Príprava pred strelnicou
Jedna z najviac kľúčových súčastí výcviku je manipulácia so zbraňami a ich rozborka. Cvičenci, ktorí sú už v tomto štádiu vojakmi prvého stupňa, sa učia vykonávať sériu presných pohybov – od založenia zásobníka, cez nabitie a vybitie, výstrel naprázdno až po správne zaistenie. Všetko ešte bez streľby s ostrou muníciou. Už v prvých dňoch výcviku sa ukazuje, že zbraň nie je len nástroj, ale aj zodpovednosť. Každá nepozornosť či nesprávna poloha poistky znamená okamžitý trest v podobe klikov – za odistený samopal alebo prst na spúšti je zatiaľ zrejme najčastejšie ukladaný trest.
Bezpečnostné návyky sú pritom absolútnym základom. Každý vojak musí pred manipuláciou a po manipulácii preveriť, či je zbraň skutočne vybitá. To znamená natiahnuť zbraň pozrieť do komory hlavne, skontrolovať čelo záveru aj priestor zásobníka a presvedčiť sa, že v nej nie je žiadny náboj. Po kontrole inštruktorom sa následne vystrelí bez munície, tzn. rana istoty a tým sa ukončí proces vybíjania zbrane.
Každý vojak musí svoju zbraň poznať detailne. Veľká pozornosť sa venuje samopalu vz. 58, ktorý je stále základnou zbraňou Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR). Účastníci výcviku NOS sa tiež učia, ako ho bezpečne rozobrať na hlavné časti – nosič záveru, záver, vratnú pružinu, kryty, pružiny, piest, vratná vzpruha – a opäť ho správne poskladať. Vojak sa učí svoju zbraň poznať, aby ju vedel rýchlo vyčistiť, prípadne opraviť a pripraviť do akcie. Okrem technických pohybov sa dôraz kladie aj na držanie tela a celkový postoj pri streľbe.
Okrem dlhej zbrane sa preberala aj krátka – pištoľ CZ vz. 82. Aj pri nej platí rovnaký princíp: bezpečné zaobchádzanie, rýchla kontrola a schopnosť bezchybne zvládnuť rozborku aj zloženie. Vďaka týmto opakovaným tréningom si cvičenci budujú nielen technickú zručnosť, ale aj rešpekt k zbrani, ktorú majú vo výcviku pri sebe. Inštruktori dbajú na absolútnu bezpečnosť. Manipulácia so zbraňou sa nacvičuje najskôr bez zásobníkov a potom s nimi.
Ostrá streľba
Pri ostrej streľbe sa výcvik posúva na úplne inú úroveň než pri nácvikoch s prázdnou zbraňou. Cvičenci už necvičia iba pohyby a manipuláciu, ale každý ich krok má okamžitý a hlasný dôsledok. Najskôr sa začínalo statickou streľbou na terč, kde šlo o presnosť a dodržiavanie správneho postoja. Z útočnej pušky vz. 58 sa strieľalo po jednej rane na terč. Druhý deň sa už postupne prechádzalo k taktickejšej streľbe. Cieľom bolo napríklad rýchlo a spoľahlivo zasiahnuť obrys ľudskej postavy. V hľadáčiku neboli tradičné papierové terče, ale kartónová silueta s vyznačenou hlavou.
Postupne cvičenci prechádzali k rôznym iným streleckým polohám. Napríklad streľba z nízkeho kľaku, pri ktorej si strelec prakticky sadá na nohu a využíva lakeť zapretý o koleno, ponúkala stabilitu – strieľalo sa na vzdialenejší kovový terč, kde okamžitá spätná väzba v podobe cinknutia potvrdila presný zásah.
Ďalšia časť patrila polohe v ľahu, kde sa ukázalo, akú stabilitu dokáže poskytnúť samotný zásobník zapichnutý do zeme. Táto varianta bola ideálna na presnú paľbu, zatiaľ čo „vyšší ľah“, kde zbraň držíte vo vzduchu, viac simuloval dynamickejší boj. Cieľ bol teda opäť vzdialený.
Čítajte aj Mapa, kompas a vysielačka: na výcviku Národných obranných síl cvičia topografiu a spojárstvo už v prvých dňoch
Potom prišla na rad pištoľ a cvičenia, ktoré preverili rýchlosť a sústredenie. Typickým manévrom bol takzvaný „Mozambik“ – dve rany do hrudníka a jedna do hlavy alebo streľba na dva rôzne terče, teda s pohybom tela. Frekventanti mali vždy za chrbtom inštruktora a dostávali okamžitú spätnú väzbu k streľbe.
Vrcholom streleckého bloku bola streľba z ľahkého guľometu FN Minimi. Obsluhovali ho vždy dvaja ľudia. Pri tejto zbrani ležali frekventanti na zemi a vypúšťali dávky na ciele vzdialené 200 a 400 metrov. Každý mal k dispozícii stovku nábojov. Zvuk guľometu bol sám o sebe ohromujúci a okamžite bolo jasné, prečo sa zbraň považuje aj za psychologickú zbraň. Len ako zazneli prvé dávky, viacerým prebehol mráz po chrbte. Strieľať zo zbrane FN Minimi je adrenalínový zážitok a drvivá väčšina prítomných bola z neho nadšená.
Čítajte viac Od žiadosti až po odvod, psychotesty nezvládne každý. Ako prebieha nástup na výcvik branných záloh?
Muníciou sa pritom rozhodne nešetrilo – počas dvoch dní padli stovky výstrelov. Len z útočnej pušky každý vystrelil 160 rán, k tomu ešte viac z pištole a plná stovka z guľometu. A takisto desiatky nábojov z takzvaných ‚malorážiek‘ nižšieho kalibru a rôzneho typu.
Zbrane
Automatická karabína alebo útočná puška vz. 58, nesprávne označovaná ako samopal, sa dostal do výzbroje Československej ľudovej armády v roku 1959. Doteraz slúži ako základná zbraň pechoty OS SR a zbraň zálohy ozbrojených síl Česka. Zbraň sa označuje ako samopal, lebo v čase jej vzniku termín ‚automatická karabína‘ neexistoval. Používa kaliber 7,62×39 milimetrov (štandard NATO je 5.56×45 milimetrov pozn. red.), má hmotnosť necelé tri kilogramy a kadenciu približne 800 rán za minútu. Vyrobilo sa viac ako 900-tisíc kusov.
Vz. 58 si je možno ľahko pomýliť s útočnou puškou AK-47 (Avtomat Kalašnikova), lebo sú na pohľad podobné. Konštrukcia československého vz. 58 však pracuje na úplne odlišnej báze. Hlavný rozdiel je v uzamykacom a plynovom mechanizme. Vz. 58 má krátky zdvih piestu – piest udrie do nosiča záveru a vracia sa späť. Takže nosič záveru sa pohybuje samostatne, teda odlišne ako pri AK-47. Vz. 58 je originálna konštrukcia a bolo by nepresné ho označovať ako ‚československý kalašnikov‘.
Pištoľ vz. 82 v službe od roku 1982, nahradila v československej armáde staršie typy Tokarev. Strieľa náboje 9×18 mm Makarov, má 12-ranný zásobník a polygonálne drážkovanie hlavne, ktoré zvyšuje jej životnosť. Vyznačuje sa obojstranným ovládaním a jednoduchou údržbou. Pištoľ má pevnú hlaveň a dynamický záver. Zbraň je vybavená obojstranným ovládaním poistky a záchytu zásobníka a ľavostranným ovládaním záchytu záveru.
Pištoľ vz. 82 slúžila aj Polícii Českej republiky a Policajnému zboru slovenskej republiky. Polícia Českej republiky nahradila postupne od roku 2001 pištoľ vzor 82 prevažne pištoľou CZ 75D Compact. Policajný zbor slovenskej republiky v roku 2016 prezbrojil na pištoľ Glock Model 17 Gen4.
Guľomet FN Minimi je belgickej konštrukcie a patrí medzi ľahké univerzálne guľomety, ktoré sú rozšírené vo viacerých armádach sveta vrátane NATO. Konštruovaný je na strelivo kalibru 5,56 × 45 mm NATO a jeho hlavnou výhodou je kombinácia vysokej kadencie streľby (700 – 1150 rán za minútu), relatívne nízkej hmotnosti (okolo sedem až osem kilogramov, záleží od výbavy) a možnosti napájať ho jednak zo štandardného pásu s nábojmi, ale aj zo zásobníkov kompatibilných s útočnými puškami M16. Minimi tak poskytuje pechote silnú palebnú podporu na stredné vzdialenosti, pričom sa dá obsluhovať jedným strelcom, ale obsluhuje sa väčšinou vo dvojici.
