Štátnych tajomníkov pribúda ako húb po daždi, Ficova vláda ich má rekordne veľa. Majú platy, autá aj sekretariáty

Ústredná štátna správa bujnie. Kabinet Roberta Fica (Smer) má dovedna 36 štátnych tajomníkov, čo je v porovnaní s úradníckou vládou o 13 viac a na rozdiel od kabinetu Eduarda Hegera o desať viac. Najmenej – len pätnásť – ich mala vláda Ivety Radičovej. Tridsaťpäť majú priamo ministerstvá a jednu tajomníčku má aj úrad vicepremiéra pre plán obnovy. Väčšina rezortov ich má dvoch, troch majú pôdohospodárstvo, vnútro, spravodlivosť, školstvo a investície.

K viacerým rošádam na týchto postoch došlo po koaličnej kríze. Keďže ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) si vydupali poslanci vyhodení z Hlasu, spolu s vtedajším šéfom úradu Richardom Rašim odišla aj jeho pravá ruka Michal Kaliňák (obaja Hlas). Miesto mu našli pod Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas) na vnútre, čím narástol počet jeho tajomníkov na troch. Šéfom MIRRI sa stal Samuel Migaľ a pod seba vzal Radomíra Šalitroša.

Výsledkom krízy bol aj prestup Jána Krišandu. Po tom, čo prevzali ministerstvo športu huliakovci, ho „draftoval“ minister školstva Tomáš Drucker (Hlas).

Stačili im dvaja

Štátny tajomník má druhú najsilnejšiu pozíciu na ministerstve. Na porovnanie, bývalá šéfka investícií Veronika Remišová (Za ľudí), ich mala počas mandátu dvoch. Kým ona, ako hovorí, sa venovala eurofondom, jeden bol expert na informatizáciu a druhý mal zodpovednosť za regionálny rozvoj. „Celkovo naša vláda mala cca o tretinu menej štátnych tajomníkov ako Ficova, keďže každý z nich predstavuje náklady navyše – sekretariát, auto, plat,“ priblížila poslankyňa.

Dve „pravé ruky“ mal aj exminister vnútra Roman Mikulec (hnutie Slovensko). „Bolo to úplne postačujúce,“ zhodnotil. Hoci ide o politickú funkciu, vybral si odborníkov, ktorým dôveroval. Pod jedného patrili hasičský zbor, horská služba a legislatíva, druhý mal na starosti okresné úrady, ekonomiku a organizačný odbor. „Mne stačili dvaja štátni tajomníci, a to sme mali krízy,“ podotkol.

Rozšafní nemohli byť podľa Remišovej ani pre uznesenie vlády, ktoré ministrov zaväzovalo k desaťpercentnému zníženiu pracovných miest.

„Nezvyšovali sme ani počet ľudí na sekretariátoch, ani v štátnom aparáte, skôr naopak – redukovali sme. Mali sme uznesenie vlády, že bolo treba desať percent šetriť,“ pripomenul Mikulec. Obdobné opatrenie avizoval Fico ešte vlani na jeseň, z ministerstiev malo ubudnúť približne päťtisíc zamestnancov. Pred rokom v apríli hovoril o 30-percentných škrtoch.

O šetrení sa nedá hovoriť ani v prípade platov. Súčasná vláda novelou zákona o štátnej službe zrušila ustanovenie o maximálnej výške odmien zamestnancov.

„Štátny tajomník môže teraz dostávať neobmedzené odmeny. To znamená, že na niektorých ministerstvách, napríklad za pána Rašiho, každý jeden štátny tajomník dostal odmenu 17-tisíc eur, čo je samo osebe nonsens,“ podotkla Remišová. Aktuality ešte vo februári informovali, že minister dopravy Jozef Ráž dal tým svojim štedré odmeny. Igorovi Chomovi vo výške viac ako 22-tisíc eur a Denise Žilákovej necelých 19-tisíc eur.

Mať tretieho tajomníka sa Mikulcovi zdá „absolútne nepotrebné“, ak sa má dospieť ku konsolidácii. „Traja štátni tajomníci sú absolútny nonsens, je to plytvanie financiami. Je to aj výsmech ľuďom, ktorým chcú redukovať miesta, keď oni si zvyšujú politické pozície, ktoré sú aj dobre platené s kompletným servisom,“ poznamenal.

Funguje to od Mečiara

Funkcia štátnych tajomníkov je stará ako republika. Politológ Juraj Marušiak vysvetlil, že vznikla ešte v roku 1992 počas druhej Mečiarovej vlády na základe zákona č. 453/1992, ktorý začal platiť od 25. septembra 1992. „Táto novela zákona o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy priniesla redukciu štátnych úradov vrátane samotných ministerstiev,“ priblížil.

Predchodcom štátneho tajomníka bola funkcia námestníka ministra. Po nežnej revolúcii sa obsadzovala zmiešaným spôsobom – čiastočne išlo o politických nominantov, čiastočne však mohlo ísť aj o odborné nominácie.

Foto: TASR, Jaroslav Novák, Facebook

štátni tajomníci, kuffa, dolinková, melicher, drucker, zsembera, pellegrini, štofko Štátny tajomník rezortu obrany Igor Melicher (hore vľavo), exministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková so štátnym tajomníkom Michalom Štofkom (vpravo hore), minister školstva Tomáš Drucker s Robertom Zsemberom a minister pôdohospodárstva Róbert Takáč na výjazde so štátnym tajomníkom rezortu životného prostredia Filipom Kuffom.

„Predstava v roku 1992 a aj neskôr bola, že na ministerstvách zostanú „politickými“ funkcie ministrov a štátnych tajomníkov. Riadenie činnosti každodenného chodu ministerstiev bolo zverené vedúcim úradu, v súčasnosti sa táto funkcia nazýva generálny tajomník,“ vysvetlil politológ. Primárnou úlohou „štátneho“ bolo zastupovať ministra v čase jeho neprítomnosti alebo vtedy, keď ho poveril zastupovaním v plnom rozsahu práv a povinností.

K prvému zvyšovaniu došlo po prelome milénií. Dovtedy platil úzus, že v jednom rezorte má pôsobiť iba jeden štátny tajomník. Zmenu priniesla novelizácia, ktorá umožnila v „odôvodnených prípadoch“ určiť dvoch. Kompetenciou ministra bolo vybrať, v ktorých otázkach a v akom poradí ho štátni tajomníci zastupujú.

„Počet a kľúč, na základe ktorého boli štátni tajomníci vymenovaní do funkcie, sa tak postupne stal politickou otázkou. Spravidla záleží na dohode vnútri koalície. Buď je štátny tajomník z tej istej strany, alebo je vytvorená krížová kontrola, keď funkciu štátneho tajomníka zastáva nominant inej koaličnej strany. Súčasná vláda vytvorila aj post štátneho tajomníka pri podpredsedovi vlády pre plán obnovy,“ poukázal politológ.

Telefón, auto, sekretariát

Ako odborný nominant nastúpil v roku 2020 ako dvojka ministra Jána Budaja Michal Kiča (Demokrati), pričom predtým v politike nepôsobil. Advokát so zameraním na životného prostredie pracoval najskôr na ministerstve ako riaditeľ sekcie legislatívy a práva, minister si ho vybral až neskôr.

„Medzi moje agendy naďalej patrila legislatíva, potom to bol plán obnovy na ministerstve, sekcia zmeny klímy, ochrana ovzdušia,“ uviedol s tým, že sa podieľal aj na reforme národných parkov a na zálohovacom systéme.

„Mal som služobný telefón, sekretariát, služobné motorové vozidlo,“ menoval Kiča s tým, že výšku jeho mesačného platu určoval zákon o štátnej službe. S paušálnymi náhradami to po zdanení bolo podľa neho zhruba 4¤300 eur. „Teraz majú platy vyššie, lebo sa zvyšovali paušálne náhrady,“ podotkol Kiča.

Aktuálny počet tajomníkov mu v čase, keď má vláda šetriť, pripadá nepochopiteľný politický signál voči ľuďom. Kiča hovorí, že za aktuálnymi tajomníkmi envirorezortu výsledky nevidí a majú mimoriadne úzku agendu.

Foto: TASR, Martin Baumann

MŽP, Michal Kiča Bývalý štátny tajomník MŽP Michal Kiča

Ministerskí splnomocnenci

Nedávno schválená Druckerova novela školského zákona po novom umožňuje, aby si ministri popri štátnych tajomníkoch mohli vymenovať aj svojich splnomocnencov na plnenie konkrétnych úloh. „Rozsah oprávnenia splnomocnenca určí organizačný poriadok ministerstva, ktorý vydáva minister,“ píše sa v zákone, ktorý už podpísal prezident.

Pravda zisťovala, ktoré z rezortov plánujú možnosť využiť. „Aktuálne neplánujeme zriadiť post splnomocnenca,“ zhodovali sa ich odpovede.

Post plánuje obsadiť minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas), ktorý chce mať svojho splnomocnenca pre výstavbu nemocníc. Ako avizoval na stretnutí s novinármi, stane sa ním jemu blízky človek Tomáš Rusiňák, ktorý má na starosti sekciu legislatívy a práva. Už teraz podľa Šaška dohliada na nemocnice v Banskej Bystrici a Prešove. Zároveň by sa mal stať aj akýmsi komunikačným bodom celej témy. Na otázky, kedy by mal nastúpiť a aký bude mať plat, nám ministerstvo zdravotníctva neodpovedalo.

Ministerstvo tak bude mať dvoch štátnych tajomníkov a jedného ministerského splnomocnenca. Paradoxne, výstavbu v Prešove aj vo Vajnoroch má pod palcom obrana. Ako však vyplýva z odpovedí rezortu Roberta Kaliňáka (Smer), postačujú mu dvaja štátni tajomníci.

Splnomocnencov má aj vláda

Svojich splnomocnencov nemajú len ministri, ale aj samotná vláda. Na webe Úradu vlády (ÚV) SR je ich celkovo desať, vrátane Petra Kotlára. Ako vysvetlil politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied SAV, ich posty vznikli na plnenie konkrétnych úloh a v súčasnosti sú súčasťou poradných orgánov vlády.

„Ich činnosť nie je upravovaná osobitne, jedinými stálymi splnomocnencami, ktorých fungovanie je zakotvené zákonom, sú splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity,“ priblížil.

Od všetkých zo zoznamu sme zisťovali, aký majú počet pracovníkov, rozpočet, odmenu či benefity. Odpoveď sme pre čerpanie dovoleniek získali len od niektorých. „Úrad splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny nemá samostatnú rozpočtovú položku, ale je integrovaný do rozpočtu ÚV SR a má rovnaké postavenie ako každá sekcia na ÚV SR. Z uvedeného dôvodu na vašu otázku nevieme odpovedať, preto sa obráťte na ÚV SR,“ odpovedal vedúci sekretariátu Zoltán Kovács.

Splnomocnenec vlády SR pre vodohospodárske otázky na hraničných vodách s Maďarskom, Ukrajinou, Rakúskom, Českom a Poľskom Vladimír Novák hovorí, že mu z funkcie nevyplýva plat, odmena ani zamestnanci.

„Je to v rámci môjho zamestnania ako generálneho riaditeľa sekcie vôd (na ministerstve životného prostredia, pozn. red.). Sekcia vôd má síce svojich zamestnancov, ale útvar splnomocnenca nemá zvlášť,“ priblížil. „Nemám za to žiadny pravidelný príjem, iba plat riaditeľa sekcie vôd,“ doplnil. „Nie som žiadny nominant žiadnej strany. Vyštudoval som vodu, robím to sto rokov,“ skonštatoval.

Vládneho splnomocnenca, ktorý je zároveň aj jeho dvojkou, má najnovšie minister Migaľ. „Minister na tlačovej besede po rokovaní vlády 18. júna jasne uviedol, že rezort využije možnosť vytvorenia vládneho splnomocnenca pre umelú inteligenciu, no v tejto chvíli neuvažuje nad vytvorením pozície ministerského splnomocnenca. Tento postoj sa odvtedy nezmenil,“ uviedol odbor komunikácie.

Ministerstvo sľubuje, že to nebude „štátny rozpočet stáť ani jeden cent, pretože túto agendu a funkciu vládneho splnomocnenca pre implementáciu umelej inteligencie bude vykonávať štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR pán Radoslav Štefánek“. Na „dvoch stoličkách“ sedí aj Michal Kaliňák, ktorý sa stal splnomocnencom vlády pre územnú samosprávu.

Foto: SITA, Diana Černáková

Michal Kaliňák, Erik Tomáš, Matúš Šutaj Eštok Minister práce Erik Tomáš, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák.

Dosiaľ ho neodvolali

V zozname vládnych splnomocnencov na webe Úradu vlády figuruje napríklad aj meno bývalého kancelára prezidentky Zuzany Čaputovej. Diplomat Metod Špaček je podľa oficiálneho zdroja splnomocnencom vlády v konaní pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. „Áno, informácia na webe je aktuálna,“ potvrdil Pravde.

Ako Špaček vysvetlil, z funkcie splnomocnenca, v ktorej je od roku 2017, mu vyplýva povinnosť zastupovať Slovensko pred súdnym dvorom v Haagu v spore Gabčíkovo-Nagymaros. Spor však už ukončili a podľa diplomata nevyplývajú z neho žiadne úlohy od roku 2017. „Zároveň som z titulu tejto funkcie členom vládnej delegácie rokujúcej s maďarskou stranou vo veci implementácie rozsudku MSD vo veci Gabčíkovo – Nagymaros. Od roku 2024 však som nebol prizvaný na žiadne zasadnutie, resp. rokovanie tejto delegácie a podľa mojich informácií táto delegácia aktívne nefunguje,“ uviedol.

Ako vysvetlil, funkciu splnomocnenca vytvorili v čase vzniku sporu v roku 1993, keď mala aj samostatný podporný útvar na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR). „Mňa sa to však už netýkalo, lebo som prevzal funkciu v neaktívnej časti sporu pred MSD,“ doplnil. Ako splnomocnencovi mu neprináležal ani úrad, ani zamestnanci, ani rozpočet. „Nikdy som nemal za túto funkciu plat, ani ho v súčasnosti nepoberám. Funkciu som vykonával bez nároku na odmenu,“ spresnil.

Po tom, čo odišiel z Prezidentského paláca, sa mal vrátiť do rezortu diplomacie, odkiaľ ho však vyhodili. Paradoxne, post splnomocnenca vlády so sídlom na ministerstve zahraničných vecí mu zostal. Prečo ho však nik neprizýva na zasadnutia, hoci téma znova ožila, mu oficiálne nik neoznámil. Vysvetľuje si to tým, že sa rokovania vedú mimo rámcov vládnej delegácie.

„To, že sa téme Gabčíkovo-Nagymaros venuje vedenie envirorezortu, je anomália, keďže vláda na tento účel vytvorila osobitnú vládnu delegáciu na čele ktorej je splnomocnenec vlády Molda. A tá má mandát od vlády rokovať s maďarskou stranou. Nie som si vedomý, že by vláda tento mandát preniesla na niekoho iného,“ upozornil.

Hoci takáto pozícia zaniká odvolaním vládou alebo z jej rozhodnutia o zrušení funkcie, Ficov kabinet ho doteraz neodvolal. „Predpokladám, že ale viete, že ma z politických dôvodov protiprávne prepustili z ministerstva zahraničných vecí, kde som pred vykonávaním funkcie kancelára prezidentky Čaputovej pôsobil zároveň ako riaditeľ odboru medzinárodného práva, kam som sa mal po skončení výkonu verejnej funkcie vrátiť. Preto od 1. 7. 2024 nepôsobím na MZVEZ ani v štátnej správe,“ uviedol ďalej.