„Na Slovensku máme aktuálne 2 058 základných škôl, ak nepočítame špeciálne školy. Je to asi o šestinu menej ako v roku 2000,“ vyčíslil nedávno Úrad hodnoty za peniaze (ÚHP). Pokles škôl je podľa analytikov prirodzený, pretože sa rodilo menej detí. Hoci sa krivka s počtom školákov na čas „pozviecha“, o tri roky zase zmení smer nadol. „Podľa demografického vývoja by počet žiakov mal mierne rásť ešte do roku 2028, potom sa však začne znova znižovať,“ poukázali.
Čítajte viac Koniec súkromným školám? Drucker ich zarazil reformou. Obávajú sa likvidácie. Riaditeľ: Nie sme len pre deti bohatých rodičov
Priveľa malých škôl
Na Slovensku je podľa ÚHP vysoký podiel malých základných škôl. Ak chce mať vzdelávacie zariadenie aj triedy na druhom stupni, musí sa do nej prihlásiť aspoň 150 detí. Pri školách, ktoré majú len prvý stupeň, je minimom 30 žiakov. Aby dokázali efektívne fungovať, podľa analytikov je výhodné mať v ročníku aspoň dve triedy, čo zodpovedá zhruba 400 žiakom na škole. To však nespĺňajú všetky.
V necelej štvrtine malých škôl sa vzdeláva menej ako 50 žiakov. „Do 250 žiakov má 64 % škôl. V porovnaní s rokom 2000 vďaka postupnej racionalizácii klesol počet najmenších škôl a vplyvom demografického vývoja klesol tiež počet najväčších škôl s viac ako 650 žiakmi,“ spresňujú analytici v správe. Dáta ďalej ukazujú, že viac ako 600 škôl nespĺňa zákonom stanovený minimálny počet žiakov, a teda by nemali byť ani zaradené do siete.
Až približne 130 z nich má v blízkosti dostupnú inú školu s voľnou kapacitou. „Asi 190 malých verejných škôl má v okruhu 6 kilometrov dostupnú inú verejnú školu s voľnou kapacitou,“ podotýkajú.
Hoci počet základných škôl pomaly klesá, podľa ÚHP stále existuje priestor na ich racionalizáciu. Presun žiakov do väčších ústavov by štátu ušetril ročne približne 10 miliónov eur. „Zároveň by sa znížil počet potrebných učiteľov zhruba o 250. Podľa prognózy by pritom do roku 2030 malo na slovenských základných školách chýbať asi 1 400 učiteľov,“ priblížili analytici. Z obcí s malými školami už teraz dochádza za vzdelaním do inej obce takmer každý tretí žiak.
Kde školy zanikajú
Analytik Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz zdôraznil, že klesá počet štátnych základných škôl, ktoré zväčša zriaďujú mestá a obce, a naopak, pribúdajú súkromné základné školy. Pri cirkevných sa číselné údaje výrazne nemenia.
Ak sa bližšie pozrieme na dáta, tak za posledných 15 rokov zaniklo na Slovensku 239 základných škôl. Kým v roku 2009 ich bolo dovedna 2076, vlani len 1 837. „Medzi rokmi 2009 a 2024 najvyšší počet štátnych základných škôl zanikol v Prešovskom kraji (69 škôl), Nitrianskom kraji (41 škôl) a Trnavskom kraji (36 škôl). Ak sa pozrieme na úroveň okresov, tak najviac štátnych základných škôl zaniklo v okresoch Humenné a Dunajská Streda (v každom 18 škôl),“ uviedol Rehúš pre Pravdu.
Úbytok základných škôl v nedávnych rokoch zrejme podľa neho súvisí s klesajúcim počtom žiakov a žiačok. „Zapôsobiť však mohli aj iné faktory, ako napríklad nedostatok financií alebo vyučujúcich, tieto dôvody však nie sú zmapované,“ vysvetlil.
Odborník pripúšťa, že tlak na zánik malých škôl môže byť nižší, keďže v ostatných rokoch počet žiakov a žiačok základných škôl stúpa. Kľúčovým bude rok 2028. „Samozrejme, v niektorých lokalitách môže aj napriek celoslovenskému trendu počet detí klesať a to môže viesť k zániku niektorých malých škôl,“ pokračoval.
Koľko škôl a kde za 15 rokov zaniklo?
| Územie | 2009 | 2024 | Rozdiel 2024–2009 |
|---|
| Bratislavský kraj | 133 | 133 | 0 |
|---|---|---|---|
| Bratislava I | 9 | 8 | –1 |
| Bratislava II | 19 | 19 | 0 |
| Bratislava III | 11 | 12 | 1 |
| Bratislava IV | 12 | 11 | –1 |
| Bratislava V | 13 | 14 | 1 |
| Malacky | 24 | 23 | –1 |
| Pezinok | 18 | 19 | 1 |
| Senec | 27 | 27 | 0 |
| Trnavský kraj | 233 | 197 | -36 |
| Dunajská Streda | 61 | 43 | –18 |
| Galanta | 48 | 40 | –8 |
| Hlohovec | 17 | 16 | –1 |
| Piešťany | 24 | 20 | –4 |
| Senica | 29 | 27 | –2 |
| Skalica | 17 | 14 | –3 |
| Trnava | 37 | 37 | 0 |
| Trenčiansky kraj | 189 | 175 | -14 |
| Bánovce nad Bebravou | 13 | 11 | –2 |
| Ilava | 16 | 16 | 0 |
| Myjava | 12 | 10 | –2 |
| Nové Mesto nad Váhom | 21 | 20 | –1 |
| Partizánske | 15 | 14 | –1 |
| Považská Bystrica | 21 | 19 | –2 |
| Prievidza | 41 | 37 | –4 |
| Púchov | 16 | 16 | 0 |
| Trenčín | 34 | 32 | –2 |
| Nitriansky kraj | 294 | 253 | -41 |
| Komárno | 44 | 39 | –5 |
| Levice | 56 | 46 | –10 |
| Nitra | 59 | 53 | –6 |
| Nové Zámky | 55 | 50 | –5 |
| Šaľa | 24 | 23 | –1 |
| Topoľčany | 29 | 22 | –7 |
| Zlaté Moravce | 27 | 20 | –7 |
Zdroj: Centrum vzdelávacích analýz
100 miliónov ročne
Fungovanie malých škôl môže sprevádzať viacero negatív pre štátnu pokladnicu. Rehúš vysvetlil, prečo je ich prevádzka drahšia.
„Ministerstvo školstva totiž poskytuje malým školám extra príspevok, aby mohli fungovať. Ročne je to dokopy približne 100 miliónov eur. Ukázalo sa aj to, že žiaci a žiačky z menších škôl dosahujú v celoštátnych testovaniach horšie výsledky než žiaci z väčších škôl. Platí to aj v prípade, ak sa zohľadní sociálne a ekonomické zázemie detí. Okrem toho malé školy majú väčší problém zabezpečiť, aby jednotlivé predmety na druhom stupni vyučovali ľudia s potrebnou kvalifikáciou,“ uviedol.
Rehúš hovorí, že mnohé údaje o kvalite malých a veľkých škôl chýbajú. „Podľa zahraničnej literatúry v malých školách môžu mať žiaci a žiačky lepší vzťah a motiváciu k učeniu sa, lepšiu dochádzku, nižšie riziko predčasného odchodu zo vzdelávania, lepšie správanie, vyššiu účasť na mimoškolských aktivitách a lepšie vzťahy s vyučujúcimi. Okrem toho môže lepšie fungovať aj školská komunita a spokojnejší môže byť aj učiteľský zbor,“ vysvetlil.
Čítajte viac Lesk a bieda školstva. Učitelia v Bratislave nevyžijú z platov, brigády má každý tretí. Nízke kompenzácie nemajú efekt
V záverečnej správe s názvom Revízia výdavkov na základné a stredné školy, ktorú analytici ÚHP zverejnili ešte pred prázdninami, takisto poukazujú na to, že náročnejšia prevádzka a nižší počet žiakov na učiteľa na malých školách stojí štát desiatky miliónov. Dôvodom je takzvaný normatívny veľkostný príspevok.
„Základné školy do 150 žiakov dostávajú maximálnu veľkostnú kompenzáciu (1,5-násobok normatívu), následne veľkostný koeficient postupne klesá po hranicu 250 žiakov, nad ktorou už školy veľkostný príspevok nedostávajú. Koeficient nerozlišuje plnoorganizované a neplnoorganizované školy, čo mierne zvýhodňuje stredne veľké neplnoorganizované školy, ktoré môžu mať väčšie triedy a teda aj nižšie personálne náklady,“ vysvetľujú analytici.
Za riešenie považujú podporovať veľkostným koeficientom malé základné školy iba v obciach, kde je menej ako 250 žiakov s rovnakým vyučovacím jazykom. Druhým opatrením by mohol byť spomínaný presun žiakov z malých verejných škôl do susedných škôl s rovnakým vyučovacím jazykom do vzdialenosti šesť kilometrov po cestnej sieti.
Koľko škôl a kde za 15 rokov zaniklo?
| Územie | 2009 | 2024 | Rozdiel 2024–2009 |
|---|
| Žilinský kraj | 247 | 228 | -19 |
|---|---|---|---|
| Bytča | 12 | 10 | –2 |
| Čadca | 35 | 30 | –5 |
| Dolný Kubín | 15 | 13 | –2 |
| Kysucké Nové Mesto | 13 | 13 | 0 |
| Liptovský Mikuláš | 22 | 20 | –2 |
| Martin | 28 | 27 | –1 |
| Námestovo | 25 | 25 | 0 |
| Ružomberok | 22 | 20 | –2 |
| Turčianske Teplice | 11 | 10 | –1 |
| Tvrdošín | 13 | 13 | 0 |
| Žilina | 51 | 47 | –4 |
| Banskobystrický kraj | 267 | 239 | -28 |
| Banská Bystrica | 33 | 27 | –6 |
| Banská Štiavnica | 6 | 6 | 0 |
| Brezno | 22 | 19 | –3 |
| Detva | 12 | 11 | –1 |
| Krupina | 12 | 12 | 0 |
| Lučenec | 38 | 34 | –4 |
| Poltár | 11 | 10 | –1 |
| Revúca | 16 | 16 | 0 |
| Rimavská Sobota | 50 | 46 | –4 |
| Veľký Krtíš | 25 | 19 | –6 |
| Zvolen | 15 | 14 | –1 |
| Žarnovica | 11 | 9 | –2 |
| Žiar nad Hronom | 16 | 16 | 0 |
| Prešovský kraj | 416 | 347 | -69 |
| Bardejov | 60 | 49 | –11 |
| Humenné | 40 | 22 | –18 |
| Kežmarok | 29 | 29 | 0 |
| Levoča | 16 | 13 | –3 |
| Medzilaborce | 5 | 3 | –2 |
| Poprad | 33 | 32 | –1 |
| Prešov | 67 | 63 | –4 |
| Sabinov | 33 | 31 | –2 |
| Snina | 17 | 11 | –6 |
| Stará Ľubovňa | 31 | 26 | –5 |
| Stropkov | 15 | 10 | –5 |
| Svidník | 25 | 17 | –8 |
| Vranov nad Topľou | 45 | 41 | –4 |
| Košický kraj | 297 | 265 | -32 |
| Gelnica | 12 | 13 | 1 |
| Košice I | 11 | 10 | –1 |
| Košice II | 13 | 12 | –1 |
| Košice III | 5 | 5 | 0 |
| Košice IV | 8 | 8 | 0 |
| Košice – okolie | 68 | 55 | –13 |
| Michalovce | 43 | 42 | –1 |
| Rožňava | 36 | 30 | –6 |
| Sobrance | 14 | 11 | –3 |
| Spišská Nová Ves | 33 | 28 | –5 |
| Trebišov | 54 | 51 | –3 |
Zdroj: Centrum vzdelávacích analýz
Horší žiak? Neplatí to všade
Analytici ÚHP vo svojej revízii výdavkov tvrdia, že žiaci z menších škôl dosahujú slabšie výsledky v celoštátnych testoch. „Menšie školy majú tiež vyšší investičný dlh, nižšiu odbornosť vyučovania a zriaďovatelia nemusia mať dostatočné administratívne kapacity na ich manažment,“ uvádza analytici. Ukazuje sa to podľa nich na testoch zo slovenčiny a matematiky v piatom aj deviatom ročníku.
„Výsledky malých škôl môžu byť ešte horšie v predmetoch, ktoré sa na celoštátnej úrovni netestujú,“ poukázali. Na malých školách sa vyskytuje nižšia odbornosť najmä na druhom stupni, keďže predmety sú v rozvrhoch menej a je náročnejšie vyskladať učiteľský zbor z pedagógov, ktorí majú na ne aprobáciu.
Na výsledky žiaka má podľa nich veľký vplyv socioekonomické prostredie. Deti bohatších rodičov sú tak v testovaniach podľa ich zistení úspešnejšie. Poukazujú, že výsledky však výrazne zhoršuje aj nižšie vzdelanie rodičov. „Výsledky tiež zhoršuje sociálne znevýhodnené prostredie a situácie, keď rodičia nežijú v manželstve, ak prijímajú sociálne dávky alebo sú evidovaní na úrade práce,“ doplnili.
Odborník z Centra vzdelávacích analýz sa domnieva, že v prípade niektorých malých škôl môže byť ich zánik správny. A to najmä vtedy, ak udržiavajú segregáciu alebo sú nekvalitné. Na druhej strane sú školy, pri ktorých je dôležité, aby zotrvali, pretože zabezpečujú dobrú dostupnosť vzdelávania alebo sú postavené na výborných učiteľoch a dobrej komunite.
„Malé školy sa môžu medzi sebou líšiť a môžu mať rozličné problémy, preto nie je možné pomenovať jedno plošné riešenie na zabezpečenie ich kvality. Ak chceme niektoré malé školy udržať a zabezpečiť ich kvalitu, mali by sme vyhodnotiť situáciu v danej škole a lokalite a na základe toho tejto škole poskytnúť cielenú podporu – ak je problém nedostatok vyučujúcich, treba nastaviť motivácie pre príchod vyučujúcich, ak je problémom nekvalitné vybavenie, treba pomôcť v tejto oblasti a podobne,“ dodal analytik.
