Prísnejšie kontroly pre nezodpovedných vodičov sa odkladajú. Štát dodnes nedokázal dokončiť verejné obstarávanie, ktoré spustil pred necelým rokom, a je otázne, či sa nákup vôbec uskutoční. Ako už informovala Pravda, rezort vnútra chce nakúpiť takmer 300 radarov a analytických kamier v hodnote 64,7 milióna eur bez DPH. Už v lete 2026 mali stáť popri cestách a pokutovať cestných pirátov.
Chytré zariadenia by mali plniť viacero úloh: v automatickom režime by mali odhaľovať nielen prekročenie rýchlosti, nerešpektovanie značky STOP, používanie mobilu za volantom, nepripnuté bezpečnostné pásy a jazdu v protismere, ale aj generovať a posielať nezodpovedným vodičom oznámenie o uloženej pokute.
Zámerom automatizácie celého systému na odhaľovanie „cestných pirátov“ je zavedenie efektívnejších kontrol na slovenských cestách. „Vďaka automatizácii systému sa výrazne zjednoduší spracovanie dôkazov a záznamov o priestupkoch a zároveň sa vytvorí priestor na opatrenia, vďaka ktorým sa zmenší priestor pre ovplyvňovanie a pozmeňovanie záznamov a výstupov v konaniach, čo prispeje k obmedzeniu možností pre korupciu. Zároveň sa výrazne znížia až eliminujú možnosti chybovosti zapríčinenej ľudským faktorom,“ píše vláda o plánovanom systéme.
Čítajte viac Cestní piráti si môžu vydýchnuť, nové chytré radary sú v nedohľadne
Ohrozené financie z Bruselu
Automatizácia pokút za porušenie pravidiel cestnej premávky je súčasťou Plánu obnovy; Brusel má na tento systém prispieť takmer polovicou sumy, teda 30 miliónmi eur. Aj preto má nákup a nasadenie radarov prebiehať podľa presného harmonogramu. Podľa neho mali byť kamery a radary zakúpené, dodané, nainštalované a uvedené do prevádzky ešte v decembri 2024. Ministerstvo vnútra je teda s plnením týchto cieľov v sklze minimálne o pol roka. Celý systém má byť funkčný ku koncu júna 2026. Ak k tomu nedôjde, peniaze z Plánu obnovy štát nedostane.
Pri tomto balíku peňazí z Bruselu platí ešte prísnejšie pravidlo: ak sa nesplní aspoň jeden zo záväzkov (míľnikov), ktorý si Slovensko dalo pri schvaľovaní Plánu obnovy, krajina môže prísť o celú platbu, na ktorú je splnenie daného cieľa nadviazané. Zavedenie automatizovaného systému pokút je míľnikom pre deviatu platbu, o ktorú Slovensko bude žiadať o rok. Ide o 579 miliónov eur. Práve tie sú ohrozené, lebo v pôvodnej podobe a podľa súčasných podmienok je splnenie míľnika s radarmi takmer nereálne.
Je síce pravda, že vo výraznom omeškaní sú aj iné míľniky z Plánu obnovy – úlohy napríklad nestíha plniť ministerstvo spravodlivosti pri budovaní elektronických systémov či ministerstvo životného prostredia pri odkúpení pozemkov v národných parkoch – nákup radarov je jedným z tých, pri ktorých štát nešiel do revízie. Nežiadal teda Európsku komisiu o zmenu parametrov míľnika alebo posun termínov. Za štyri roky – od schválenia Plánu obnovy – sa vláda pri radaroch posunula len o niekoľko krokov.
Jediné, čo zatiaľ rezort Šutaja Eštoka dokázal v tejto investícii zrealizovať, je zabezpečiť dodávateľa softvérovej infraštruktúry, ktorá kombinuje výpočtové prostriedky, úložisko a sieťové funkcie do jedného systému. Tú spolu s archívnym dátovým úložiskom doručia za 10 miliónov eur (s DPH) dve firmy – Aliter Technologies a ALEF Distribution.
Pri ostatných bodoch plnenia míľnika zatiaľ svieti výstražná červená: nebol vybraný dodávateľ radarov a kamier, preto sa nepodpísala zmluva s úspešným uchádzačom. Takisto ministerstvo vnútra nespracovalo analýzu k dizajnu riešenia, nezaoberalo sa ani vývojom a rozšírením softvéru pre nový systém. Podľa pôvodného plánu malo byť všetko dodané ešte v decembri 2024 a dovtedy mali byť radary aj nainštalované, so schváleným protokolom prevzaté a uvedené do prevádzky.
Čítajte viac Štát je o krok bližšie k nákupu moderných radarov. Kde ich chcú inštalovať a kedy pribudnú na cestách?
Ponuky vypršia
Všetko sa zaseklo pri verejnom obstarávaní samotných radarov. Prvé kolo po nástupe do funkcie zrušil minister Šutaj Eštok, druhé kolo sa zatiaľ nepodarilo dokončiť – a to trvá už 11 mesiacov. Rezort vnútra síce má cenové ponuky od uchádzačov už od októbra 2024, no koncom minulého roka ministerstvo z vlastnej iniciatívy dalo zákazku preveriť Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Požiadalo totiž o kontrolu, či svojím konaním neporušilo zákon. ÚVO v prípade nerozhodol doteraz, hoci podľa zákona mal tak urobiť počas 30 dní, teda ešte v zime. Kontrola tak trvá viac ako sedem mesiacov a nie je jasné, kedy sa skončí.
To, že previerka stále prebieha, pre Pravdu potvrdili ministerstvo vnútra aj ÚVO. „Ide o veľmi náročnú zákazku, ktorá si vyžaduje naštudovanie rozsiahlej dokumentácie. Pre náležité ustálenie skutkového stavu bolo okrem iného nevyhnutné osloviť odborníka v danej oblasti, ktorý má pre úrad spracovať odborné stanovisko,“ vysvetlil úrad.
Kedy ÚVO kontrolu skončí, ani nevie odhadnúť. „Trvanie v značnej miere bude závisieť od termínu, v ktorom bude úradu doručené odborné stanovisko, od jeho spracovania a od ďalších okolností, ktoré sa môžu pri kontrole vyskytnúť,“ odpísali na naše otázky. Urgovať úrad, aby konal rýchlejšie, nie je možné. „Ministerstvo vnútra nemá možnosť ani oprávnenie určovať lehoty konania alebo zrýchľovať procesné úkony ÚVO, pričom pri výkone poskytuje maximálnu súčinnosť,“ priblížilo ministerstvo vnútra.
Čas na nákup sa medzitým rýchlo kráti. Uchádzači v súťaži totiž predložili ponuky, ktoré majú obmedzený čas platnosti – podľa zákona ide o 12 mesiacov. V praxi to znamená, že po roku od predloženia ponuky – v tomto prípade po 17. októbri 2025 – jej viazanosť vyprší a firmy už nemusia štátu dodať tovary a služby za tie ceny a v tých termínoch, ktoré pôvodne uviedli. V podstate to znamená, že ministerstvo vnútra by malo celý proces spustiť znova.
Podľa informácií Pravdy aktuálne o zákazku súťaží šesť spoločností, všetky zo zahraničia. Všetky predložené ponuky sú pod hornou hranicou ceny, teda firmy vedia dodať požadované tovary a služby za menej ako 64,7 milióna eur. Rozdiel medzi najlacnejšou a najdrahšou ponukou je podľa zápisnice, ktorou disponuje Pravda, dvojnásobný – až 37 miliónov eur.
Čítajte viac Kaliňák: Kúpili sme náhradu za S-300, nové systémy budú chrániť elektrárne a mestá. Dokážu zničiť aj balistické rakety
Budú vôbec radary?
Ministerstvu vnútra čas rýchlo beží: uzavrieť tender na radary sa mu nedarí takmer dva roky a do prepadnutia peňazí z Plánu obnovy ostáva málo času – 11 mesiacov. Ak sa situácia s verejným obstarávaním nedorieši do polovice októbra, celý proces bude treba spustiť tretíkrát, a v prípade, že tento pokus bude úspešný, celý nákup zaplatia slovenskí daňovníci. Tento scenár sa zatiaľ javí ako najrealistickejší.
ÚVO v stanovisku pre Pravdu totiž priznal, že tender na nákup chytrých radarov napadlo nielen ministerstvo vnútra. „Úrad eviduje viacero podnetov; vzhľadom na skutočnosť, že ide o živé konania, nie je možné sa k nim vyjadrovať,“ zdôraznil. Posúdenie ďalších podnetov zrejme skončenie obstarávania len predĺži.
Rezort vnútra si dobre uvedomuje, že nemá veľa času. Vyjadrovať sa k možnému prepadnutiu celého míľnika – aj pre zdĺhavú kontrolu ÚVO – však nechce. „Postupovať budeme v súlade s rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie, vydaným po skončení kontroly,“ stroho odpísali z tlačového oddelenia ministerstva. Doplnili, že rezort vnútra pokračuje v implementácii investície, „a to v stanovenom harmonograme Plánu obnovy“.
Analytici už dlhšie upozorňujú, že na Slovensku treba riešiť zvýšenie bezpečnosti na cestách. Ministerstvo vnútra vlani informovalo, že chce umiestniť radary a kamery na tie miesta, ktoré vyberú dopravní policajti na základe nehodovosti. Podľa štúdie Medzinárodného dopravného fóra má inštalácia radarov potenciál znížiť nehodovosť o 13 až 70 percent – v závislosti od typu radaru.
Čítajte viac Diaľničný boom pokračuje: Slovensko vybuduje okrem kritickej D3 aj diaľnicu D1 až po Ukrajinu
Otázka teda je, či ministerstvo vnútra v čase pokračujúcej a masívnej konsolidácie bude pripravené investovať do bezpečnosti na cestách vyše 60 miliónov eur zo štátneho rozpočtu. „Situáciu riešime a na prípadnú zmenu budeme v patričnom čase reagovať,“ stručne odpísal rezort k tejto otázke.
Na meškanie s míľnikom Plánu obnovy sme sa pýtali aj úradu vicepremiéra Petra Kmeca (Hlas), ktorý má túto agendu na starosti. Odpovede na otázky sme nedostali.
