Vláda s plánom Bruselu na odstrihnutie od palív nesúhlasí od prvého dňa jeho ohlásenia. Premiér opakovane tvrdí, že ruský plyn je jediným lacným zdrojom energie a bez neho celá Európa stratí na konkurencieschopnosti. Obzvlášť drasticky to zasiahne našu ekonomiku, pretože dodávky z iných krajín k nám súvisia s vysokými tranzitnými poplatkami, čo automaticky zvyšuje cenu paliva pre domácich spotrebiteľov – bežných ľudí aj firmy.
Ďalším argumentom je to, že dodávateľ paliva – spoločnosť Gazprom – môže Slovensko zažalovať za neplnenie zmluvy. Tá platí do roku 2034, teda ráta s dodávkami plynu aj po tom, čo by mala EÚ byť od ruských dodávok úplne odpojená.
Ficova vláda sa napokon rozhodla pre ultimátum: buď EÚ Slovensku garantuje podporné mechanizmy pri prechode z ruských palív na iné zdroje, alebo Bratislava zablokuje hlasovanie o novom, 18. balíku sankcií voči Rusku. A zdá sa, že to zafungovalo. Premiér ešte v pondelok informoval, že dostal list od Európskej komisie. Ten obsahuje opis garancií, ktoré by Brusel mohol poskytnúť Slovensku v prípade, že krajina po odstrihnutí od ruských energií bude čeliť problémom.
List z Bruselu
Včera popoludní Úrad vlády SR preposlal obsah tohto listu médiám. Šéfka EÚ Ursula von der Leyenová na úvod zdôraznila, že si uvedomuje národné špecifiká a výzvy, ktorým čelia členské štáty v súvislosti s plánom na energetickú nezávislosť od Moskvy.
„Opatrenia na postupné vyradenie ruského plynu a ropy boli navrhnuté tak, aby sa zachovala bezpečnosť dodávok energie do EÚ a zároveň obmedzil akýkoľvek vplyv na ceny a trhy. Na doplnenie nariadenia sme spolu so Slovenskom vypracovali ambiciózny a komplexný pracovný plán, v ktorom sme uznali osobitné výzvy vyplývajúce z vnútroštátnych okolností. Na podporu realizácie pracovného plánu Komisia práve zriadila osobitnú pracovnú skupinu pre diverzifikáciu,“ píše v liste predsedníčka EK.
Ďalej vymenúva šesť konkrétnych opatrení a krokov v súvislosti s návrhom postupne do konca roka 2027 zastaviť dovoz ruského plynu do Európskej únie. Európska komisia napríklad plánuje riešiť cezhraničné poplatky v ropnom a plynárenskom sektore. Osobitne sa chce zamerať na poplatky spojené s prepravou plynu, a to s cieľom zmierniť negatívne dôsledky ukončenia dodávok ruského plynu.
Čítajte viac Fico píše Fialovi: Žiada garancie za plyn a stretnutie vlád. Český premiér jeho návrh odmietol
Tiež chce so Slovenskom spolupracovať na posilnení energetickej bezpečnosti a znížení cien elektriny a plynu. S Bratislavou plánuje EK spolupracovať aj v právnych otázkach v prípade sporov, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s ukončením dodávok plynu z Ruska. Pripraviť by mala aj riešenia, ktoré umožnia využitie peňazí z európskych fondov na kompenzáciu prípadných negatívnych dosahov svojho návrhu na domácnosti a priemysel.
Fico list od von der Leyenovej najprv preposlal lídrom parlamentných strán, aby sa k jeho obsahu vyjadrili aj oni. Zástupcovi Slovenska na rokovaniach s EK v Bruseli – štátnemu tajomníkovi ministerstva zahraničných vecí Markovi Eštokovi – zároveň nariadil, aby požiadal o odklad hlasovania o novom sankčnom balíku. Pôvodne sa mali členské štáty na ňom dohodnúť v utorok.
Slovenský premiér sa totiž pravdepodobne rozhodol vyrokovať ešte väčší ústupok od Bruselu. Tentoraz svoju požiadavku konkrétne pomenoval: „Najlepším riešením danej situácie by bolo udelenie výnimky Slovensku, umožňujúcej naplniť kontrakt s ruským Gazpromom až do jeho konca v roku 2034, čo nateraz Európska komisia principiálne odmieta, pretože by presadením tohto návrhu poprela podstatu protiruských sankcií,“ uviedol predseda vlády v stanovisku.
Foto: TASR, Veronika Mihaliková
Plyn odstrihnú po voľbách
Podľa Fica sú aj nový balík reštrikcií, aj ukončenie dodávok plynu z Moskvy v podstate protiruské sankcie. „Preto o nich chceme hovoriť spoločne. A presviedčame všetkých naokolo, že nepristúpime k hlasovaniu o novom balíku, pokiaľ nám Európska komisia nedá aspoň minimálne garancie, ako zvládnuť dopady jej rozhodnutia. Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť. Toto je, žiaľ, krutá realita súčasnej únie. Musíme preto do poslednej chvíle zabojovať za prijateľný kompromis,“ podotkol premiér.
Od politických partnerov aj opozície predseda vlády žiada stanovisko preto, že zastavenie toku plynu príde v roku 2028 – teda už po parlamentných voľbách, keď sa k moci dostane nová vládna garnitúra. „Vládnuť možno bude opozícia a bude musieť utierať slzy prepusteným robotníkom alebo utekať pred ich hnevom,“ argumentuje premiér.
Opozičné strany sa však do jeho výzvy zapojiť nechcú. „Robert Fico vraj čaká na reakciu lídrov strán ohľadom jeho plynovej hry. Tu je moja reakcia – skončilo to fiaskom, presne ako sme varovali. Nič pre Slovensko v Bruseli nevyjednal, iba poškodil naše meno, urobil krajine hanbu a napokon vyhlásil kapituláciu,“ zareagoval na premiéra Michal Šimečka, predseda najsilnejšieho opozičného subjektu – hnutia Progresívne Slovensko (PS). Podotkol, že na takýto „lacný podraz“ mu neskočia. Progresívci podľa jeho slov podporujú spoločný postup krajín EÚ.
Čítajte viac SaS tvrdí, že chytila Fica do jeho vlastnej pasce a musí zahlasovať za protiruské sankcie. Mažgút reaguje
Premiéra podrobili kritike aj liberáli. „Fico teraz bojuje s Európskou úniou ako taký žiak, ktorý nezvláda učivo, hľadá iba nejaké výhovorky a posiela večer o pol ôsmej listy opozícii, aby sa prekryl, lebo vie, že bude zle. Vie, že nič nevyrokoval a že musí zahlasovať za sankcie proti Rusku,“ vyhlásil líder SaS Branislav Gröhling. Premiér podľa neho iba straší Slovákov, že bez ruského plynu krajina neprežije. Dodávky pritom najviac ohrozuje práve Rusko, ktoré používa plyn ako zbraň.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) v reakcii uviedlo, že aj v roku 2014 bol Robert Fico premiérom, keď sa v únii dohodlo znižovanie energetickej závislosti od Ruska. „Akútnosť tejto dohody sa ukázala od vypuknutia vojny na Ukrajine. Tento cieľ bol z hľadiska bezpečnosti aj morálky dôležitý. Faktom je, že Slovensko už dlhodobo zaostáva za ostatnými krajinami EÚ v plnení tohto cieľa,“ konštatujú kresťanskí demokrati. Kritizujú tiež, že za súčasnej vlády premiér namiesto rokovaní s kľúčovými partnermi chodil do Moskvy (navštívil ju koncom decembra minulého roka a tiež začiatkom mája pri príležitosti osláv výročia konca 2. svetovej vojny – pozn.).
Prežijeme bez ruského plynu?
Významné domáce priemyselné podniky, ako napríklad Duslo Šaľa, vyjadrujú obavy, že koniec ruského plynu ohrozí aj ich podnikanie, keďže sú vo veľkej miere závislé od týchto dodávok. Za likvidačný pre Slovensko označil návrh EK aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
„Naša pozícia je dlhodobo jasná, čisto odborná a transparentná. Odmietame iba bezduché transponovanie nariadení EÚ. Naopak, chceme si vyberať, čo je prospešné pre Slovensko. A úplné zastavenie dovozu ruského plynu znamená likvidačný vplyv na hospodárstvo, domácnosti aj priemysel,“ uviedol predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.
Čítajte viac Ruská ekonomika na vojnových steroidoch. Čo drží Putina nad vodou?
ÚRSO požaduje doplniť návrh o komplexné porovnanie nákladov pred a po ukončení dovozu plynu z Ruska. Druhá zásadná pripomienka sa vzťahuje na možnosť uplatnenia výnimky pre členský štát, ak zákaz preukázateľne spôsobí výrazné hospodárske škody. ÚRSO odporúča zaviesť mechanizmus, ktorý umožní výnimku alebo prechodné obdobie pri aplikácii nariadenia.
Podľa štatistík, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters, vývoz ruského plynu do Európskej únie cez potrubia od začiatku vojny na Ukrajine prudko klesol – z viac ako 155 miliárd kubických metrov v roku 2021 na menej ako 40 miliárd kubických metrov v roku 2024. Aj tak niektoré európske krajiny – najmä Maďarsko a Slovensko – sú od týchto dodávok závislé a odstrihnutie môže byť bolestivé.
Na naše územie ruské palivo prúdi cez plynovod TurkStream, ktorý vedie popod Čierne more do Turecka a ďalej do juhovýchodnej Európy. V prvom štvrťroku 2025 sa objemy prepravené cez európsku časť plynovodu TurkStream medziročne zvýšili o 16 percent na približne 4,5 miliardy kubických metrov, a to vďaka vyššiemu dopytu v Maďarsku a na Slovensku.
Pre porovnanie: za celý rok 2023 bol objem dodávok cez túto trasu na úrovni šesť miliárd metrov kubických. Tieto toky sú poháňané výraznými zľavami Gazpromu. Podľa colných údajov EÚ sa plyn z TurkStreamu v roku 2024 predával kupujúcim o 13 až 15 percent lacnejšie než alternatívne možnosti.
Existujú alternatívne možnosti dodávok plynu. Export amerického LNG v roku 2025 vzrastie o 15 percent, čo predstavuje 22,5 miliardy metrov kubických – to by stačilo na nahradenie ruského plynu z plynovodov a zníženie obchodného deficitu USA s EÚ až o 10 miliárd dolárov ročne. Tento export by sa mohol dostať do terminálov LNG v Turecku, Grécku, Chorvátsku a Taliansku a následne by mohol prúdiť do strednej a východnej Európy, teda aj ku nám.
Prechod z nadmernej závislosti od jedného dodávateľa k druhému však môže byť riskantný v čase, keď sa vedúce postavenie USA stáva menej spoľahlivým. Americkí vývozcovia LNG navyše účtujú Európe viac než severoamerickým kupujúcim a požadujú 20 – 25-ročné zmluvy, čo je v rozpore s cieľmi EÚ v oblasti dekarbonizácie.
