O potrebe dôkladnej rekonštrukcie budovy SNM na Fajnorovom nábreží sa hovorí už roky. Nedávno však už začalo byť aj okoloidúcim jasné, že poškodená výzdoba nástenných diel, prasknutá fasáda aj množstvo miest s opadanou omietkou, ukazuje na hlbšie problémy múzea. Tie sú najvýraznejšie v suteréne, ktorý je na hranici havarijného stavu. Na rekonštrukciu čaká už dva roky, kedy si stav inštitúcie uvedomila aj vláda. Teraz je však v nedohľadne.
Súťaž odobrila minulá vláda
Odborná verejnosť dlho volá po záchrane architektonicky dôležitej stavby. Nejde len o budovu ako takú – reprezentuje predsa národnú inštitúciu a kultúrne hodnoty krajiny. Tomu však jej výzor nezodpovedá. V roku 2023 posvätila plán rekonštrukcie vtedajšia úradnícka vláda premiéra Odóra, na základe čoho sa spustila súťaž, no až v závere 2024. Mala dve kolá. V prvom sa vyberal koncept od piatich najviac úspešných architektov, tí ho mali v druhom kole dopracovať podľa odporúčaní poroty.
Prvé kolo sa malo uzavrieť vo februári tohto roka, po ňom mali byť vyhlásení architekti postupujúci do druhého. V máji už mali vedieť, ktorý návrh vyhral. Doteraz však výsledky známe nie sú, pričom ministerstvo kultúry súťaž len tak zrušilo, bez informovania tak účastníkov ako verejnosti. Uviedlo to iba na webe, kde bola súťaž zverejnená v rámci tendra.
Ceny za výhru architektonickej súťaže na Slovensku nebývajú závratne vysoké, najmä v porovnaní so susednými krajinami, bez ohľadu na to, či ide o štátnu inštitúciu. Prvé miesto malo byť ocenené sumou 35-tisíc eur, pričom druhé miesto malo získať 28-tisíc eur a tretie 21-tisíc eur, všetky ostatné návrhy spĺňajúce podmienky mali dostať odmenu 8-tisíc eur.
Okrem opotrebenia fasády, je najväčší problém so suterénom, ktorý je v havarijnom stave
Portál YIMBA uviedol, že jeden z architektov v súťaži ocenil prístup predchádzajúceho riaditeľa, Antona Bittnera, pod ktorého vedením bola súťaž roky plánovaná. Zároveň však upozornil, že mesiace práce a nákladov viacerých ateliérov, prepadli. Bežným postupom by totiž bolo, aby sa vybral víťazný návrh a ten by čakal na realizáciu, keď sa nájdu peniaze. Nebol by to prvý príklad u nás, a takáto prax je bežná aj v zahraničí.
Súťaž prebehla pod overením Slovenskej komory architektov (SKA), ktorá by mohla podniknúť kroky pre kompenzáciu zdrojov architektov. Múzeum by malo zaplatiť práce na skiciach tým architektom, ktorí postúpili do druhého kola. Prvé bolo totiž riadne uzatvorené a so spomínanými výsledkami piatich konceptov, vhodných pre projekt.
SKA poskytla stanovisko na svojich sociálnych sieťach. „Zrušenie súťaže po odovzdaní návrhov bez vyhodnotenia a udelenia cien a odmien predstavuje nielen zmarenie stoviek hodín práce súťažiacich tímov, ale aj narušenie dôvery so širším presahom, než je tento konkrétny prípad,” pripomína komora.
Zároveň zdôraznila, že jej úlohou je zastávať spoločenský záujem v oblasti architektúry a zástavby prostredia. Okrem toho považuje inštitúcia za najlepší spôsob, ako SNM obnoviť, cez vyhlásenie súťaže na základe kvality návrhov. Vníma tiež komplikácie s peniazmi, ale to nemá brániť tomu, aby sa súťaž vyhodnotila a priniesla víziu.
Ukončenie bez výberu najlepšieho návrhu však odborníkov právom desí. Štát je známy tým, že rekonštrukcie prebiehajú bez riadnych architektonických súťaží, takzvaným priamym zadaním. Podoby budov sa tak neraz vizuálne zhoršia, keďže ich jednoducho prerobí stavebná firma. Slovensko, zdá sa, v tejto forme rekonštruovania vyniká.
Peniaze chýbali od začiatku
K situácii sa vyjadrila riaditeľka SNM, Andrea Predajňová.„Ako zodpovedný štatutár som požiadala Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky – zriaďovateľa SNM – o vyjadrenie, či sú zabezpečené financie na obnovu sídelnej budovy. Odpoveď bola jednoznačná: ministerstvo aktuálne takýmito prostriedkami nedisponuje a zároveň nedokáže garantovať ich dostupnosť v blízkej budúcnosti," uzavrela s tým, že architektonická súťaž bola len nápadová, nie záväzná, takže zatiaľ neexistuje dosť podkladov na to, aby sa dalo posúdiť, či je projekt finančne výhodný.
Ministerstvo kultúry zároveň uviedlo, že má v správe množstvo budov podobných múzeu, ktoré sú v havarijnom stave – ani na ich obnovu nie sú zdroj. Budova SNM tak zjavne nie je prioritou.
Dnes už je zjavné, že najväčším problémom boli peniaze – rezort totiž ako dôvod zrušenia súťaže uviedol nedostatok prostriedkov už v úvode. V júni dostalo vedenie múzea pripomienku od ministerstva kultúry, že 70 miliónov na obnovu a ďalší viac ako milión eur na podklady k projektu potrebujú takpovediac našetriť – náklady treba rozdeliť na viac rokov, a teda viac plánovať aj mať stabilný ročný rozpočet. Na to však rezort nemá, rekonštrukciu preto odložil. Ako dlho to však budova múzea vydrží bez obnovy, nevieme – jej stav sa bude len zhoršovať. O povesti rezortu, či krajiny vo svete nehovoriac.
Úrad pre verejné obstarávanie na stránke aktuálne uviedol, že predčasné ukončenie je v súlade so zákonom. Ide vraj o výnimočnú situáciu, kedy verejný obstarávateľ môže súťaž zrušiť, lebo nastali špecifické a závažné okolnosti, ktoré mu bránia pokračovať v procese. O vyjadrenie sme požiadali ako rezort kultúry, tak SNM aj Slovenskú komoru architektov – do uzávierky však neprišlo.
„Pokračovanie v súťaži bez zabezpečeného financovania by nebolo účelné a mohlo by viesť k nenaplneným očakávaniam zúčastnených subjektov,“ uviedla v stanovisku mediálna komunikácia rezortu kultúry. Múzeum tak nemalo na výber a podriadilo sa. Výsledky súťaže však vyhlásiť mohlo, napriek tomu tak neurobilo.
Aj keď ukončenie súťaže prebehlo zákonnou cestou, postup ministerstva je dosť poburujúci. Nebralo totiž ohľad na prácu architektov, ich investované peniaze a čas. Prihlásilo sa 28 ateliérov, viaceré zo zahraničia – niektoré aj mimo EÚ. Keďže išlo o jednu z vlajkových inštitúcií Slovenska, kancelárie si uvedomovali váhu mať ju v portfóliu.
Slovensko je ale známe svojim komplikovaným prístupom k verejným súťažiam, a táto zrejme povesť krajiny na medzinarodnej scene nepolepši. Prestíž súťaže kazia aj škandály novej riaditeľky SNM, Andrey Predajňovej, spojené s jej fungovaním voči zamestnancom v múzeu Betliar, ktoré pred časom dočasne viedla.
Foto: Robert Hüttner
Múzeum dostalo zvláštnu úlohu
Rezort sa rozhodol riešiť situáciu svojsky. Múzeu nariadilo, aby spravilo analýzu využitia budovy. „Výstupy tejto analýzy môžu vytvoriť odborný základ pre dlhodobé plánovanie a zároveň prispieť k definovaniu vízie moderného múzea 21. storočia,“ uviedlo ministerstvo. Keďže požiadavka prišla až po náhlom ukončení súťaže a nie pred ňou, vyzerá to skôr tak, že ministerstvo iba naťahuje čas a hľadá alternatívy. Otvorenie súťaže však nie je ľahký ani lacný proces, ktorý by sa musel nanovo pripravovať mesiace. Už len preto malo múzeum ukončiť tender výberom návrhu.
„SNM zároveň pripravuje odbornú analýzu budúcnosti svojej sídelnej budovy. Jej cieľom je zhodnotiť reálne obsahové, prevádzkové a technologické možnosti budovy a poskytnúť odborný základ pre rozhodnutia o budúcom smerovaní. Až na základe týchto výstupov bude možné posúdiť formu prípadného ďalšieho architektonického riešenia či návrat k súťaži," uviedlo vedenie múzea vo svojom vyhlásení.
Prírodovedné múzeum (pôvodne Zemedelské múzeum) je neprehliadnuteľnou stavbou nábrežia Dunaja. Bola postavená v medzivojnovom období (1924), pričom pôvodne prestížnu súťaž vyhral Čech Pavel Janák, no po vlne kritiky tento projekt sa pridelil známemu slovenskému architektovi, M. M. Harmincovi. Ten navrhol cez 170 stavieb Slovenska a ďalších 300 v Európe – bol preto považovaný za vhodnejšieho.
Verejnosť videla prvú výstavu v roku 1930, ale už hneď počas II. svetovej vojny stavba slúžila ako sídlo parlamentu a Ministerstva zahraničných vecí. Rok pred koncom vojny ju zdevastovalo bombardovanie, opravy skončili až v 1951. Drobné opravy následne prebehli až na prelome 21. storočia, kedy sa zrekonštruovala pôvodná kaviareň a natreli fasády – praskliny sa dali do poriadku len lokálne.
