Ak sa aj vám podarí zachytiť niečo pútavé, čo by mohlo zaujať čitateľov a divákov, neváhajte a pošlite nám svoje zábery. Najlepšie cez aplikáciu mReportér, ktorú si jednoducho a zdarma môžete stiahnuť do svojho mobilu.
Približne 9 metrov vysoký kamenný vodopád, ktorý sa nachádza pod hradom Šomoška, patrí jednoznačne medzi najpôsobivejšie prírodné výtvory na Slovensku. Vznikol stuhnutím lávy približne pred štyrmi miliónmi rokov. Tvorený je tmavými päť- až šesťbokými čadičovými stĺpmi, ktoré sa vďaka svojej ohnutej forme radia k unikátom v celoeurópskom meradle. Neďaleko vodopádu sa nachádza kamenné more – prírodná atrakcia tvorená úlomkami rovnakých čadičových stĺpov, aké boli použité aj pri výstavbe blízkeho hradu. Kamenný vodopád a kamenné more sú prístupné po náučnom chodníku z obce Šiatorská Bukovinka. Miesto je obľúbené medzi turistami a milovníkmi prírodných kuriozít.
Kostol sv. Michaela v Maršíkove patrí medzi najcennejšie a najstaršie drevené sakrálne stavby na severnej Morave. Bol postavený v roku 1609 bez použitia jediného klinca, čo svedčí o výnimočnej zručnosti vtedajších majstrov. Jeho interiér zdobia pôvodné drevorezby a vzácne renesančné maľby, ktoré dodnes dýchajú duchom minulých storočí. Kostolík stojí v malebnom prostredí obce Maršíkov, ktorá leží v Chránenej krajinnej oblasti Jeseníky a dotvára tak jedinečnú atmosféru regiónu. Jednou z najväčších rarít kostola sú varhany z roku 1776, ktoré postavil majster Kašpar Weltzel.Vďaka svojej historickej hodnote je obľúbeným cieľom turistov aj milovníkov ľudovej architektúry.
Na bratislavskom depe vo Vajnoroch pri Rendez sa dajú občas vidieť zvláštne scény. Prázdne vozne sa potichu pohybujú po koľajniciach bez rušňa, ako by ich riadila neviditeľná sila. V skutočnosti ide o bežný železničný manéver, ktorým sa vozne posúvajú na správne miesto v depe. Tieto tiché presuny vozňov sú súčasťou tzv. gravitačného triedenia, pri ktorom sa vagóny uvoľnia na miernom svahu a samovoľne sa pohybujú po koľajniciach.
Pracovníci depa sledujú celý proces s presnosťou, pretože každý vozeň musí skončiť na určenom mieste. Z diaľky to môže pôsobiť takmer ako scéna z tajomného filmu – vozne sa hýbu samy, bez hluku motorov a bez viditeľného zásahu. Táto technika, hoci stará desaťročia, je dodnes efektívna a pripomína, že aj železnice majú svoje zákulisné triky.