Plocha vinohradov sa na Slovensku už roky zmenšuje. Z pôvodných vyše tridsaťtisíc hektárov (v roku 1990) sa eviduje pod viničom aktuálne 12-tisíc hektárov, z čoho zberová by mala byť 9 500 hektárov. Kondicionál nie je náhoda, chuť obrábať vinič klesá a najnovšie k tomu prispieva aj fytoplazma zlatého žltnutia viniča. Táto karanténna choroba je pre vinohradníkov mimoriadne tvrdý oriešok. Zásluhou prenášateľa infekcie cikádky Scaphoideus titanus, ktorej žičí pokračujúce otepľovanie Európy, sa rýchlo šíri aj slovenskými vinicami.
Oficiálne podľa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSUP) bola choroba zaregistrovaná po prvý raz v roku 2021 v okrese Nové Zámky (14,13 ha), v roku 2024 pribudli malé plochy v okrese Sobrance, Galanta a opäť v Nových Zámkoch.
Foto: Jozef Sedlák
Lenže tohto roku prišla explózia, keď sa dovedna eviduje choroba zlatého žltnutia viniča na takmer 30 hektároch a v posledných dňoch, ako informoval Stanislav Barok z ÚKSUP, pribudli výskyty v Tibave na východe krajiny, v Dolnom Piale (okres Levice), ale povážlivo rastie aj v Strekove (okres Nové Zámky). Choroba teda útočí a rastú obavy, aby sa nevymkla spod kontroly.
„Situácia naozaj nie je dobrá,“ hovorí výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová-Pátková. „Boj nad chorobou vyhráme, ak nasledujúce štyri roky budeme všade striekať proti cikádke Scaphoideus titanus v správnom termíne, ideálne naraz vo všetkých ohrozených vinohradníckych obciach. Chce to teda maximálnu koordináciu všetkých vinohradníkov.“
Francúzsko bolo nekompromisné
To nebude ľahké, pretože spoločenstvo vinohradníkov je mimoriadne pestré. Tvoria ho nielen tradičné vinohradnícke družstvá, ktorých je však z roka na rok menej, a iné väčšie súkromné vinohradnícke firmy, ale aj stovky a tisíce drobných vinohradníkov. Z malých pestovateľov je registrovaných len zhruba necelých deväťtisíc, ostatní, ide o desaťtisíce pestovateľov viniča, sú hobby vinohradníci. Nebude ľahké skoordinovať túto masu ľudí, medzi ktorými je množstvo ľudí, čo sa už fyzicky nevládzu starať o vinice, alebo sú takí, čo čakajú len na premenu vinice na stavebný pozemok.
Foto: Jozef Sedlák
Kaňuchová-Pátková tiež pripomenula, že minimálne dva insekticídne postreky zvyšujú náklady na ochranu vinice. Slovensko by sa malo podľa vinohradníkov inšpirovať susedným Maďarskom, ktoré vinohradníkov stimuluje k aktívnej ochrane vinohradov príspevkom 30 eur za každý ošetrený hektár. Je to teda otázka peňazí, času a v podstate celonárodnej mobilizácie každého, kto pestuje vinič, aby skontroloval, či mu nežltnú a neskrúcajú sa listy na bielych, alebo predčasne nečervenejú na modrých odrodách viniča.
Špecifickým problémom je samotná ochrana účinnými postrekmi. Choroba zaútočila v čase, keď sa celá Európa dala na cestu ekologizácie vinohradov a upúšťa od klasickej chemickej ochrany. Množstvo účinných látok bolo z obáv nežiaducich účinkov na ľudské zdravie vyradených, čo skomplikovalo aj zásah proti cikádkam. Ako vlastne ďalej? V krajnej situácii sa štáty uchyľujú k mimoriadnym krokom. Urobilo tak Francúzsko a k výnimkám pristúpilo aj Slovensko.
Čítajte viac Najlepšie vína na Slovensku dostali ocenenie. Pozrite si rebríček víťazov
„V súlade s článkom 53 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a zákonom č. 405/2011 Z. z. bolo v SR povolené dočasné použitie prípravku Pyregard s obsahom pyretrínov proti škodcovi Scaphoideus titanus. Ide o prípravok použiteľný aj v ekologickom vinohradníctve. Takáto výnimka má maximálnu platnosť 120 dní a jej platnosť sa skončila 22. júla 2025. V prípade potreby možno tento postup zopakovať aj v ďalšom období,“ uviedlo vo svojom stanovisku ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Rezort zdôraznil, že v Slovenskej republike možno použiť len prípravky na ochranu rastlín, ktoré sú autorizované alebo povolené a obsahujú účinné látky schválené na úrovni EÚ. „Ak sa potvrdí výskyt karanténneho škodcu, ÚKSÚP môže rozhodnúť o prijatí osobitných opatrení vrátane možnosti aplikácie účinných látok zo zoznamu, ktorý je uvedený v oznámení ministerstva. Nejde teda o povolenie ‚zakázaných’ postrekov, ale o využitie nástrojov v rámci platnej legislatívy.“
Návrat k štandardnej ochrane
Ako vidia situáciu profesionáli? Uznávaný pestovateľ a šľachtiteľ viniča z Rúbane Ondrej Korpás s 55-ročnou praxou podotýka, že zlaté žltnutie viniča na Slovensku bolo aj v minulosti. Len neboli také vysoké teploty a dlhé bezzrážkové obdobia. Všíma si, že sa v posledných rokoch zanedbalo ošetrenie viniča insekticídmi. Voľakedy sa pravidelne striekalo o. i. aj proti obaľovačom a tým boli likvidovaní aj ostatní škodcovia. Pokiaľ nebol kalamitný výskyt cikád, úplne to stačilo a držalo škodcov pod úrovňou hospodárskych škôd.
Foto: Jozef Sedlák
„Budúci rok ukáže, na čom vlastne sme. Ak toho bude menej, potom insekticídy zabrali, ak to zostane na tejto úrovni či pôjde hore, môže to nabrať charakter škodlivosti fyloxéry,“ myslí si Korpás a dodáva, že by sme sa mali vrátiť k štandardnej chemickej ochrane viniča. Upozorňuje, že každý teraz hovorí o fytoplazme, ale sú tu ďalšie choroby, ako je čierna škvrnitosť viniča a čierna hniloba, pričom čierna škvrnitosť o dva-tri roky môže likvidovať najmä stolové odrody.
Syn Ondreja Korpása, tiež šľachtiteľ viniča, hovorí, že sa vyvíjajú aj ekologické prípravky na ochranu. „Určite sa nájde prijateľné riešenie, časom príde,“ hovorí. Dodal, že fytoplazma zlatého žltnutia viniča tiež ukázala, ktoré odrody sú najzraniteľnejšie, je to najmä Chardonnay, Pinot blanc a Pinot gris, naopak, veľmi odolné sú muškátové odrody, z modrých Merlot či Syrah. Korpásovci šľachtia odrodu Dunaj s Merlotom a ich krížence sú odolnejšie ako Dunaj. Nádej na ozdravenie vinohradov teda tkvie aj v šľachtení.
Odborník: Nákazu spôsobili infikované štepy
Fytoplazma sa šíri rýchlo a na Slovensku sme tým tak trochu zaskočení. Tvrdí to Stanislav Barok, vedúci oddelenia vnútornej karantény Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSUP).
Fytoplazma zlatého žltnutia viniča je karanténna choroba. Aké následky to môže mať pre majiteľa vinohradu? Aj úplné vyklčovanie vinice?
Na každý potvrdený výskyt sú vydávané rozhodnutia s rastlinolekárskymi opatreniami. Základom je vyklčovanie napadnutých krov a krov v blízkom okolí do päť metrov a k tomu likvidácia všetkých krov s viditeľnými príznakmi v danej vinici. Okrem toho je nariadený monitoring vektora žltými lepovými doskami a v prípade výskytu povinné ošetrovanie insekticídmi. Vzhľadom na rýchly nárast viditeľných príznakov je vysoký predpoklad likvidácie celých vinohradov.
Prenášačom choroby je cikáda Scaphoideus titanus. Do akej miery bol monitoring účinný a aká bola informovanosť vinohradníkov o nebezpečnej chorobe?
Monitoring vykonáva ÚKSÚP. Prvý výskyt bol oficiálne zaznamenaný v roku 2013. Ďalším prieskumom bolo zistené, že sa v súčasnosti vyskytuje v podstate vo všetkých vinohradníckych oblastiach v rôznej intenzite.
Ako je to s ochranou vinohradov? Nesúvisí rozšírenie choroby s tým, že sa prestalo zasahovať insekticídmi proti obaľovačom a nie je to dôsledok celkovej zmeny politiky EÚ v ochrane rastlín, ktorá priniesla vyradenie mnohých účinných látok?
Nedá sa priamo povedať, že zníženie ochrany proti obaľovačom napomohlo rozšíreniu zlatého žltnutia. Treba si uvedomiť, že obaľovače spôsobujú minimálne straty na úrode od 1 do 3 percent (i menej), takže ochrana proti nim naozaj nemá opodstatnenie. Cikádky priamo neškodia vôbec. Preto najprv musel prísť na Slovensko zdroj zlatého žltnutia, ktorými boli viničové štepy s touto chorobou. Tie sú jej prameňom až následne jej rozširovaniu napomáhajú cikádky. Vyraďovanie účinných látok v EÚ insekticídnu ochranu viniča veľmi nepostihlo, tento trend v EÚ je však významným faktorom narastajúcich problémov v ochrane rastlín všeobecne. Vplyv na tlak nových škodcov majú, samozrejme, aj mierne zimy.
Rezort udelil výnimku z pravidiel. Ak je zistený karanténny škodca a je to nahlásené oficiálne na ÚKSUP, môžu sa aplikovať postreky, ktoré boli zakázané. To by svedčilo o krajnej situácii. Ako to vlastne je?
MPRV SR vo Vestníku v čiastke 18/2025 z 12. augusta 2025, 44. bode aktualizovalo zoznam zakázaných účinných látok v tzv. šetrnom hospodárení. Je to dobrovoľný záväzok vinohradníkov s finančnou podporou, ktorý vinohradníci hojne využívajú (približne 63 percent plôch vinohradov je v šetrnom hospodárení), ale ktorý má aj niektoré povinné obmedzenia, kam patrí aj uvedený zoznam zakázaných účinných látok. Medzi nimi sa nachádza niekoľko insekticídnych účinných látok, ktoré touto zmenou môžu byť použité v prípade potvrdeného zlatého žltnutia viniča vo vinohradoch, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie ÚKSÚP a v tzv. nárazníkovej zóne okolo miesta výskytu s polomerom 1,5 km.
Aká je situácia v šírení choroby vo vinohradoch, kde uplatňujú princípy ekologického hospodárenia?
Zlá situácia v lokalitách Strekov a Lúčnica nad Žitavou. Situácia v týchto vinohradoch je o niečo komplikovanejšia a dramatickejšia, pretože na ochranu proti cikádkam je povolený iba jeden prípravok na ochranu rastlín a druhý prípravok bol povolený na výnimku MPRV SR na 120 dní v období od 25. marca 2025 do 22. júla 2025. Šírenie choroby je v týchto vinohradoch rýchlejšie.
Veľa vinohradov je zanedbaných, tzv. pustáky tvoria enklávy medzi riadne obrábanými vinicami. Tie môžu byť semeniskom choroby a prispievať k jej šíreniu. Môže štát a špeciálne ÚKSUP donútiť majiteľov pozemkov, aby vykonali nariadené fytosanitárne opatrenia?
Neobrábané plochy nielen vinohradov, ale aj inej poľnohospodárskej pôdy sú veľkým celospoločenským problémom narážajúcim na komplikovanú, niekedy aj protichodnú legislatívu s nejasnými kompetenciami a možnosťou vymáhania práva. Donútiť niekoho vykonať nariadené rastlinolekárske opatrenia je v súčasnosti nemožné.
