Vystriedali sa tam vojaci z raketometného oddielu pripravení na jadrové údery, množstvo cudzincov žiadajúcich o prichýlenie, ale aj policajti a vojaci NATO. Najnovšie to budú zdravotníci a pacienti.
Keďže s Rázsochami to opäť nevyšlo, výber lokality novej národnej nemocnice napokon pripadol na miesto s bohatou vojenskou históriou v mestskej časti Bratislava-Vajnory. Zdá sa, že tentoraz by to už malo byť definitívne. Pozemky tam vlastní prevažne ministerstvo obrany, takže ich nebude potrebné vykupovať od súkromných vlastníkov.
Čítajte viac Vchod oplotili, ľudia bojujú o miesto v rade. Štátny IT systém pre cudzincov je mesiace takmer nefunkčný, rezort problém nevidí
Moderný špitál bude mať plochu 288-tisíc metrov štvorcových. Stáť na nich má nielen samotná nemocničná budova s heliportom, súčasťou bude aj infektológia a z Kramárov by sa tam mal v budúcnosti presunúť Národný ústav detských chorôb. V priestore sa ráta aj so vzdelávacími inštitúciami, internátmi a kampusom.
Nová štátna koncová nemocnica bude spoločným dielom dvoch rezortov – obrany a zdravotníctva. Participácia ministerstva na čele s Robertom Kaliňákom (Smer) má všetko urýchliť. Navyše, vláda ešte v apríli schválila, že projekt bude strategickou investíciou. Štát chce, aby bola hotová do roku 2030.
Kto tam pôsobí teraz
V súčasnosti sa tam nachádzajú nielen bývalé vojenské kasárne, ale aj administratívne budovy. Na Regrútskej ulici v nich sídli napríklad Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava.
Cudzinci tam chodia vybavovať väčšinu záležitostí, ktoré Slováci môžu vybaviť na okresnom úrade – napríklad nahlásenie zmeny adresy trvalého pobytu alebo podanie žiadosti o vydanie nového dokladu. Zahraniční občania majú voči štátu povinnosť hlásiť aj viaceré zmeny, ktoré sa týkajú ich bežného života – napríklad zmenu zamestnávateľa alebo presťahovanie sa na novú adresu. Takmer každá takáto povinnosť súvisí s návštevou oddelenia.
Momentálne žije na Slovensku podľa údajov z konca minulého roka niečo vyše 337-tisíc cudzincov, z toho zhruba jedna tretina býva v Bratislavskom kraji. Priamo v hlavnom meste podľa údajov Štatistického úradu žilo začiatkom tohto roka 18-tisíc zahraničných občanov.
Okrem cudzineckej polície má na Regrútskej ulici svoje regionálne veliteľstvo Severoatlantická aliancia, konkrétne styčný integračný tím NATO známy aj pod skratkou NFIU. Kvôli výstavbe sa tak budú musieť presťahovať aj vajnorskí „naťáci“. Pravda oslovila s otázkami o sťahovaní aj NFIU, do vydania článku neodpovedali.
Zvažujú niekoľko variantov
Výkopové práce na novej Univerzitnej nemocnici generála M. R. Štefánika by sa podľa ministra obrany Kamila Šaška (Hlas) mali začať už po prázdninách v septembri. Výstavba medicínskeho zariadenia vytlačí viaceré inštitúcie, vrátane cudzineckej polície. Do Vajnôr sa pritom sťahovala len pred niekoľkými rokmi po tom, ako budova prešla rozsiahlou rekonštrukciou.
Dva mesiace pred spustením výstavby nemocničného komplexu však nie je známe, kedy oddelenie cudzineckej polície presunú. Patrí pritom k tým, ktoré zažívajú najväčší nápor. „Finálny termín presťahovania bude stanovený v súlade s procesom stavebných prác tak, aby bol vplyv na činnosť služby cudzineckej polície minimálny,“ uviedol pre Pravdu hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.
Známa nie je nateraz ani lokalita, kde si cudzinci budú chodiť vybavovať potrebné dokumenty. „Ministerstvo vnútra aktuálne nedisponuje dostatočne veľkým priestorom na okamžité presťahovanie, preto sa zvažuje niekoľko variantov – uvažuje sa o viacerých lokalitách a vyhodnocujú sa predovšetkým priestorové požiadavky, ktoré sú prioritou vzhľadom na zvýšenú agendu cudzineckej polície,“ priblížil ďalej hovorca.
Podľa Neumanna nateraz nevedia presne určiť ani náklady na presťahovanie, keďže sa ešte len pripravujú kalkulácie.
