Informáciu o Ficovej pozvánke do Ameriky priniesol v utorok maďarský investigatívny novinár Szabolcs Panyi s odvolaním sa na dôveryhodný zdroj. Šéf Smeru má podľa jeho zistení podpísať vo Washingtone dohodu, že firma Westinghouse vystavia na Slovensku novú jadrovú elektráreň za zhruba 12 až 15 miliárd dolárov. „Dohoda bola sfinalizovaná nedávno. Podľa aktuálnych plánov by sa Ficova cesta mala čoskoro uskutočniť,“ uviedol Panyi.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) vo štvrtok na otázku Pravdy, či pôjde s Ficom, odpovedal len stručne. „Nemám ešte takúto informáciu. Myslím, že to písali iba noviny, vzhľadom na pokročilé štádium rokovania o otázkach nového jadrového bloku. Myslím si, že sú to predčasné informácie v tejto fáze. Nemám o nich žiadnu takú podrobnosť, ktorú by sa vedel s vami podeliť,“ reagoval.
Premiérovu návštevu potvrdil Pravde zdroj z diplomatického prostredia. Úrad vlády zatiaľ cestu neavizoval, do vydania článku neodpovedal ani na naše otázky. Pracovnú cestu neschvaľovala vopred ani vláda, najbližšie má zasadať na výjazdovom rokovaní v Trnavskom kraji na konci augusta.
Dohoda je „vyštrnganá“
Americké veľvyslanectvo na Slovensku informáciu o stretnutí Fica s Trumpom nevyvrátilo a v odpovedi sa venovalo najmä spomínanej zmluve. Ako ambasáda priblížila, ide o medzivládnu dohodu so Slovenskom, ktorá momentálne prechádza nevyhnutnými procedurálnymi etapami vrátane posúdenia Európskou komisiou, prekladu do slovenčiny a overenia textu, čo zvyčajne trvá jeden až dva mesiace. Proces označila za svoju hlavnú prioritu.
Z odpovede veľvyslanectva vyplýva, že predmetom medzivládnej zmluvy nebude priamo výstavba elektrárne Westinghousom. „Medzivládna dohoda nevyžaduje, aby si Slovensko zvolilo konkrétnu technológiu alebo spoločnosť. Namiesto toho stanovuje rámec na podporu spolupráce a asistenciu pri rozvoji projektu. Voľba poskytovateľa technológie vrátane spoločnosti Westinghouse je výlučne rozhodnutím Slovenska,“ uviedlo Veľvyslanectvo USA na Slovensku pre Pravdu.
V rovnakom duchu hovorila o dohode v nedeľu v ta3 ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). Ako povedala, nejde o dohodu o výstavbe, ale o spolupráci s americkou vládou v oblasti energetiky, vývoja a implementácie nových technológií v jadrovej energetike. „Môžem oznámiť, že medzivládna dohoda medzi Slovenskom a Amerikou je už vyštrnganá, odsúhlasená aj americkou administratívou a momentálne je na pôde Európskej komisie, aby notifikovala, či je to v súlade so zahranično-obchodnou politikou a jednotlivými nariadeniami. Očakávame odpoveď do konca júla tohto roku,“ oznámila šéfka rezortu.
Dohodu zosúladili v priebehu piatich týždňov, pričom susednému Poľsku to podľa jej slov trvalo pätnásť mesiacov. „Na základe tejto dohody budeme vedieť potom ďalej rozpracovávať aj ďalšie feasibility study (štúdia uskutočniteľnosti, z angl.), to znamená aj ďalšie analýzy, čo sa týka technickej aj ekonomickej stránky výstavby nového jadrového bloku. Dúfam, že to už začneme realizovať niekedy na jeseň alebo niekedy na začiatku zimy,“ pokračovala.
Po analýzach bude podľa ministerky jasné, ako budú vyzerať ďalšie kroky, či stihnú na začiatku roku 2027 podpísať „zmluvu s dodávateľom a zhotoviteľom nového jadrového bloku – americkou spoločnosťou Westinghouse“.
Môže sa to predražiť
Pôvodným zámerom vlády bolo spustiť v júni tohto roka tender a vybrať zhotoviteľa. Ako upozornil analytik webu energie-portal Radovan Potočár, postupne však začali na verejnosť prenikať informácie, že Ficov kabinet zrejme pôjde cestou medzištátnej dohody s USA. „Jadrové projekty sa bežne realizujú aj takouto formou a Westinghouse je veľký renomovaný hráč, ale transparentnosti celého postupu by určite prospelo, keby vláda jasne odkomunikovala, prečo opustila zámer vyhlásiť tender a za akých okolností dohoda s USA vzniká,“ uviedol pre Pravdu.
Potočár sa domnieva, že aj v prípade otvorenia riadnej súťaže by bol Westinghouse jedným z favoritov, ale do procesu by videla verejnosť. „Do nedávneho českého tendra na rozšírenie JE Dukovany sa však prihlásil tak Westinghouse, ako aj jeho francúzsky konkurent EDF a kórejská KHNP. Celý projekt v Česku naberá veľký sklz už na úrovni tendra, najmä kvôli odvolaniam. Na druhej strane výhodou medzivládnej dohody je väčšia rýchlosť, no vzhľadom na robustnosť projektu by bola na mieste väčšia transparentnosť,“ vysvetlil.
Na margo kritiky, prečo firma nevzišla z verejného obstarávania, Saková reagovala, že sa pozreli na Poľsko, Bulharsko a Česko. „Aj my sme chceli ísť formou tendra. Keď sme sa pozreli na Čechy, kde ten tender bežal približne štyri roky a náklady na to boli niekoľko sto miliónov eur, aby celú tú fázu vôbec uzatvorili, a nakoniec, kto je vo finále dodávateľ? Westinghouse s Juhokórejčanmi,“ uviedla.
Saková podotkla, že na svete sú len štyri veľmoci v jadrovej energetike – USA, Rusko, Južná Kórea a Francúzsko. Zatiaľ čo Rusko vypadlo z hry pre napadnutie Ukrajiny, Kórejčania podľa Sakovej nemôžu stavať elektrárne bez licencie od Westinghouse nikde vo svete. Ďalšou krajinou je Francúzsko, ktoré nemá pre domáce zákazky kapacitu na výstavbu ďalších. „Zostáva nám jedine Westinghouse, americká spoločnosť, ktorá stavia elektráreň v Poľsku, Bulharsku a bude sa podieľať na Česku. To znamená, že bude celá flotila westinghousových jadrových elektrární v Európe,“ vyzdvihla.
Analytik hovorí, že pre projekt tohto formátu je kľúčová širšia spoločenská a politická zhoda, pretože výstavba potrvá roky alebo dokonca dekády, počas ktorých sa vystrieda viacero vlád. „Ak napríklad, v hypotetickom scenári, nejaká vláda už nebude dávať projektu prioritu a priškrtí jeho financovanie, celý investičný zámer sa môže o to viac natiahnuť a v konečnom dôsledku aj predražiť. To je zároveň hlavným úskalím projektu aj z toho pohľadu, že projekt chce kompletne financovať vláda,“ upozornil.
Investícia do novej jadrovej elektrárne má predstavovať až 15 miliárd dolárov. Potočár hovorí, že okrem samotnej ceny projektu, ktorá je kľúčovou premennou, býva predmetom tendrov a dohôd aj otázka zapojenia domáceho priemyslu. „Aj Slovensko má vysoko špecializované firmy s dlhou tradíciou v jadrovej energetike, ktoré by sa v role subdodávateľov vedeli do projektu zapojiť. Predpokladám, že pri rokovaniach s USA je na stole aj táto otázka,“ dodal.
Naposledy bol s Trumpom Pellegrini
Ak Fico poletí do zámoria, nepôjde o jeho prvú tohtoročnú cestu do USA. So šéfom Bieleho domu sa videli relatívne nedávno. Šéf Smeru vystúpil vo februári na zraze konzervatívnej pravice CPAC, pričom sa špekulovalo, či vôbec dôjde k osobnému stretnutiu s americkým prezidentom. Hoci politológovia označili premiérovo vystúpenie za pomyselnú vstupenku na stretnutie s Trumpom, napokon k nemu nedošlo.
Trump sa však k Ficovi prihlásil. Bol hlavnou hviezdou zrazu a počas vystúpenia v posledný deň sa prihovoril viacerým lídrom vrátane poľského prezidenta Andrzeja Dudu či britského politika Nigela Faragea. V publiku zaregistroval aj Fica. „Ďakujem, Robert. Rád ťa vidím,“ odkázal mu do hľadiska.
Foto: NATO
Zo slovenských politikov bol naposledy s Trumpom prezident Peter Pellegrini a ministri obrany a zahraničných vecí Robert Kaliňák a Juraj Blanár (obaja Smer). Nakrátko sa zišli ešte pred začiatkom summitu NATO v Haagu, kde bolo ústrednou témou zvyšovanie výdavkov na obranu, pričom spolu hovorili práve o budovaní elektrárne Westinghousom.
Čítajte viac VIDEO: Pellegrini sa stretol s Trumpom, hovorili o jadre. Rokoval aj so Starmerom
Pellegrini sa stretol s Trumpom zoči-voči po šiestich rokoch, keď ho prijal ešte počas prvého prezidentského mandátu. Ani v prípade Fica nepôjde o prvé stretnutie s americkou hlavou štátu. S Kaliňákom leteli do Ameriky pred viac ako desiatimi rokmi, keď bol na čele krajiny ešte Barack Obama.
Cesta z izolácie? Nie
Od návratu do premiérskeho kresla sa Fico od zvyšných lídrov Európskej únie (EÚ) názorovo izoluje a v otázkach zahraničnej politiky sa rozhádal aj s najbližšími. Výnimkou je maďarský predseda vlády Viktor Orbán. Výrazne iné postoje než zvyšok EÚ má v prípade Ukrajiny aj protiruských sankcií. Kritiku si vyslúžil za návštevy Vladimira Putina. V reakcii na let do Moskvy mu pobaltské štáty zakázali v máji prelet nad svojím územím.
Predstavitelia štvrtej Ficovej vlády zvyknú hovoriť, že svoju politiku robia na všetky štyri svetové strany. Vráti teda návšteva za oceán Fica „do hry“? Politológ z Prešovskej univerzity v Prešove Michal Cirner je skeptický. Trump nie je podľa neho miláčikom európskych politikov pre jeho nevyspytateľnosť a nesystematické kroky. „Jeho chaotické riadenie a obchodné vojny, ktoré sa týkajú aj EÚ, z neho nerobia želaného partnera, ale keďže je na čele veľmoci, musí byť tolerovaný,“ myslí si.
Foto: SITA/AP, Jose Luis Magana
Cirner si však myslí, že z tohto hľadiska môže ísť o dva v jednom. USA ako najmocnejší člen NATO a náš euroatlantický spojenec bude rád, ak veľký projekt bude Slovensko zadávať americkej spoločnosti. „Spojenectvo sa tak posilní. Po druhé, Fico sa vyšvihne pred svojimi voličmi, ktorí Trumpa uznávajú,“ pokračoval.
Politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave s Cirnerom súhlasí. „Nie, ani európska verejnosť nevníma amerického prezidenta pozitívne, skôr ho trpí, ako rešpektuje. A každý bude vedieť, že ak Fico navštívi Biely dom, nebude to pre jeho zásluhy v oblasti rozvoja právneho štátu a ľudských práv, ale pôjde výlučne o poďakovanie za veľmi dobrý obchod pre americkú stranu,“ skonštatoval. „Ide o obchod a tam Fico nerozlišuje. Postaviť novú jadrovú elektráreň nemohol dať Rusom, to by sa úplne znemožnil a vyzerá to tak, že americká ponuka vyšla najlepšie,“ poznamenal Štefančík.
Netreba sa ani nádejať, že návšteva v Bielom dome vytiahne Fica z izolácie. „Myslím, že európski partneri na neho pozerajú zvrchu a ako na problémového, ale keďže nakoniec vždy stiahne chvost, a všetko čo treba podporí, tak to s nechuťou – tolerujú. Nechcú, aby bol z neho druhý Orbán, ten im robí väčšie starosti, Fico to len hrá,“ myslí si Cirner.
O prinavrátení dôvery v čase, keď únia rokuje s Trumpom o zavedení 30-percentných ciel, pochybuje aj Štefančík. Ak by k tomu malo dôjsť, Fico by musel v Bielom dome vyrokovať niečo nielen pre Slovensko, ale aj pre celú EÚ. „Vyzerá to tak, že európsky komisár Šefčovič, paradoxne – Ficov nominant, v USA toho veľa nevybavil, takže ak by sa Ficovi podarilo získať niečo aj pre celé európske spoločenstvo, mohli by sa na neho partneri z EÚ pozerať inak,“ zhodnotil. „Hoci stále sa budú pri ňom správať zdržanlivo, pretože okrem jeho proruskej rétoriky vnímajú aj to, ako vláda Roberta Fica znásilňuje princípy liberálnej demokracie u nás doma,“ dodal.
Yankee domov nešiel
Paradoxne, v čase, keď bol Fico v opozícii, bol proti inej dohode s USA. „Yankees, go home! Musíme zrušiť zmluvu, ktorú teraz podpisuje slovenská vláda. Vieme, prečo to robí. Robí na Slovensku zločin a myslí si, že jej americká administratíva všetko odpustí,“ uviedol na jednom z protestov pred tromi rokmi.
Počas kampane Smer dokonca sľuboval, že ak sa dostane k moci, dohodu zruší. „Ale Fico ju nezrušil, predvolebné reči a povolebná realita sú dve odlišné veci, ako aj dvojtvárna zahraničná politika, keď sa doma hovorí niečo iné a v Bruseli alebo Washingtone niečo iné,“ podotkol Cirner.
Štefančík si všíma, že aktuálne Ficova vláda o obrannej dohode nehovorí, pretože vie, že je pre Slovensko v súčasných geopolitických podmienkach výhodná. „Ale práve rozporuplný postoj Smeru k obrannej zmluve s USA v období v opozícii a v období vládnej zodpovednosti sú vynikajúcim dôkazom, ako rozpoltene až schizofrenicky pôsobí zahraničná politika tejto vládnej strany,“ zhodnotil politológ.
Ako teda prijmú voliči novú dohodu s USA? Štefančík si myslí, že Fico bude samého seba prezentovať pred voličmi ako štátnika, ktorý je schopný sa stretnúť s ruským a rovnako aj americkým prezidentom. „Ak sa raz opäť dostane do opozície a bude niekoho prezentovať ako amerického agenta, bude pritom pôsobiť mimoriadne smiešne,“ zhodnotil. „Trump má rád biznis a asi ten mu chce Fico ponúknuť. Ak by sa to podarilo, tak Fico povie, že Slovensko je USA akceptované ako partner a ešte sa predvedie pred svojimi voličmi,“ doplnil ho Cirner.
I keď stále nie je zo strany vlády stretnutie potvrdené a môžeme o jeho obsahu len špekulovať, keď k nemu dôjde, plusové body predsa len niekto zozbiera. „Každé prijatie lídra malej krajiny prezidentom USA je minimálne dobrou prácou diplomacie,“ dodal prešovský politológ.
