Podľa šéfa obrany naďalej platí, že sa zaoberajú troma alternatívami. Prvou, o ktorej sa dlhodobo hovorí, je nemecký hlavný bojový tank Leopard 2A8.
„Tank Leopard 2A8 z môjho pohľadu je síce aktuálny model, ale neviem či z pohľadu svojej vlastnej ochrany a výdrže na bojisku úplne reflektuje posledné skúsenosti, ktoré boli získané na fronte na Ukrajine. Na druhej strane, stojí plus-mínus 30 miliónov eur aj s náhradnými dielmi, s tým, čo je povinné, čo musíte kúpiť, čo je extrémne veľa. Musí to byť adekvátna hodnota za tie peniaze, ktoré dáme, preto sme povedali, že budeme skúmať ďalšie možnosti,“ povedal minister novinárom vo výcvikovom stredisku Turecký vrch.
Slovensko disponuje ich starším súrodencom typu Leopard 2A4, ktoré sme získali od Nemcov výmenou za 30 vozidiel BVP-1 darovaných Ukrajine. O nákupe verzie 2A4, ktorú ako možnosť spomínal ešte minulý rok, teraz už nevravel. Ešte pred rokom v auguste Kaliňák pritom informoval, že Slovensko má možnosť pripojiť sa k nemeckému nákupu verzie 2A8.
Domov by to nemali ďaleko
Zdá sa, že oveľa reálnejšie to vyzerá pri juhokórejskom obrnencovi K2 Panther. Tie sú podľa Kaliňáka „v omnoho výhodnejšie cene“, a preto sú variantom číslo dva. „Bavíme sa niekde do 20 miliónov, čo už je zásadný rozdiel. To momentálne skúmame,“ povedal ďalej. „Toto je jedna z alternatív, do ktorej sa takisto môžeme pohnúť,“ pokračoval.
Vo výzbroji ich má poľská armáda, nateraz je to 110 kusov z celkového počtu 180. Varšava si ich objednala až tisíc, pričom 820 má byť takzvane polonizovaných, teda vyrobených podľa poľských štandardov alebo vzoru vo verzii K2 PLS. Produkcia má byť priamo v Poľsku.
Poľské Panthery sa ukázali aj na najväčšom medzinárodnom vojenskom cvičení Slovak Shield na Lešti v máji tohto roka. Nebolo to po prvýkrát, čo upútali pozornosť. Keď sa vo februári Kaliňák stretol s poľským ministrom obrany Władysławom Kosiniak-Kamyszom, debatovali okrem iného aj o nich a spomínajú ich v memorande o vzájomnej spolupráci v oblasti zbrojného priemyslu.
„Štvrtá vec, v ktorej sme podpísali dohodu o zámere, sú tanky K2 v polonizovanej verzii, ktoré zaujali slovenskú stranu. To by mohlo dať obrovský impulz pre poľský zbrojársky priemysel, aby sa čo najskôr konečne dohodol s juhokórejskou stranou o výrobe polonizovanej verzie K2, pretože práve o túto verziu majú záujem naši slovenskí partneri,“ citoval poľského ministra web Future Army.
O spolupráci s Poľskom v súvislosti s tankom odišiel podľa slov Kaliňáka rokovať vo štvrtok do Tatier náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky Daniel Zmeko.
Podľa našich informácií však nešlo o stretnutie, ktoré by bolo zamerané len na Panthery. Náčelníci hovorili výcvikoch či nasadení, a okrem iného aj o modernizácii tankového vojska v Poľsku a skúsenostiach, ktoré by sme od susedov mohli čerpať.
Zapojenie tuzemských fabrík
Treťou možnosťou je švédsky obrnený transportér CV 90/120 s tankovou vežou a tankovým kanónom. Kaliňák poznamenal, že ide o techniku, ktorá ešte nie je celkom „dovyvinutá“. Vidí v tom príležitosť pre slovenské firmy, ktoré by mohli vyrábať celú vrchnú časť. Podľa Kaliňáka by to bolo zaujímavé, najmä ak by sa uplatnili na trhu.
Jeho výhodou je, že ide o stredne ľahký tank, ktorý je viac vhodný do členitého terénu Slovenska najmä na severovýchode Slovenska. „Je to jedna z alternatív. Rovnakú ponuku máme z Turecka, kde môžeme preniesť aj podvozok nielen vrch, ale aj celú výrobu ľahšieho tanku aj so 120-milimetrovým kanónom, čo je požadovaný NATO kaliber pre hlavný bojový tank,“ priblížil.
Z trojice alternatív vychádza ako najlacnejší. V porovnaní s nemeckými Leopardmi by cena mohla byť tretinová. „Tento ľahký tank môže stáť niekde okolo 10–11 miliónov eur, možno aj menej, podľa toho, koľko kusov budeme schopní urobiť a ešte to môže byť produkované na Slovensku,“ uviedol.
Zapojiť chce aj opozíciu
Kaliňák uvažuje nad tým, že by do debaty o nákupe tankov zapojil aj politických oponentov. „Na to možno využijeme aj konzultácie komisie, po ktorej viacerí volajú, aby sme mohli diskutovať aj s opozíciou, ktorá je tá alternatíva, keďže to je zmluva, ktorá bude trvať niekoľko rokov,“ povedal.
Podľa dokumentu Dlhodobý plán rozvoja rezortu ministerstva obrany s výhľadom do roku 2035, ktorý vznikol ešte za bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa (Demokrati) by sa obstaraní nových bojových tankov malo rozhodnúť do konca roku 2026. Konkrétny počet, ktorý by si chcelo Slovensko obstarať, ešte nie je známy, no podľa portálu Future Army o 104 kusoch a dvoch tankových práporoch hovoril na konferencii v Prahe Jakub Murček zo sekcie modernizácie ministerstva obrany.
Po zriadení komisie volali parlamentné opozičné strany na okrúhlych stoloch, ktoré organizovala hlava štátu Peter Pellegrini, k výdavkom na obranu. V Prezidentskom paláci sa politické spektrum zišlo dvakrát a opozičníci sa s komisiou pripomínali aj neskôr, najmä v súvislosti s Kaliňákovými nákupmi, za ktoré ho kritizujú.
Poslanec z hnutia Progresívne Slovensko Tomáš Valášek reagoval, že zapojenie opozície do debaty víta. „Slovensko nikdy nemalo dobre fungujúci mechanizmus na rozhodovanie o vojenských nákupoch. Máme dlhodobý plán na 30 rokov dopredu a nájdeme v ňom skoro všetko, lebo skoro všetko nám chýba. Potom majú ročné plány, ktoré sa z roka na rok zásadne menia,“ podotkol.
Komisia, po ktorej volali opozičné strany PS, SaS a KDH nebola podľa Valáška myslená len pro forma. Pracovne sa k nej stretli dvakrát a zosumarizovali ich predstavu, ako by mala fungovať. „To, čo chceme je, aby minister spísal poctivý strednodobý plán, ktorý robia všetky normálne krajiny,“ priblížil. Rozhodnutie o tankoch podľa neho presne spadá do tejto kategórie.
Poslanec podotkol, že Slovensko potrebuje mať jednu ťažkú mechanizovanú brigádu. Myslí si, že rozhodnutie o tom, ktoré tanky nakúpiť, by minister obrany nemal robiť sám. „Už aj vzhľadom na dosť zásadne odlišné topografické podmienky na severovýchode krajiny od juhozápadu, niekde sú totiž roviny, niekde výrazné kopce, si myslím, že mať dva rôzne kusy techniky – jeden ťažký, jeden ľahký – by dávali zmysel, ale nie je to o rozhodnutí na jedného človeka. Na to chceme mať tú komisiu, v ktorej by mali byť nielen politici, ale aj odborníci z ozbrojených síl, prípadne civili,“ vysvetlil bývalý veľvyslanec pri NATO.
Sľub o mechanizovanej brigáde visí vo vzduchu už roky a termín „uzávierky“ sa od roku 2008 viackrát presúval, čo NATO hodnotilo negatívne. V roku 2014 sa už požiadavka zmenila zo strednej ťažkej brigády na ťažkú. Záväzok si však neplníme už dekády, priority sú inde. Ministerstvo obrany od nástupu Kaliňáka zrealizovalo viacero nákupov, napríklad lietadlá Bombardier za desiatky miliónov.
20-tisíc pušiek
Ministerstvo obrany chce pre ozbrojené sily obstarať 20-tisíc pušiek. Nakupovať sa budú postupne. Kaliňák preferuje výrobu na Slovensku, aby finančné prostriedky zostali v slovenskom HDP. „Mali sme trhové konzultácie, kde sme zistili, v akých cenových reláciách sa budeme nachádzať. Toto rozhodnutie v krátkej dobe predstavíme. Odhadujem, že to bude možno na jeseň tohto roka,“ povedal.
Na Slovensku vyrábajú podľa Kaliňáka útočné pušky odhadom tri firmy, no zväčša ide o „neúplné výroby“. „To sú práve tie diskusie, ktoré prebiehajú teraz na ministerstve obrany, kto všetko je schopný preniesť 100-percentnú výrobu takého niečoho. Nebudem rozhodovať úplne ja, budú rozhodovať, samozrejme, vojaci, čo si presne predstavujú, lebo to sú všetko svojím spôsobom verzie pušky AR15,“pokračoval.
„Čo my vieme, niektoré ceny sú okolo 2000 až 2500 eur. Myslíme si, že vieme ísť ešte omnoho nižšie,“ povedal. „Pri splnení týchto dvoch podmienok – cena kontra slovenská výroba – a potom si človek vie tú rovnicu lepšie dosadiť,“ dodal.
Zbrane si Slovensko malo obstarať aj z amerického fondu na podporu spojencov a partnerov ovplyvnených ruskou agresiou na Ukrajine. Slovenské ministerstvo obrany presne pred dvoma rokmi podpísalo ponuku na nákup 160 kusov ľahkých taktických viacúčelových vozidiel (JLTV) 4×4 americkej firmy Oshkosh, ktoré sme mali uhradiť z 200-miliónového balíčka. Kým Oshkoshe nás mali vyjsť 190 miliónov dolárov, zvyšok mal smerovať práve na obstarávanie ručných zbraní a protidronovú ochranu.
