
„Aktuálne sme v procese EIA v záverečnej tretine. Pripravujeme komplexné odpovede na všetky pripomienky z verejného prerokovania,“ priblížil. Potom bude na rade ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu (nom. SNS), aby vyhodnotilo všetky informácie a povedalo, ako ďalej postupovať.
Najviac pripomienky smerovali podľa Molnára na kapacitu CEZO, na to, či je technológia fluidného lôžka odskúšaná, či nebude negatívne vplývať na okolité obce, no aj na to, či si nebude konkurovať s mestskou spaľovňou. „Náš zámer cieli predovšetkým na priemyselný odpad, na ten náš, ale aj z tretích strán a na nerecyklovateľný odpad z blízkeho okolia, teda z regiónu Bratislavského, Trnavského, Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja,“ priblížil Molnár. Tvrdí, že rafinéria má na dovoz odpadu pripravenú aj infraštruktúru cez železničnú vlečku.
Dovoz odpadu zo zahraničia odmieta. „Toto vieme absolútne vylúčiť, pretože sme kapacitne nastavení len na západ Slovenska,“ deklaroval s tým, že rafinéria je pripravená dať tento prísľub aj „na papier“.
Hovoria o manipulatívne postavených otázkach
Občianske združenie Znepokojené matky a iniciátori petície proti navrhovanej spaľovni odpadu v Slovnafte, ktorú podpísalo viac ako 10 300 ľudí, však upozorňujú, že väčšina otázok v prieskume bola položená manipulatívne a dokonca s nepravdivými tvrdeniami.
Negatívny postoj obyvateľstva k skládkovaniu odpadu je podľa združenia prirodzený, to však nestačí ako odôvodnenie pre výstavbu novej spaľovne v Slovnafte, pretože vďaka existujúcim prevádzkam má západné Slovensko dostatok kapacít odkláňajúcich komunálne a objemné odpady zo skládok. „Táto spaľovňa by bola pre Bratislavu a jej okolie ďalšou zdravotnou, environmentálnou a dopravnou záťažou,“ varuje organizácia.
„Za nedostatok dôveryhodných informácií je zodpovedný aj samotný Slovnaft – o svojom projekte uvádza klamlivé, zavádzajúce a neúplné informácie. Snažia sa vytvoriť falošný dojem, že ich spaľovňa je neškodná a že ju v Bratislave nutne potrebujeme. Snažia sa nás presvedčiť, že Slovensko je skládková veľmoc, čo nie je pravda,“ uviedla Ivana Nemethová z organizácie Znepokojené matky.
Združenie tiež upozorňuje, že v skutočnosti z posledných dát z roku 2021 vyplýva, že sme na Slovensku uložili na skládky odpadov 20,3 % z celkového množstva vzniknutého odpadu, pričom 49,5 % odpadu sme recyklovali. „Čiže nie je pravda, že väčšinu odpadu vyvážame na skládky. Taktiež nie je pravda, že na Slovensku sú len 2 spaľovne odpadov,“ uvádza organizácia.
