Zatvorené cez víkend, v pondelok aj stredu a v utorok len 30 návštevníkov. Takto to vyzeralo minulý týždeň na jednom z obľúbených vonkajších bratislavských kúpalísk Tehelné pole. A nielen tam. Nepriaznivé júlové počasie sa výrazne prejavilo na počte hostí naprieč Slovenskom. „Priemerný pokles dennej návštevnosti v mesiaci júl presahuje 35 percent,“ uviedol pre Pravdu prezident Slovenskej asociácie akvaparkov, kúpalísk a plavární Gabriel Somogyi.
Rátajú straty
V porovnaní s vlaňajškom dosahujú kúpaliská citeľne nižšie zárobky. „Priemerný pokles tržieb z denných návštevníkov za mesiac jún napriek priaznivému počasiu prevyšuje sedem percent a za mesiac júl až 34 percent,“ priblížil Somogyi.
Napríklad košické kúpaliská Rumanova a Červená hviezda navštívilo vlani 75-tisíc ľudí, čo bolo o takmer 40 percent viac než v roku 2023. Kým minulá sezóna bola najlepšia za uplynulých päť rokov, o tohtoročnej sa to zatiaľ povedať nedá. „Tržby nám výrazne klesli v porovnaní s minulým rokom. V júni to bolo okolo 20 percent, za júl očakávame ešte vyšší pokles,“ potvrdil námestník riaditeľa košického mestského podniku Tepelné hospodárstvo (TEHO) Štefan Ferencz.
Daždivý júl sa odrazil aj na tržbách bratislavských kúpalísk, ktoré má pod palcom Správa telovýchovných a rekreačných zariadení (STaRZ). „Letná sezóna je naozaj slabá, pociťujú to všetci,“ zhodnotil hovorca STaRZ Peter Filo.
Mestské kúpaliská v hlavnom meste otvorili opäť až vo štvrtok a ako bolo vidieť, rozbeh bol pomalší. V správe mestskej organizácie STaRZ sú letné kúpaliská Rosnička v Dúbravke, Tehelné pole v Novom Meste, Lamač v Lamači, Rača a Krasňany v Rači, Mičurín v Starom Meste, Delfín a prírodné kúpalisko v Areáli zdravia Zlaté piesky v Ružinove.
Majú záložné možnosti
Hoci bratislavské kúpaliská zatvorili v júli svoje brány na niekoľko dní, otužilcom sa snažili vychádzať v ústrety. Areál zdravia Zlaté piesky je otvorený za každého počasia. „Bratislavčania, ale aj celkovo návštevníci, majú možnosť si tam ísť zaplávať bez výberu vstupného, ale zároveň aj bez plavčíkov, záchranárskej služby, čiže na vlastné riziko,“ spresnil Filo.
Hovorí, že dážď im prekazil plán oživiť kúpaliská dennou diskotékou. „Zatiaľ sme sa k tomu príliš nedostali, pretože sa veľmi ťažko plánujú tieto podujatia, keďže počasie je tak veľmi premenlivé,“ povedal ďalej. Horšie tržby dosahujú podľa neho aj bufety na kúpaliskách.
Mestská plaváreň Pasienky, ktorá prešla rozsiahlou rekonštrukciou, je otvorená aj počas letnej sezóny. „Keď sa vo vedení o tom rozhodovalo, zhovárali sme sa, či je to dobrý nápad, že kto bude chodiť po minulom roku na plaváreň a napokon sa ukázalo, že vzhľadom na to, aké je leto, ľudia sú radi, že je aspoň táto možnosť a môžu si ísť zaplávať do plavárne,“ vyzdvihol.
Nie je to len o počasí
Ak počas letných mesiacov nedôjde k mimoriadnym udalostiam, akou bola napríklad pandémia, kľúčovým faktorom pre prevádzku kúpalísk zostáva počasie. „V porovnaní s minulou sezónou, kedy sme zažívali extrémne horúce leto bez prehánok, ktoré bolo priam ideálne na kúpanie, zažívame tento rok úplný opak. Je veľmi daždivé nepredvídateľné počasie, ktoré sa mení zo dňa na deň, čím sťažuje manažovanie otvárania a zatvárania kúpalísk. Zažívame návštevnosť, ktorá je mimoriadne nízka oproti minulým sezónam,“ povedal.
Či bazény na ďalší deň sprístupnia, alebo nie, napovedajú podľa Fila meteorologické výstrahy a prognózy počasia. Ak „rosničky“ vyhlásia najvyššie varovania, do bazéna žiadna noha nevkročí.
„Tretí stupeň je pre nás naozaj silný indikátor, že kúpaliská by mali ostať zatvorené. Výstraha je pre nás návod, ako postupovať, ale pri zvažovaní, či sa kúpalisko otvorí, alebo nie, vstupujú do hry viaceré faktory. Môže byť relatívne dobrá teplota na papieri, ale keďže v predchádzajúce dni bolo studeno, tak reálna teplota nebude ešte taká, že ľudia prídu,“ vysvetlil.
Čítajte viac Nový miliónový bazén má problém. Po pár týždňoch sa z neho odlupuje farba. Na kúpalisku došlo aj k úrazom
Hystéria okolo améb
Štart prázdnin poznačený mrakmi sa nevyhol ani východnému Slovensku. Úradovalo nielen počasie, ale aj medializovaný prípad z juhu Slovenska. „Je pochopiteľné, že počas horúcich dní máme tak ako iné slovenské kúpaliská viac návštevníkov, než keď prší alebo je zamračené. Okrem toho bol najmä začiatok sezóny značne ovplyvnený aj miernou hystériou okolo améb,“ skonštatoval.
Hygienici zatvorili totiž v polovici júna v Štúrove známu prevádzku a testovali vzorky vody. Analýze predchádzal prípad 11-ročného chlapca, ktorý zomrel po tom, čo tam bol začiatkom júna na plaveckom výcviku. Nakazil sa nebezpečným vodným parazitom slzovičkovka zhubná, známa tiež ako améba typu Naegleria fowleri. Tú však na obľúbenom kúpalisku hygienici nepotvrdili.
Čítajte viac Hygienici povolili prevádzku bazénov na Vadaši. Nebezpečné améby po smrti 11-ročného chlapca nenašli
Ferencz si všíma, že začiatkom sezóny téma výrazne zarezonovala. „Sami sme boli prekvapení, myslíme si, že to zodpovedá mediálnemu priestoru, ktorý táto téma dostala. Z pohľadu prevádzky, v našich podmienkach améby nemajú vhodné prostredie na množenie, keďže teplota vody je v našich bazénoch medzi 25 až 28 stupňami,“ ubezpečil.
Rizikové sú podľa jeho slov najmä vody, kde teplota prekračuje 30 stupňov Celzia, a teda najmä termálne alebo prírodné vody, ktoré sa nedezinfikujú chlórom. „Napriek tomu sme prijali preventívne opatrenia, aby sa všetci cítili u nás čo najbezpečnejšie. Návštevníci našich kúpalísk preto nemajú dôvod obávať sa,“ pokračoval.
Filo si nemyslí, že by problémom prázdnych kúpalísk bol strach ľudí z nebezpečných parazitov. „Skutočne je zatiaľ problémom počasie. Naše kúpaliská sú všetky schválené, čo sa týka hygienických nariadení, sú pravidelne kontrolované Regionálnym Úradom verejného zdravotníctva Bratislava. Myslím si, že to možno na začiatku ľudí vystrašilo, ale nemyslím si, že je to dôvod nižšej návštevnosti,“ skonštatoval.
Turistov odrádzajú ceny
Slovensko neobchádzajú počas prázdnin ani zahraniční turisti. Tradične ich najviac prichádza podľa Somogyiho z Česka.
„Je ich ale menej ako doteraz, keďže navýšením cien, kvôli vyššej sadzbe DPH, má Slovensko problém a nie je konkurencieschopné v porovnaní s Maďarskom a Poľskom. Vo väčšine zariadení je stále viac domácich návštevníkov, aj keď pomer zahraničných návštevníkov môže vo vybraných akvaparkoch presiahnuť 50 percent,“ poukázal.
Bazény vo východoslovenskej metropole väčšinou navštevujú Košičania, ale prichádzajú aj ľudia z okolia mesta či iných obcí. Najviac cudzokrajných návštevníkov pochádza podľa Ferencza zo susedných štátov.
Somogyi doplnil, že počet ubytovaných návštevníkov dosahuje menší pokles ako je tomu v prípade počtu jednodňových návštevníkov.
Chladnejší júl – skutočne?
Klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu ( SHMÚ) vysvetlil, že teplotné podmienky na Slovensku boli v júli 2025 zreteľne odlišné ako v rovnakom mesiaci vlani. „Ak by sme porovnávali priemernú mesačnú teplotu vzduchu v týchto dvoch júloch, tak v tohtoročnom júli boli hodnoty priemernej mesačnej teploty vzduchu približne o 2 až 3 °C nižšie, ako to bolo v minuloročnom júli,“ uviedol.
Napríklad v Bratislave na letisku dosiahla priemerná mesačná teplota vzduchu v júli v roku 2024 24,9 °C a v júli v roku 2025 to tam bolo 22,0 °C. Na letisku v Dolnom Hričove to bolo 21,5 °C verzus 19,4 °C a v Košiciach 23,8 °C verzus 21,2 °C. „Treba to však brať relatívne, pretože júl v roku 2024 bol na Slovensku rekordne teplý. Dokonca priemerná mesačná teplota vzduchu 24,9 °C v Hurbanove v júli v roku 2024 je na tejto meteorologickej stanici najvyššou priemernou mesačnou teplotou vzduchu, bez ohľadu na mesiac, v celej histórii prevádzky tejto meteorologickej stanice, ktorá je už dlhšia ako 150 rokov,“ vysvetlil.
Hoci by sa pocitovo mohlo zdať, že tohtoročný júl bol chladnejší, dáta meteorológov hovoria iné. „Mnohým sa to asi nebude pozdávať, ale tohtoročný júl bol na Slovensku teplotne normálny. Na výraznej väčšine meteorologických staníc dosiahla priemerná mesačná teplota vzduchu kladné odchýlky od dlhodobého priemeru 1991–2020,“ ozrejmil.
„Veľmi zaujímavé a možno pre niekoho aj prekvapujúce, je to, že priemerná mesačná teplota v tohtoročnom júni a júli bola na niektorých meteorologických staniciach Slovenska veľmi podobná alebo až identická. Úplne rovnaká bola v týchto dvoch mesiacoch napríklad v Poprade 17,6 °C alebo v Boľkovciach (okres Lučenec) 21,6 °C alebo aj na letisku v Dolnom Hričove 19,4 °C.,“ uviedol ďalej.
Faško vysvetlil, že i keď júli z teplotných podmienok niektorí ľudia neboli potešení, v júni podobné reakcie nezaznievali. „Bolo to spôsobené aj preto, že v júni bolo dlhé trvanie slnečného svitu, ktoré podporovalo hodnoty maximálnej dennej teploty vzduchu a výrazné sucho, pri častých bezoblačných nociach, podporovalo naopak pokles minimálnej teploty vzduchu. V júli potom postupne pribúdajúce zrážky a oblačnejší charakter počasia brzdili vzostup maximálnej dennej teploty vzduchu a v noci ráno vo vlhkejšom prostredí, pri oblačnosti, neklesala zase minimálna teplota vzduchu tak hlboko, ako to bolo v júni,“ pokračoval.
Zrážky, aké tu dekády neboli
O výdatných dažďoch informovali meteorológovia z SHMÚ na svojom webe. Vo viacerých obciach zaznamenali na meteorologických staniciach z nedele 27. júla na pondelok 28. júla denné úhrny zrážok vyššie ako 50 milimetrov, v krajných prípadoch 70 milimetrov a niekde až skoro 100 milimetrov.
Najviac evidovali v Nižnom Medzeve, kde spadlo až 93,7 mm, v Malej Lehote v okrese Žarnovica to bolo 86,1 milimetrov a v Budinej v okrese Lučenec 77,1 milimetrov. „Uvádzané denné úhrny v Zubáku, resp. v Malej Lehote boli rekordne vysoké pre mesiac júl aspoň od roku 1951, resp. 1982. V Budinej a v Kľaku boli tretie najvyššie pre mesiac júl minimálne za posledných 75 rokov,“ uvádza SHMÚ na svojom webe.
„Treba pripomenúť, že tieto výdatné zrážky nasledovali po takmer trištvrte roka kumulovania nedostatku zrážok na Slovensku, čo zapríčinilo vtedy dlhotrvajúce a zvýrazňujúce sa sucho,“ dodali meteorológovia.
Faško potvrdil, že dostatok atmosférických zrážok bol v júli neprehliadnuteľným faktom. „Toto sa u nás nestalo počas predchádzajúcich 9 mesiacov. Pred týmto, naposledy bolo veľa zrážok na Slovensku v minuloročnom septembri,“ spresnil.
Rekordne vysoké zrážky podľa neho súviseli okrem iného s typmi poveternostných situácií, kedy sa k nám dostávajú vlhké a teplejšie vzduchové hmoty z oblasti Stredozemného a Jadranského mora, ktoré sú dobre nasýtené vlhkosťou aj preto, že tieto moria sú vo svojich povrchových vrstvách teraz nadpriemerne teplé.
„Z tohto vyplývalo veľa oblačnosti a menej slnečného svitu v prvom prázdninovom tohtoročnom mesiaci. Ak by sme porovnávali slnečný svit v tohtoročnom prvom a druhom letnom mesiaci, tak v júni trval v Bratislave na letisku 363 hodín a v júli iba 268 hodín,“ poukázal.
A aký bude august? „V priebehu ďalšieho vývoja tohtoročného leta, by malo u nás ešte nasledovať obdobie so stabilnejším a teplejším charakterom počasia, ktoré sa u nás v určitom období augusta, v ročnom režime, zvykne vyskytovať, a vtedy by mal byť v najteplejších oblastiach Slovenska ešte priestor aj pre výskyt tropických hodnôt teploty vzduchu 30 °C a viac,“ dodal odborník.
