Neraz musí pacient zaplatiť určitú sumu ešte predtým, ako sa vôbec dostane k lekárovi. Na internete sú totiž desiatky služieb, ktoré za odmenu poskytujú možnosť rezervácie termínu u špecialistu alebo všeobecného lekára. Ako sa hovorí, čas sú peniaze, a preto v súrnych prípadoch pacienti radšej tieto poplatky zaplatia.
Čoraz častejšie však dochádza k tomu, že aj za termín na riadne vyšetrenie o niekoľko mesiacov už treba zaplatiť. Niektoré ambulancie zrušili pevné linky a telefonicky sa k nim jednoducho objednať nedá. Buď treba na ošetrenie čakať osobne, alebo zaplatiť za termín.
Prevádzkovatelia ambulancií vysvetľujú, že len tak dokážu manažovať tok pacientov: lekári a sestry sú totiž vyťažení vlastnou prácou, zamestnanie sekretárky si vyžaduje slušné náklady, a tak radšej presúvajú systém objednávok na externé služby a zároveň finančné bremeno na plecia pacientov. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo výročnej správe za rok 2024 konštatoval, že v posledných rokoch sa vyskytli prípady, keď lekári požadovali od pacientov úhradu poplatkov nesúvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pričom argumentovali výrazným nárastom prevádzkových nákladov.
Poplatkové peklo
Aj v samotnej ambulancii musí byť pacient pripravený na to, že zaplatí niečo navyše. Podľa prieskumu, ktorý zverejnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, každý tretí pacient má skúsenosť s vyberaním poplatkov v zdravotníckych zariadeniach. Až tri štvrtiny respondentov uviedli, že platili za poskytnutie zdravotnej starostlivosti u zubára, každý tretí opýtaný uviedol, že platil za ošetrenie u špecialistu. Podobne veľa – až 35 percent respondentov – spojilo návštevu polikliniky s priamou platbou.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Ďalší prieskum z dielne analytickej spoločnosti Advance Healthcare Management Institute (AHMI) ukázal, že priemerne pacienti platia v ambulancii všeobecného lekára desať eur za návštevu, u špecialistov (okrem zubárov) okolo 17 eur.
„Poplatky sú vyberané v podobnej výške u všeobecných lekárov a špecialistov vo všetkých krajoch Slovenska a od všetkých príjmových skupín vrátane pacientov s čistým mesačným príjmom do 600 eur. Až 35 percent pacientov s nižšími príjmami zažilo v poslednom roku situáciu, keď odložili návštevu lekára z obavy z výšky poplatkov alebo boli pre nich poplatky v danej chvíli príliš vysoké,“ uvádzajú zdravotnícki analytici.
Aj keď samotná výška poplatkov sa nemusí javiť ako veľký problém, ďalším problémom je ich nepredvídateľnosť. Pravda napríklad pred pol rokom informovala o prípade cudzinky, ktorá za očkovanie u lekára zaplatila namiesto štandardných 20 eur až 70. Poplatok od nej totiž vybrali za to, že zdravotníci s ňou komunikovali v angličtine.
Čítajte viac Cudzinka nechala za očkovanie v angličtine u lekárky 70 eur. Odborníčka: Cenníky v ambulanciách nik nereguluje
Zdravotnícki analytici AHMI tento stav nazývajú „poplatkové peklo“. Podľa ich prieskumu sa pacienti obávajú výšky poplatkov u konkrétneho lekára a ich neprehľadnosti. „S tvrdením „poplatky sú netransparentné – človek nikdy presne nevie, či a koľko bude platiť. Každý lekár to má inak,“ súhlasilo až 88 % respondentov (49 % „úplne súhlasí“ a 39 % „skôr súhlasí“),“ uvádzajú analytici.
„Fantázia“ v zdravotníctve
Na situáciu s neformálnym vyberaním peňazí od pacientov si posvietil verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský. Jeho kancelária totiž dostáva podnety na podobné praktiky opakovane.
„Nám sú známe nielen prípady reálnej nedostupnosti niektorých zdravotných výkonov, ktoré majú byť podľa právnej úpravy plne hradené zo zdravotného poistenia, ale aj kreativity mnohých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri tvorbe ich cenníkov,“ uvádza Dobrovodský.
Ombudsman konštatuje, že v cenníkoch ambulancií pozoruje mnoho rôznych položiek, ktoré nemajú základ v platnej právnej úprave, sú nejednotné, ich obsah je nejasný alebo predstavujú úkon, ktorý má byť súčasťou zdravotného výkonu hradeného z verejného zdravotného poistenia. Podľa jeho zistení k vytváraniu rôznorodých poplatkov môže prispievať aj nedostatočný dohľad nad cenníkmi lekárskych ambulancií.
Čítajte viac Dvojciferný rast. Lekárne na Slovensku zarábajú rekordne, ich rozmach je „neohrozený“
Existujúca legislatíva umožňuje vyberanie neformálnych poplatkov od pacientov, ale túto agendu v podstate nikto nereguluje. Zákon totiž hovorí, že si lekár nesmie účtovať poplatky za výkony, ktoré má hradené zo zdravotného poistenia – či už ide o vystavenie receptu, kúpeľného poukazu alebo výmenného lístka k špecialistovi.
„Poplatky môže vyberať len za tie výkony a služby, ktoré má stanovené v cenníku v súlade s platnou legislatívou. Za tieto príjmy je povinný vystaviť príjmový doklad a zaevidovať ich vo svojom účtovníctve,“ vysvetľovalo ministerstvo zdravotníctva pre denník Pravda.
Zoznam výkonov mimo zdravotných služieb si definuje samotný prevádzkovateľ ambulancie. S výškami poplatkov, ktoré uvádza v cenníku, potom oboznámi vyšší územný celok (VÚC), teda príslušný kraj, ktorý zároveň vydáva poskytovateľom aj povolenie na činnosť. Výšku ani rozsah týchto výkonov pritom nikto neschvaľuje. Župa totiž musí vedieť len o aktuálne platnom cenníku a rieši situácie, keď si ambulancia účtovala niečo navyše oproti tomu, čo je v zozname služieb a poplatkov uvedené.
Čítajte viac Hviezdny lekár zo Slovenska vyučuje kolegov po celej Európe. Naše zdravotníctvo vôbec nie je také zúfalé, ako sa vykresľuje, tvrdí
Samosprávne kraje nepovažujú kontrolu obsahu a súladu s právnou úpravou za svoju úlohu, konštatuje Dobrovodský. Myslí si, že tento stav by sa mal zmeniť a župy by mali prísnejšie dohliadať aj na obsah zverejneného cenníka poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
„V Kancelárii verejného ochrancu práv vnímame ako problémové najmä úhrady za niektoré zdravotné výkony v stomatológii, výkony, ktoré majú byť spoplatnené len vtedy, ak sú vykonané na výslovnú žiadosť pacienta (napríklad CRP test), rôzne označené poplatky za administratívne výkony či úhrady za nejasný ,nadštandard‘,“ pokračuje verejný ochranca práv.
Kde pacienti najviac platia zo svojho vrecka?
Hoci slovenský zdravotnícky systém deklaruje bezplatnú zdravotnú starostlivosť, realita je pre pacientov iná. Výsledky reprezentatívneho prieskumu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý sa uskutočnil v apríli 2023 na vzorke 1¤014 respondentov, ukazujú, že väčšina občanov pravidelne platí za rôzne druhy zdravotných služieb mimo verejného zdravotného poistenia.
Najčastejšie výdavky sa týkajú návštev zubára. Až 76 percent ľudí, ktorí zubára navštívili v posledných dvanástich mesiacoch, uviedlo, že za ošetrenie platili. S výrazným odstupom nasledujú špecialisti – poplatok u nich priznalo 37 percent respondentov. Priamo za návštevu polikliniky, často v súvislosti s manažmentom pacienta, zaplatilo 35 percent opýtaných.
Úrad sa v prieskume zameral aj na konkrétne výšky priamych platieb mimo zákonom stanovených odvodov na verejné zdravotné poistenie. Najvyššie priemerné náklady pacienti uviedli pri operáciách – až 335 eur, čo zahŕňa napríklad výber konkrétneho operatéra. Pôrodnice predstavovali priemerný výdavok 237 eur, tiež najmä za výber pôrodníka. Zubná starostlivosť vrátane dentálnej hygieny stála respondentov priemerne 187 eur a fyzioterapia či rehabilitácia ich vyšla priemerne na 137 eur.
Hoci väčšina pacientov tvrdí, že lekárom nedáva peniaze „do vrecka“, teda mimo oficiálneho cenníka, operácie sú výnimkou. Až 80 percent opýtaných, ktorí podstúpili chirurgický zákrok, priznalo, že chirurgovi zaplatilo mimo oficiálnych platieb. Priemerne šlo o sumu 115 eur.
Z výsledkov ďalšieho prieskumu, ktorý spracovala analytická spoločnosť Advance Healthcare Management Institute, vyplýva, že dospelý Slovák ročne zaplatí za návštevy ambulancií (okrem zubárov) priemerne 64 eur. V celkovom súčte to predstavuje až 280 miliónov eur ročne, ktoré putujú priamo od pacientov k ambulanciám. Na porovnanie: podľa údajov Štatistického úradu z roku 2020 míňali domácnosti na ambulantné lekárske služby len 2,9 eura ročne — vtedy ešte išlo najmä o administratívne poplatky.
Odrádzajú pacientov
Pre slovenských pacientov nie sú informácie o poplatkoch novinkou. S platbami nad rámec majú osobné skúsenosti. Dáta z prieskumu AHMI ukazujú, že dodatočné finančné náklady súvisiace s návštevou ambulancie v skutočnosti odrádzajú ľudí od tohto kroku. „Až štvrtina respondentov zažila v poslednom roku situáciu, keď odložila návštevu lekára z dôvodu obavy z výšky poplatkov alebo boli pre nich poplatky v danej chvíli príliš vysoké. Návštevu lekára odkladali vo vyššej miere ženy (27 % žien a 20 % mužov), a najmä ľudia s najnižšími príjmami,“ uvádzajú nelichotivé štatistiky.
Aj Najvyšší kontrolný úrad SR po vykonaní kontroly nad výdavkami v systéme verejného zdravotníctva upozornil, že poplatky za rôzne služby predchádzajúce vyšetreniu môžu výrazne obmedziť prístup pacienta k potrebnej zdravotnej starostlivosti. „Viaceré poplatky nie sú zákonom upravené, sú vyberané bez legislatívnej podpory a zodpovedné štátne inštitúcie túto alarmujúcu situáciu prehliadajú,“ skritizovali vládni audítori.
Verejný ochranca práv poukazuje na to, že finančné bariéry v podobe poplatkov vplývajú na využívanie potrebnej zdravotnej starostlivosti najmä u zraniteľných skupín, ako sú nízkopríjmové domácnosti, starší ľudia alebo chronicky chorí pacienti. Za problém považuje najmä to, že výber poplatkov aktuálne nepodlieha ochrannému limitu, a teda nie je stanovený žiadny horný strop súm poplatkov.
Čo na to rezort zdravotníctva?
Ombudsman už vlani tlmočil problém s poplatkami v ambulanciách a nemocniciach vtedajšej ministerke zdravotníctva Zuzane Dolinkovej (Hlas), rozprávali sa o tom spolu ešte v marci 2024. Upozornil ju aj na to, že orgány dohľadu v zdravotníctve sa riešeniu tejto agendy nevenujú, vec nechcú preskúmať a navzájom sa na seba odkazujú. Na úrad ombudsmana sa často obracajú pacienti, ktorí blúdia v spleti dohľadových orgánov a nevedia, na ktorý z nich sa majú so svojou vecou obrátiť.
„Domnievam sa, že tieto situácie sú spôsobené najmä nejednoznačne rozdelenými kompetenciami jednotlivých dohľadových orgánov, neprehľadnosťou a komplikovanou formuláciou právnej úpravy v tejto oblasti, čoho dôsledkom je opakované postupovanie sťažností medzi dohľadovými orgánmi bez ich reálneho preskúmania,“ upozorňuje verejný ochranca práv.
Čítajte viac Mladá lekárka uprednostnila Slovensko pred Prahou: Dôležitú ambulanciu otvorila v Banskej Bystrici
Dobrovodský sa Dolinkovej pýtal, či rezort pod jej vedením neplánuje v tomto smere iniciovať legislatívne zmeny. Odpoveď nedostal a v januári sa o poplatkoch v zdravotníctve rozprával už so súčasným šéfom rezortu Kamilom Šaškom (Hlas). Ten podľa ombudsmana avizoval, že audit poplatkov považuje za kľúčovú tému na rok 2025. „V zmysle posledného vyjadrenia sekcie zdravia ministerstva zdravotníctva z apríla 2025 je problematika auditu poplatkov predmetom riešenia a aktuálne stále prebiehajú rokovania k tejto téme,“ konštatuje Dobrovodský.
Pravda oslovila Šaškov rezort s otázkou, či sa veci od apríla pohli a aké zistenia priniesol audit poplatkov. Tiež sme sa pýtali, či ministerstvo plánuje zaviesť legislatívne zmeny, ktoré by priniesli v tejto téme prísnejší dohľad a kontrolu. Do uzávierky sme odpovede nedostali.
Ombudsman priznáva, že neočakáva zázrak v podobe úplného zrušenia poplatkov a doplatkov za zdravotné výkony. Ale trvá na tom, že treba vytvoriť transparentný systém, ktorý ponúkne zrozumiteľné a prehľadné odpovede – za aký úkon sa platí, prečo a aké má pacient alternatívy. „Podobne je to na trhu tovarov a služieb, o ktorých majú spotrebitelia prehľad,“ podotkol.
