Podľa dvojice poslancov ide o iniciatívny návrh s cieľom zabezpečiť racionalizáciu počtu mestských častí v Košiciach, ktorých je v súčasnosti 22. „Na to, aby sa docielil želaný efekt, je potrebné dať demokratickým zastúpením občanom možnosť zvoliť si poslanca mestského zastupiteľstva (MsZ) aj z mestskej časti, ktorá dnes zastúpená nie je,“ uvádzajú v dôvodovej správe s tým, že doplnením počtu poslancov by tak nedošlo k narušeniu doterajšieho systému vo volebných obvodoch.
Čo sa týka funkcie viceprimátorov, podľa návrhu by jeden z nich mal mať kompetencie stanovené najmä pre výkon potrieb mestskej časti vrátane procesu ich racionalizácie, kompetencií, potrieb obyvateľov v nich žijúcich, ako aj komunikácie s ich volenými zástupcami.
Čítajte viac Košice sú pred kolapsom, varuje primátor mesta Polaček
Účinnosť novely navrhujú dňom jej vyhlásenia, pričom zmena počtu poslancov MsZ by mala platiť od najbližších volieb do orgánov samosprávy obcí. „Ak zákon prejde prvým čítaním v septembri, môžeme reformu dotiahnuť a spustiť už od roku 2030,“ uviedli Šimko a Sitkár na sociálnej sieti.
Šimko dodal, že o územnom usporiadaní, respektíve o samotnom počte mestských častí, by sa mohlo hovoriť v druhom čítaní.
O znížení počtu mestských častí v Košiciach sa vedie diskusia dlhodobo. Podľa predchádzajúcej novely zákona by mohli o štruktúre mestských častí rozhodovať poslanci MsZ. Zmenu zákona, ktorá umožnila zrušenie či zlúčenie mestských častí bez konania miestneho referenda, napadol generálny prokurátor Maroš Žilinka na podnet 14 mestských častí. Ústavný súd následne v júni časť zákona pozastavil, kým nerozhodne o jej súlade s ústavou.
Čítajte viac Najvyšší súd po dovolaní mesta Košice vrátil dlhoročný spor o Jakabov palác na krajský súd
