Obciam pri Bratislave došla trpezlivosť, zriaďujú políciu. Zlodeji vyčíňajú cez deň, problémy majú aj s priestupkami

Kým v minulosti dochádzalo v Malinove najmä k nočným krádežiam, dnes sa zlodeji neštítia vlámať sa do domu za bieleho dňa. „Napríklad na ulici, kde bývam, pred pár rokmi o štvrtej ráno dvaja chlapi prešli po ulici, pozreli do dvorov a u suseda videli dva bicykle. O pol hodinu sa vrátili ďalší dvaja páni, ktorí už mali tip a bicykle vzali. Toto bol štandard roky dozadu. Nepamätám si, že by sme mali situácie, kedy o tretej popoludní hodinu niekto vykrádal dom,“ uviedol pre Pravdu vicestarosta a poslanec Malinova Tomáš Čentéš (nezávislý).

Čítajte viac Kedysi sa kradlo v noci, teraz počas dňa, hovorí poslanec. Nad asfaltovaním ciest vyhrala obecná polícia

Páchatelia sú podľa neho drzejší a odvážnejší, pretože vedia, že do obcí v okolí Bratislavy, kde žijú aj majetnejší ľudia, to majú hliadky štátnej polície ďaleko. V Malinove majú aj početné skúsenosti s dopravnými priestupkami na úrovni parkovania. Časť vodičov si dokonca mýli niektoré úseky obce s Orechovou Potôňou.

„Sledujeme médiá, vidíme, čo sa deje – drobné krádeže v obchodoch, nárast agresivity. Videli sme to aj pri snahe o osvetu o parkovaní. Mnoho ľudí je schopných tým najvulgárnejším spôsobom vynadať, či už starostke, alebo mne, kolegom, to znamená, že niečo je v našej spoločnosti zle,“ vysvetlil.

Čítajte viac Dron ako nástroj zlodejov? V obci neďaleko Bratislavy sa sťažujú na večerné prelety nad súkromnými pozemkami

Súvisí to s Pentagonom?

Nie sú to len vykrádačky a dopravné priestupky, čo obce okolo hlavného mesta trápi. Príkladom je miestna čerpacia stanica, kde ste v minulosti podľa Čentéša okrem obsluhy a jedného zákazníka pred polnocou nikoho iného nestretli. „Dnes tam máte možnosť nájsť skupinky ľudí, ktoré môžu vzbudzovať istú nedôveru. Keď hovoríte s obsluhou, najmä v neskorších nočných hodinách sa v okolí obce pohybujú ľudia, ktorí sú značne pod vplyvom, či už alkoholu, alebo omamných a psychotropných látok, a prídu si kúpiť cigarety alebo ešte alkohol, čo v minulosti nebývalo,“ priblížil.

„Potom tu máme nepotvrdenú informáciu od ľudí, ktorú skúsim parafrázovať. Na úrovni Lodenice Zálesie z nášho malinovského brehu by sa tiež mali združovať isté skupiny ľudí, ktoré pravdepodobne požívajú omamné a psychotropné látky, a malo tam prísť aj k streľbe,“ pokračoval.

Hovorí, že hoci to nedokáže podložiť dátami, môže to súvisieť so zmenami v takzvanom Pentagone. Pred tromi rokmi totiž zriadili na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Podunajské Biskupice vysunuté pracovisko mestskej polície a situácia sa tam zlepšila.

„Tí ľudia nezmizli, len sa rozpŕchli do iných kútov a veľmi dobre vedia, že v obciach, ako sme my, ich nebude rušiť ani obecná, ani štátna polícia, pretože ich na pár výnimiek, ako je Dunajská Lužná alebo Bernolákovo, nemajú. Pokiaľ ide o štátnu políciu, má personálny stav, taký aký má,“ domnieva sa Čentéš.

Polícia má širšie kompetencie

Nie je to však len problém Malinova. Do projektu obecnej polície idú preto spoločne dve ďalšie obce v jeho okolí – Zálesie a Most pri Bratislave. Ako uviedla pre Pravdu starostka Mostu Katarína Rentková, dôvodom participácie na spoločnej polícii je snaha efektívnejšie zabezpečiť dodržiavanie verejného poriadku, všeobecne záväzných nariadení obcí a predpisov, ako napríklad zákaz parkovania na chodníkoch, na verejnej zeleni, ktorý je čoraz častejším problémom v obciach.

„Vzhľadom na legislatívne zmeny sa čoraz viac priestupkov postupuje priamo obciam – v takýchto prípadoch obecná polícia predstavuje vhodný preventívny, nie represívny nástroj. Do budúcna, v prípade legislatívnych zmien, by mohla plniť aj ďalšie úlohy, ako napríklad dohľad nad dodržiavaním povolenej rýchlosti v intraviláne obcí. Samozrejme, aktuálne sme vo fáze prípravnej – zbierame informácie, takže je ťažké povedať, v akých oblastiach by hneď v začiatku, mohla, obecná polícia pôsobiť,“ priblížila.

Alternatíva vo forme SBS služby, nočných dobrovoľníckych hliadok či oddelenia štátnej polície podľa Čentéša príliš nepripadá do úvahy. Dôvodom sú kompetencie. Obecná polícia má širšie právomoci ako súkromná bezpečnostná služba. „Policajt má napríklad právomoc počas hodov riadiť dopravu, dať príkaz, legitimovať vás alebo, ak vidí mládež piť alkohol, má právo to hlásiť obci. Má právo použiť zbraň, mať kameru na uniforme, predviesť či zadržať,“ priblížil vicestarosta.

Šesťciferné náklady

Čentéš pripúšťa, že zriadenie polície bude ekonomicky náročnejšie, no tvrdí, že pre úrad je spolu so školstvom prioritou. „Je to síce neporovnateľne drahšie, ale pokiaľ ide o bezpečnosť, musíme si vybrať – buď vyasfaltujeme cesty, alebo zriadime obecnú políciu,“ vyjadril sa. Dopyt evidujú aj u občanov.

„Nehovoríme tým, že budeme mať naveky rozbité cesty. Rozpočet je pomerne napätý a priznám sa, že očakávame najbližšie dva roky z dôvodu ďalšieho kola konsolidácie odliv prostriedkov. Nerobíme si ilúzie, kde ich štát bude hľadať,“ pokračoval.

Spoločná polícia troch obcí je podľa komunálneho poslanca právne možná. Potvrdil to aj odborník na bezpečnosť Martin Kráľovič. Zákon totiž povoľuje, aby obec bez vlastnej polície uzavrela zmluvu s inou, ktorá ju má, a aby táto vykonávala činnosť aj na jej území. „Potom sa na tom vedia podieľať aj finančne,“ podotkol Kráľovič. Ako si budú Zálesie, Most pri Bratislave a Malinovo deliť náklady, je zatiaľ v plienkach. Čentéš bez partnerov nechce predbiehať.

Jeho slová potvrdila aj starostka Rentková. „V súčasnosti sa projekt nachádza v analytickej fáze. Zisťujeme a vyhodnocujeme náklady na fungovanie obecných polícií v okolitých obciach, ktoré takúto službu už zriadenú majú, aby sme mohli kvalifikovane naplánovať budúci rozpočet. K dnešnému dňu teda nie sú určené ani vyčíslené presné náklady pre jednotlivé obce. Až po ukončení tejto fázy bude možné hovoriť o konkrétnych číslach,“ spresnila. O stanovisko sme požiadali aj Zálesie, do vydania článku úrad neodpovedal.

Obecná polícia by podľa predbežných odhadov mohla z malinovského 3,8-miliónového rozpočtu ukrojiť asi šesťcifernú čiastku. „Znamená to, že to bude nad 100-tisíc, predpokladáme, že by to mohlo byť do 200-tisíc. Ide o to, na akej konečnej forme sa dohodneme. Môžeme mať obecnú políciu, ktorá bude mať aj psovoda, kamery. Ide o to, na akom pomere cena-výkon sa zhodneme a v akom časovom horizonte,“ predpokladá.

Pre policajtov chcú byty

Keďže Malinovo sa nachádza v geografickom strede, policajná stanica by mohla sídliť práve tam. Čentéš však nechce predbiehať, keďže finálna dohoda s partnermi ešte nie je na stole. Na stanicu by však mali aj priestor. „Pokiaľ ide o peniaze, v trojici sa to ťahá ľahšie. Ambíciou je, aby služba bola poskytovaná 24 hodín sedem dní v týždni, aby aj v nočných hodinách sa občania dovolali na dispečing,“ vysvetlil.

Poslanec hovorí, že si uvedomujú personálny podstav v Policajnom zbore, no aj celkové výpadky zamestnancov v bezpečnostných zložkách. Budúcich príslušníkov a príslušníčky obecnej polície chcú motivovať napríklad aj nájomným bývaním a atraktívnou mzdou. Spočiatku by chceli mať v službe vždy aspoň jednu hliadku, k čomu budú potrebovať aspoň šesť či sedem policajtov. Plán si chcú nechať vypracovať od odborníkov.

Počty policajtov na jednotlivých obecných alebo mestských staniciach sa rôznia. „Na to, aby ste vedeli nonstop stavať dvojčlennú hliadku, potrebujete zhruba jedenásť príslušníkov,“ priblížil Kráľovič s tým, že prirátať treba ešte náčelníka. Kým v Bratislave pracuje pre mestskú políciu 323 príslušníkov, v Tvrdošíne a Giraltovciach sú po jednom. Celkovo je obecných alebo mestských polícií s jedným príslušníkom na Slovensku jedenásť, s počtom nula policajtov má na Slovensku sedem obecných polícií.

Hrubým odhadom môžu ročné náklady na prevádzku obecnej polície podľa Kráľoviča predstavovať stovky tisíc eur. „Základný set-up ktorý sme si povedali, tých jedenásť príslušníkov, vyzbrojenie, služobné motorové vozidlo, môže byť niekde v nákladoch s odvodmi, poistením niekde okolo pol milióna eur,“ odhaduje.

Nový trend v polícii

V rámci Slovenska sa podľa posledných údajov nachádza celkom 170 obcí, ktoré majú zriadenú obecnú alebo mestskú políciu. „V Banskobystrickom kraji ich je 23, v Bratislavskom kraji 13, v Košickom kraji 20, v Nitrianskom kraji 37, v Prešovskom kraji 23, v Trenčianskom kraji 19, v Trnavskom kraji 14 a v Žilinskom kraji 21,“ spresnil hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.

Medziročne pribudli dve policajné stanice. O ich zriadení rozhoduje zastupiteľstvo príslušnej obce alebo mesta. „Polícia sa o jej vzniku dozvedá na základe oznámenia obce, a to v lehote do 30 dní od jej zriadenia v zmysle Zákona o obecnej polícii,“ pokračoval hovorca „štátnej polície“ Hájek.

Kráľovič hovorí, že zakladanie obecných a mestských polícií je trend, s ktorým sa budeme stretávať častejšie. Predpokladá, že samosprávy budú čoraz viac na seba preberať úlohu zabezpečenia verejného poriadku, a to najmä na západe Slovenska, v Bratislavskom a Trnavskom kraji, kde je Policajný zbor značne poddimenzovaný. „Vidíme to na príklade Bratislavy, kde katastrofálnym spôsobom počty štátnych policajtov klesajú. Ľudia sa čím ďalej, tým viac spoliehajú na linku 159 namiesto linky 158,“ uviedol odborník.

Podľa aktuálnych dát, ktoré poskytlo Pravde ministerstvo vnútra, však slúži v Policajnom zbore 19 023 policajtov, čo je viac ako pred pár mesiacmi. „Aktuálne k 1. júlu 2025 chýba v zbore 3 578 policajtov oproti plánovanému stavu 22 601 policajtov,“ spresnil hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann. Zo zboru odišlo tento rok 214 príslušníkov a prijali 442. Ak sa pozrieme na staršie údaje, v apríli slúžilo v Policajnom zbore 18 871 policajtov.

Viac policajtov do zboru môže priniesť nedávna marketingová kampaň. V priebehu troch mesiacov sa cez on-line formulár zaregistrovalo 4 653 uchádzačov, čo podľa ministerstva naznačuje, že počet prihlášok do zboru prekoná celý rok 2024, keď ich bolo necelých 4 500.

Nevýhodou sú právomoci

Kráľovič predpokladá, že protiprávna činnosť v okolí Bratislavy sa týka najmä cestnej premávky, rušenia nočného pokoja, drobnej kriminality, krádeží, podvodov, vykrádačiek. „Drogová trestná činnosť sa týmto lokalitám tiež nevyhýba,“ menoval. Na druhej strane, nevýhodu obecných polícií sú podľa neho okresané právomoci.

V prípade, že by došlo k násilnostiam alebo roztržke, ktoré majú znaky trestného činu, mestská polícia môže zasiahnuť a zadržať páchateľa alebo podozrivého až do príchodu „štátnych“. „Je to pomoc, ale vyšetrovanie alebo sústavná činnosť, napríklad operatívy, to v prípade mestských polícií nepripadá do úvahy,“ vysvetlil odborník na bezpečnosť. „V ich kompetencii nie je riešiť trestnú činnosť a už vôbec nie drogovú trestnú činnosť,“ podotkol.

Viac detailov prezrádza Správa o činnosti obecných polícií v Slovenskej republike za rok 2024. „V roku 2024 obecné polície v SR riešili spolu 367 035 priestupkov, čo v porovnaní s rokom 2023 (360 067) predstavuje nárast o 6 968 priestupkov,“ uvádza sa v nej.

Hliadka a kamery môžu zabrať

Ak je niečo, čo môže odstrašiť potenciálneho páchateľa, tak je to podľa Kráľoviča práve fyzická prítomnosť policajnej hliadky v služobnom vozidle v kombinácii s kamerovým systémom v obci. „Určite to pôsobí preventívne aj odstrašujúco, najmä ak si má páchateľ možnosť vybrať inú obec alebo cieľ, tak skôr bude voliť obce, kde nebude tak ľahko spozorovaný alebo nebude šanca, že by – pokiaľ príde k jeho odhaleniu – rýchlo zasiahla miestna polícia,“ priblížil.

„Viem si predstaviť, že ak bude čo i len jedna hliadka obecnej polície pre tieto tri obce, tak bude občan mať väčšiu šancu, že sa dovolá pomoci, ktorá príde vyriešiť narušenie verejného poriadku. Ak by dochádzalo k trestnej činnosti, tak môže hliadka mestskej polície privolať štátnu políciu. Otázka je, koľko na ňu bude čakať,“ skonštatoval.

Na druhej strane netreba mať naivné predstavy, že prítomnosť obecnej polície bude všetko vyrieši. Kým obecná alebo mestská polícia má na starosti verejný poriadok a priestupky na území samosprávy, v momente, ak sa incident stáva trestným činom vyšetrovanie preberá štátna polícia.

Pokiaľ ide o narkomanov závislých od drog, Kráľovič sa domnieva, že nebudú príliš riešiť či sa v obci policajná stanica nachádza, alebo nie. „Sú to ľudia v takom zlom stave na tých návykových látkach, že to s nimi už nič extra nerobí. To, čo môže mať preventívny účinok, ale to najmä by tam štátna polícia musela byť prítomná, je zakročiť proti sieti dílerov alebo výrobcov,“ uviedol.

A čo žandári?

Od začiatku júla vstúpil do účinnosti zákon, ktorý umožnil vznik Národných obranných síl a tiež Žandárskeho zboru. Minister obrany Robert Kaliňák minulý týždeň pre Pravdu uviedol, že k žandárom, ktorí majú v teréne dopĺňať policajné stavy, sa doteraz prihlásilo z radov vojakov zhruba 670 ľudí.

Odborník sa domnieva sa, že je potrebné dbať na to, aby nevznikla pri práci bezpečnostných zložiek akási „dvojkoľajnosť“ alebo po zriadení Žandárskeho zboru až „trojkoľajnosť“. „Je dôležité nechať vyšetrovanie a odhaľovanie trestnej činnosti na štátnu políciu. Keby sa dve zložky, ktoré nie sú dobre koordinované a nekomunikujú medzi sebou, sústredili na jednu trestnú činnosť, napríklad na drogy, tak si skôr môžu navzájom uškodiť alebo jedna druhú odhaliť a skomplikovať si prácu,“ poznamenal.

V Malinove sú si vedomí, že policajné rady posilnia aj žandári. V očakávaniach sú však opatrní. „Vieme o tom a budeme iba radi, ak to pomôže, ale naše očakávania od toho sú zatiaľ striedme a konzervatívne,“ skonštatoval Čentéš.

Príkladom je Pentagon

K najexponovanejším lokalitám Bratislavy patril kedysi takzvaný Pentagon na Stavbárskej ulici, kde sa roky stretávali díleri a narkomani. K zlepšeniu došlo až v posledných rokoch. Častejšia prítomnosť uniforiem priniesla podľa hovorkyne Mestskej polície hlavného mesta Barbory Krajčovičovej, citeľné upokojenie a rýchlejšie zásahy už po prvých mesiacoch.

„Z našich skúsenosti možno povedať, že ľudia, ktorí v tejto lokalite žijú, oceňujú vyššiu frekvenciu policajných hliadok a aktívne sa na nás obracajú s podnetmi, či už prostredníctvom linky 159 alebo osobne priamo na našom pracovisku,“ zhodnotila. Spoločne s Policajným zborom viackrát prispeli k zadržaniu podozrivých.

Od vzniku policajnej mestskej stanice na rozhraní Vrakune a Podunajských Biskupíc sa situácia v takzvanom Pentagone zlepšila, podľa Kráľoviča to počuť priamo od miestnych aj štátnej polície. „Všetci hovoria o tom, že sa tam zásadne zlepšila situácia,“ zhodnotil.

Pracovisko na Stavbárskej ulici podľa Krajčovičovej využívajú priebežne mestskí príslušníci z Útvaru zásahovej jednotky a kynológie a tiež hliadky ružinovského okresného veliteľstva. „Tie sa však prioritne pohybujú priamo v uliciach Bratislavy, kde preverujú oznamy a riešia situácie, s ktorými sa na nich obyvatelia obracajú buď priamo alebo prostredníctvom linky 159. Stanica zároveň poskytuje zázemie napríklad aj príslušníkom Policajného zboru SR, s ktorým úzko spolupracujeme. V lokalite máme zavedené kontrolné body, čo znamená, že hliadky sú tam prítomné v určitých časoch v denných aj nočných hodinách.,“ vysvetlila.

Súčasťou vysunutého pracoviska v Pentagone je aj front office – teda miesto prvého kontaktu, kde máme vždy jedného policajta, spravidla v čase od 7:30 do 15:30 počas pracovných dní. Policajt na mieste prvého kontaktu je k dispozícii ľuďom, ktorí preferujú osobný kontakt a potrebujú sa poradiť alebo nám podať podnet.

Čentéš hovorí, že policajná stanica v Malinove je úrad prioritou a myšlienky sa nechcú vzdať ani pred budúcoročnými komunálnymi voľbami. Obáva, že ak by nič nepodnikli, nebude návratu. „Chceme tým vyslať signál, že v Malinove nebudú mať pokoj, nie sú u nás vítaní, a zvedieme čestný a spravodlivý zápas s nimi, aby bol v obci pokoj,“ dodal.