Skládky sa plnia, čas sa kráti
Podľa údajov Ministerstva životného prostredia (MŽP) sa na Slovensku v roku 2023 vyprodukovalo 13,6 milióna ton odpadu. Z toho približne 20 % tvorí komunálny odpad z domácností, zvyšok priemyselné odpady. Kým triedenie recyklácia sa postupne zlepšujú, závažným problémom naďalej ostáva nedostatočná kapacita na spracovanie zvyškového dopadu, predovšetkým priemyselného, ktorý už nie je možné recyklovať.
V roku 2023 skončilo na skládkach viac 2,5 milióna ton komunálneho a priemyselného odpadu. Súčasné skládky majú dostupnú kapacitu zhruba na úrovni 7 miliónov ton, čo podľa odhadov vystačí približne do roku 2027. Nové skládky už pritom nie je možné otvoriť a ani rozširovať.
Ak Slovensko nepristúpi k modernejším riešeniam, bude čeliť rastúcemu problému s nespracovaným odpadom. Dôkazom je aj prípad toxických látok PCB z areálu Chemko Strážske, ktoré sa po rokoch začali likvidovať, avšak v zahraničí – vo viedenskej spaľovni.
Slovensko zaostáva za európskym priemerom
Kým priemerná miera skládkovania v Európskej únii (EÚ) je 21 %, na Slovensku je to stále 34 %. EÚ pritom od členských krajín očakáva, že do roku 2035 znížia podiel komunálneho odpadu ukladaného na skládky pod hranicu 10 %.
Z prieskumu AKO vyplynulo, že o tejto európskej smernici nikdy nepočulo až 77 % opýtaných. Verejnosť tak potrebuje viac informácií o tom, prečo sú nové riešenia nevyhnutné a čo Slovensku hrozí, ak sa tejto problematike nebude venovať dostatočná pozornosť. Prieskum ukázal aj ďalšie dôležité zistenia:
- 79 % opýtaných považuje za neprijateľné, že Slovensko nemá komplexné riešenie na spracovanie priemyselného odpadu.
- 42 % respondentov tvrdí, že je dôležité vybudovať moderné zariadenia na energetické zhodnotenie odpadu, ako to urobili iné vyspelé krajiny. Ďalších 37 % to považuje za veľmi dôležité.
- Iba 1,6 % ľudí si myslí, že Slovensko takéto zariadenia nepotrebujeme vôbec.
„Prieskum jasne ukazuje, že ľudia si uvedomujú, že odpad nie je len problém, ale aj potenciálny zdroj,“ povedal riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.
CEZO: Odpoveď z Bratislavy
Na rastúci problém s odpadmi aktuálne reagujú viaceré iniciatívy. Jednou z nich je pripravované Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO), ktoré plánuje v bratislavskej rafinérii postaviť spoločnosť Slovnaft. Zariadenie bude využívať pokročilú technológiu fluidného lôžka na spracovanie komunálneho aj priemyselného odpadu a kalov, ktoré už nie je možné recyklovať.
CEZO počíta aj s triediacou linkou, ktorá umožní prednostne recyklovať využiteľné materiály. Zvyšný odpad bude premenený na teplo a elektrinu. Zariadenie bude využívať najmodernejšie technológie s viacstupňovým čistením spalín a nepretržitým monitorovaním emisií. To zabezpečí, že všetky emisné hodnoty budú výrazne pod povolenými limitmi – v mnohých prípadoch na úrovni 0,5, teda na polovici povoleného limitu.
Teplo zo zariadenia môže slúžiť aj na vykurovanie hlavného mesta. Slovnaft už dnes zásobuje Bratislavu teplom a vďaka CEZO dokáže túto kapacitu zdvojnásobiť.
Investícia v hodnote približne 200 miliónov eur je súčasťou širšej stratégie Shape Tomorrow 2030+, ktorá smeruje Slovnaft k princípom cirkulárnej ekonomiky. CEZO má pomôcť:
- znížiť množstvo odpadu ukladaného na skládky,
- znížiť uhlíkovú stopu,
- zabezpečiť energetické využitie odpadu,
- vytvoriť nové pracovné miesta a
- posilniť energetickú nezávislosť regiónu.
Dialóg a vzdelávanie ako kľúč moderným technológiám
Podľa V. Hřícha je pre úspech dôležitá aj kvalitná a zrozumiteľná komunikácia. Štvrtina respondentov prieskumu totiž uviedla, že negatívny postoj k moderným technológiám vzniká najmä pod vplyvom kampaní, ktoré šíria neoverené alebo neúplné informácie.
Kľúčovou sa preto stáva komunikácia a vzdelávanie verejnosti o moderných technológiách spracovania odpadu. Prieskum jasne ukázal, že ľudia chcú rozumieť, čo sa s odpadom deje, prečo je dôležité hľadať nové cesty a ako môžu moderné technológie prispieť k ochrane životného prostredia. To vytvára priestor pre transparentný dialóg medzi verejnosťou, investormi a verejnými činiteľmi.
