Ako uviedol Tlačový a informačný odbor ÚV SR, Úrad vlády SR, ktorý bol jedným z tvorcov zákona o stransparentnení mimovládneho sektora na Slovensku, rešpektuje právo ombudsmana zapájať sa do tvorby verejných politík, a to aj formou ústavných podaní.
„Je však nepochopiteľné, že pri svojom podaní si nekriticky osvojil zavádzajúcu argumentáciu politickej opozície, ktorá bola v priebehu verejnej diskusie niekoľkokrát vyvrátená. Rovnako ako politická opozícia si nevšimol oficiálne odporúčania na stransparentnenie tretieho sektora zo strany medzinárodných autorít ako OECD, Greco, či FATF, na ktoré reagovala prijatá legislatíva," uviedli z úradu vlády na adresu ombudsmana.
Tlačový a informačný odbor ÚV SR tiež dal do pozornosti viacero odporúčaní rešpektovaných medzinárodných inštitúcií.
Ide napríklad o OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), ktorá uvádza, že jedným zo spôsobov, ako zvýšiť transparentnosť, je požadovať od organizácií občianskej spoločnosti, aby zverejňovali a poskytovali informácie, ktoré sa týkajú integrity a dobrej správy, medzi nimi aj zdrojov financovania, výročných správ, ročných činností a zamestnancov. Úrad vlády cituje aj FATF ((Finančná akčná skupina – medzivládny orgán, ktorý sa venuje boju proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pozn. red.), ktorý uvádza, že „krajina môže od neziskových organizácií vyžadovať, aby vydávali výročné finančné výkazy, ktoré obsahujú podrobný rozpis príjmov a výdavkov“, a tiež, že zdroje financovania, vrátane podrobností o hlavných prispievateľoch, by mali byť verejne dostupné spolu s výškou príspevkov.
Čítajte viac Pre novelu zákona o mimovládkach sa ombudsman Dobrovodský obrátil na ústavný súd, vidí viaceré porušenia práv
„Vzhľadom na skutočnosť, že na Ústavnom súde už prebieha konanie o súlade prijatej legislatívy s Ústavou SR a Ústavný súd SR nevyhovel žiadosti o pozastavenie účinnosti, Úrad vlády SR vníma podanie VOP, ktoré neprináša žiadne nové argumenty, ako zbytočné a politické.
Je zarážajúce, že vo svojom vyjadrení VOP nevníma potrebu stransparentnenia nakladania so stovkami miliónov eur z verejnými a európskych zdrojov a nekriticky preberá argumentáciu mimovládnych organizácii, ktoré dnes prešetrujú orgány činné v trestnom konaní," uviedol úrad vlády.
Zdôraznil tiež, že aj v tomto konaní je pripravený spolu s ďalšími rezortami vecne vyvrátiť všetky zavádzajúce tvrdenia tak, ako sa to deje vo vzťahu k medzinárodným inštitúciám. Ide napríklad o Európsku komisiu, OBSE, OSN či Benátsku komisiu a Radu Európy.
Čítajte viac Prečo sa polícia pri útoku na slovenskú menšinu len prizerala? Ombudsman žiada Srbsko o vysvetlenie
Dobrovodský podal pred niekoľkými dňami návrh na Ústavný súd SR, ktorým žiada o preskúmanie súladu koaličnej novely zákona o mimovládnych organizáciách s ústavou. Zároveň napadol aj súlad s medzinárodnými dohovormi, konkrétne Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných práv Európskej únie.
Podľa verejného ochrancu práv napadnuté ustanovenia neprípustne a neprimerane obmedzujú základné práva a slobody fyzických a právnických osôb. Dobrovodský ocenil, že Národná rada SR odstránila počas rokovania viaceré ustanovenia, ktoré považoval za nesúladné s ústavou a ktoré zasahovali do ľudských práv a slobôd. „Parlamentu som zaslal k tejto otázke tri listy. Stále však v zákone zostali ustanovenia, ktoré neprípustne obmedzujú viaceré základné práva a slobody fyzických a právnických osôb. Toto obmedzenie nie je ústavne konformné," vyhlásil ombudsman.
Čítajte viac Protestujúci vyzývajú prezidenta Pellegriniho, aby nepodpísal „ruský zákon“ o mimovládkach. Napísali mu nadrozmerný list
Medzi problematické body novely radí napríklad povinné zverejňovanie prispievateľov a vplyv na ochranu súkromia. Ďalšími problematickými oblasťami sú podľa Dobrovodského obmedzenie voľného pohybu kapitálu, nedostatky v ochrane osobných údajov alebo zaradenie mimovládnych organizácií medzi povinné osoby podľa zákona o slobode informácií, ak prekročia stanovenú hranicu príjmov z verejných zdrojov.
Verejný ochranca práv v tejto súvislosti tvrdí, že toto rozšírenie pôsobnosti môže viesť k nadmernej byrokracii a obmedzeniu činnosti organizácií, ktoré sú pre spoločnosť dôležité. Ombudsman poukazuje aj na problém takzvanej domnienky kumulácie príjmov, ak štatutárny orgán pôsobí vo viacerých mimovládnych organizáciách.
Novela podľa ombudsmana predstavuje vážny zásah do nezávislej činnosti občianskej spoločnosti a do práv jednotlivcov, čo môže byť v podmienkach demokratického a právneho štátu problematické. „Pevne verím, že ústavný súd sa mojím návrhom bude zaoberať v plnej miere a potvrdí, že ochrana základných práv a slobôd je v právnom štáte prioritou," dodal Dobrovodský.
Ústavný súd už v máji prijal na ďalšie konanie podnet k novele zákona o mimovládkach, a to v celom rozsahu. Podnet podala skupina 32 poslancov Národnej rady SR. Návrhu na pozastavenie účinnosti tejto novely však súd nevyhovel.
Novelu zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý parlament schválil v polovici apríla. Podľa predkladateľov je hlavným cieľom návrhu stransparentnenie fungovania mimovládok. Slovenské mimovládne organizácie aj opozícia novelu zákona kritizovali, považujú ju za škodlivú a diskriminačnú, hovorili aj o protiústavnosti. Opakovane ju nazývali „ruským zákonom“.
Po množstve úprav zo zákona vypadlo nielen označenie zahraničný agent, ale aj označenie lobing, napriek tomu opozícia tvrdí, že v zákone ostalo veľa zlých vecí, napríklad administratívna záťaž pre mimovládky či zásah do súkromia darcov.
