O necelé dva týždne sa končí platnosť licencií na prevádzkovanie štyroch staníc záchrannej zdravotnej služby – konkrétne v Galante, v Pezinku, v Senici a v Trenčíne. Prevziať ich mali úspešní uchádzači z výberového konania, ktoré v lete spustilo ministerstvo zdravotníctva spolu s Operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS). Osud záchranárskeho tendra pozná asi každý – po rozsiahlej kritike ho nakoniec zrušili pre netransparentnosť a viaceré pochybnosti.
Vládni politici však namiesto toho, aby riešili urgentný problém – teda pripravili nové transparentné obstarávanie – prišli s novým nápadom. Chcú totiž meniť celý súčasný systém fungovania záchranárov. S týmto návrhom na koaličnú radu prišiel šéf Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Ako uviedol, nariadil vypracovať odborné analýzy pre nový systém záchraniek. Podľa jeho slov sa pracuje s troma alternatívami: buď budú štátne záchranky všade, alebo len na strategických miestach. Treťou možnosťou je, že vznikne integrovaný záchranný systém s hasičmi.
Odborári za, nemocnice proti
Na zásadnú zmenu systému záchraniek vládu vyzvalo aj Lekárske odborové združenie (LOZ) spolu so Základnou odborovou organizáciou pri Záchrannej zdravotnej službe (ZZS) Bratislava. Podľa odborárov tým vznikne väčší priestor pre kontrolu kvality a transparentnosť vynakladania financií na túto službu.
„Vyzývame vládu, aby využila situáciu, že všetky politické strany chcú riešiť záchranky, a vrátila systém do normálu. Aby fungoval pre pacienta a nie pre finančné skupiny,“ vyhlásil predseda LOZ Peter Visolajský. Doplnil, že podľa neho je od reformy exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca v roku 2005 systém a zákon pri ZZS nastavený zle. Poukázal na to, že od roku 2005 sa problémy a „kauzy“ pri tendroch opakujú.
Zámer posilniť vplyv štátu v oblasti záchraniek podporujú aj bratislavskí záchranárski odborári. „Každý deň v teréne vidím, ako štátne zložky záchrannej zdravotnej služby dokážu fungovať efektívne a v prospech pacienta, keď majú dobré podmienky a stabilné financovanie. Dnešný systém však otvára príliš veľký priestor súkromným poskytovateľom, kde sa z verejných financií tvorí zisk,“ uviedla podpredsedníčka odborárov Zuzana Pukancová.
Opačného názoru sú v Asociácii nemocníc Slovenska (ANS), ktorá združuje neštátne zdravotnícke zariadenia. V stanovisku upozornila, že štátne záchranky neznamenajú automaticky lepšie riešenie. Tvrdí, že štátne vlastníctvo vedie k neefektívnosti a znižuje kvalitu poskytovaných služieb.
„Ako môže niekto tvrdiť, že čo je štátne, je automaticky lepšie? Len si spomeňte na nákup štátnych sanitiek. Pre podozrenie z korupcie sa odvolávali riaditelia, pretože štát nakúpil vozidlá nižšej triedy, než je bežné, pričom jednotková cena za sanitku bola takmer dvojnásobná. Nevidím dôvod, prečo by to malo byť lepšie, keď to bude mať štát alebo kraje,“ uviedol prvý viceprezident ANS Igor Pramuk.
Asociácia sa pritom odvoláva na údaje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Štátne záchranky za posledných päť rokov dostali 12 pokút za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Naopak, súkromné záchranky dostali len sedem pokút,“ upozornila ANS.
Logickým riešením je podľa Pramuka, aby prevádzku ZZS prevzali nemocnice s urgentným príjmom prvého a druhého typu. „Nemocnice sú predĺženou rukou urgentnej pohotovosti a ich prepojenie so záchrannou službou je kľúčové pre efektívnu zdravotnú starostlivosť,“ uzavrel.
Naozaj treba zmenu?
Súkromné nemocnice a lekárski odborári síce majú opačné názory na návrh vlády, zhodujú sa však v tom, že systém potrebuje zmeny. Je logické, že každá strana by ich navrhla urobiť tak, aby z toho profitovala najviac. Pravda oslovila zdravotníckych analytikov a expertov z oblasti s otázkou, či naozaj súčasný systém poskytovania záchrannej zdravotnej služby je zle nastavený a je čas na jeho reformu.
Odborníci sa zhodli v tom, že súčasný model síce má mínusy, no funguje dobre. Známy záchranár a špecialista na urgentnú medicínu Viliam Dobiáš pripomína, že súčasný systém záchraniek sa v podstate nemenil už 20 rokov. „Stále to funguje dobre, ale mohlo by aj lepšie,“ zhodnotil.
Poukázal na to, že niektoré zmeny štát už presadil – schválením zákona, ktorý priniesol viaceré novinky. „Pribudnú nové typy posádok, upravujú sa kompetencie zdravotníckych záchranárov, aby boli vyššie a silnejšie a zodpovedali ich univerzitnému vzdelaniu. Pribudnú nové linky na menej urgentné volania pri zdravotných problémoch okrem tiesňovej linky 155 a 112,“ vysvetlil.
Za silné stránky dnes fungujúceho systému považuje vybavenie vozidiel záchrannej služby na špičkovej úrovni a podľa normy EÚ. Na svetovej úrovni je aj vzdelanie záchranárov. „Dojazdový čas ako v najbohatších krajinách, počet obyvateľov na jednu posádku ako v najvyspelejších krajinách so špičkovým zdravotníctvom,“ pokračuje odborník.
Záchranky sú jednou z mála častí slovenského zdravotníctva, ktoré znesú porovnanie s vyspelými štátmi, súhlasí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský. „Ak sa vyskytujú problémy, súvisia skôr s cestou pacienta zo záchranky – ale to nie je problém samotných záchraniek a tie ho ani nedokážu ovplyvniť. Hlavným problémom dneška nie je samotné fungovanie záchraniek, ale neschopnosť ministerstva pripraviť kvalitný, dôveryhodný a transparentný tender,“ myslí si.
Má na to štát?
Presun tejto služby pod štát určite nezvýši jej kvalitu, hodnotí riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Dušan Zachar. „Problémy z nedávnej minulosti (nehospodárne nákupy, neudržateľné kolektívne zmluvy, stratové hospodárenie, dočasná platobná neschopnosť, hrozba podania hromadných výpovedí záchranárov, politické nominácie a obrovská fluktuácia na vedúcich pozíciách) mali štátne a nie súkromné záchranky,“ pripomína analytik.
Ak by boli všetky záchranky štátne, rozpočet by neušetril, dodáva Dobiáš. „Pretože platby za záchranky sú podľa reálnych nákladov, hradia ich zdravotné poisťovne a štát v zdravotníctve nie je dobrý hospodár. Dlhy majú len štátne nemocnice, budovy sa rozpadávajú, investičný dlh predstavuje niekoľko ročných rozpočtov. Toto si žiadny súkromník nemôže dovoliť,“ zdôrazňuje záchranár.
Navyše Slovensko v týchto časoch konsoliduje, a tým pádom by vláda nemala zvyšovať výdavky. Pri reforme záchrannej zdravotnej služby, tak ako ju navrhuje Šutaj Eštok, sa ďalším nákladom vyhnúť nedá, pokračuje Dobiáš. „Štát nemá kapacity na materiálne zabezpečenie záchrannej služby. Potreboval by okamžite kúpiť približne 170 ambulancií záchrannej zdravotnej služby – sanitiek, v cene asi 180 000 eur za kus,“ argumentuje.
„V čase konsolidácie by štát mal problém nájsť relatívne veľkú celkovú sumu na nákup sanitiek a ďalšieho vybavenia vozidiel a sídiel záchraniek,“ súhlasí s ním Zachar z INEKO. „Tiež neviem, či by všetci záchranári boli ochotní ísť do štátnej uniformy. Keď politici hovoria, že pod štátom by boli záchranky lacnejšie, tak nevedia, čo hovoria. Boli by lacnejšie autá, nafta, platy, uniformy?“ kladie rečnícku otázku záchranár Dobiáš.
Šéf INEKO tiež pripomína zlaté pravidlo v športe: nikdy nemeň víťazný tím. „A tu chcú zrazu, znenazdania, po polhodinovej úvahe viacerí politici revolučne meniť systém, ktorý tu viac rokov relatívne veľmi dobre funguje. Je až tragikomické, že zlyhanie štátu – rozumej spackaný tender zo strany MZ SR a jeho podriadenej organizácie OS ZZS – sa má riešiť cez ešte väčšiu ingerenciu štátu,“ diví sa Zachar.
Vlachynský z INESS dodáva, že existuje veľmi málo príkladov zo sveta, kde štát vlastní a centralizovane riadi záchranku (Škótsko, Maďarsko). „V drvivej väčšine štátov je záchranka decentralizovaná, buď na regióny (Česko, severské štáty, Nemecko), prípadne zriedkavo na nemocnice v kombinácii s hasičmi (Francúzsko),“ uvádza analytik.
Treba riešiť iný problém
Analytik Zachar sa pýta, prečo sa štát chce zaoberať deštrukciou niečoho, čo relatívne veľmi dobre funguje. „Podľa elementárnej logiky by teda malo platiť, že by sme pozornosť mali cieliť a sústreďovať ju na riešenie v skutočnosti problémovej oblasti a mať ambíciu tam niečo zmeniť – a to je práve výberový proces záchraniek, nie?“ pokračuje.
Podľa šéfa INEKO teda žiaden z návrhov ministra Šutaja Eštoka nie je prospešný pre pacientov. „Najmenej škodlivá by bola taká alternatíva, ktorá by umožnila súťaž a pôsobenie súkromných záchraniek na trhu, čiže asi alternatíva, že by štátne záchranky pôsobili iba v strategických bodoch – aj keď je ťažké tušiť, ako to definovať a ktorí pacienti budú mať túto ,výsadnú‘ pozíciu,“ uzavrel.
Vlachynský z INESS pripomína, že aj v súčasnom systéme má štát nadpolovičnú väčšinu záchraniek. „Bič v podobe pravidelných tendrov a konkurencie ho núti správať sa ako-tak efektívne. Aj keď aj to je relatívne – veď najväčšia štátna záchranka (bratislavská) sa v roku 2022 dostala do čiastočnej platobnej neschopnosti,“ poukázal odborník.
Význam nevidí ani v zlúčení zdravotných záchranárov s hasičmi. „V niektorých štátoch hasiči prevádzkujú určitú časť záchraniek (v Nemecku sú to niektoré stanice, vo Francúzsku prevádzkujú záchranky bez lekára), no plná organizačná integrácia hasičov a záchraniek je skôr zriedkavá. Nie je jasné, čo by bol prínos pre pacienta,“ rozmýšľa Vlachynský.
A práve z pohľadu občanov, teda možných pacientov, celú navrhovanú zmenu aj hodnotí. Pripúšťa, že vláda by našla potrebné peniaze na nákup techniky a zdravotníci by nemali na výber – pri zoštátnení služby by prešli pod štát. „Základný problém je v tom, že by vznikol štátny moloch, ktorého prínos pre pacienta je nejasný, no jasné sú riziká – nízka efektivita, politické nominácie a manažérska nestabilita (riaditelia štátnej záchranky sa menia ako na kolotoči) a riziko korupcie. Nie je to teória, ale historická skúsenosť,“ uzavrel analytik INESS.