Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) pri príležitosti spomienky zdôraznil potrebu aktívnej účasti Slovenska na formovaní bezpečnostnej architektúry v Európe a vo svete.
„Máme garantované hranice, bezpečnosť, slobodný rozvoj spoločnosti a ekonomickú spoluprácu, ktorá sa rozvíja a má svoju dynamiku. Je preto našou povinnosťou tieto vzťahy s našimi európskymi partnermi rozvíjať a budovať. Musíme prevziať spoluzodpovednosť nielen za Slovensko, ale sa aj aktívne spolupodieľať na formovaní bezpečnostnej architektúry, ktorá sa v Európe a vo svete formuje v týchto časoch,“ povedal Raši.
Šéf parlamentu zároveň upozornil, že medzinárodné udalosti sú čoraz menej predvídateľné a sila medzinárodných inštitúcií sa oslabuje. „Cítime tendencie rozdeliť si sféry vplyvu, na ktoré práve v auguste 1968 doplatilo Československo a jeho obrodný proces. Idey spolupráce a vzájomného rešpektu nahrádza reálpolitika,“ dodal.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer) vyzdvihol význam dodržiavania medzinárodného práva. „Nie je možné, aby hocijaký veľký štát, ktorý má za sebou veľkú silu, pošliapaval zvrchované a oprávnené nároky akéhokoľvek menšieho štátu alebo suseda a narušoval jeho zvrchovanosť. A o to dôležitejšie je to v dnešných časoch, keď čelíme erózii medzinárodného práva,“ povedal.
Čítajte viac Neznáme svedectvo z augusta 1968: Brežnev sa vyhrážal Dubčekovi likvidáciou Československa
Podľa neho je potrebné riešiť konflikty diplomatickou cestou a vnímať hlas občanov: „Drvivá väčšina občanov vtedajšej Československej republiky bola jednoznačne za obrodným procesom Alexandra Dubčeka a ostatných podporovateľov. A to je niečo, čo je potrebné aj dnes veľmi významne vnímať, pretože moc politikov a všetkých tých, ktorí rozhodujú o tom, či niekoho napadnem alebo nie, pochádza od občanov. A na to nesmieme nikdy zabudnúť,“ dodal Blanár.
Opozícia: imperiálnej politike Ruska dnes čelíme opäť
Progresívne Slovensko pripomenulo, že invázia zničila tisícom ľudom sny o slobodnejšom živote. „August 1968 nám pripomína, že slobodu si musíme chrániť aj dnes. Hlavne vo svete, kde vojna zúri rovno za našimi hranicami. Bojujme za Slovensko slobodné, demokratické a pevne ukotvené v Európe," uviedol Ivan Korčok (PS). Europoslanci Martin Hojsík a Lucia Yar položili vence pri pamätnej tabuli a zdôraznili, že udalosti z augusta 1968 sú bolestnou pripomienkou, že sloboda nie je samozrejmosťou.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) pripomenulo, že 21. august je symbolom ľahko potlačiteľných základných ľudských práv a dôležitosti obrany demokracie. „Že návštevy ústavných činiteľov v takýchto krajinách nie sú ich súkromnými výletmi… že hľadanie vonkajšieho nepriateľa na prekrývanie vlastného zlyhávania a upevňovania si moci je cestou do izolácie… ideológie, ktoré sú ochotné na presadenie svojho pohľadu na svet potláčať a obmedzovať slobodu iných názorov, sú a budú pre spoločnosť vždy nebezpečné," uviedlo KDH.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) pripomenula, že cudzie mocnosti môžu násilím zastaviť slobodu krajiny. „Tak, ako v roku 1968 bolo Československu odopreté právo slobodne sa rozvíjať a rozhodovať o vlastnej budúcnosti, dnes sa to deje na Ukrajine," povedala podpredsedníčka SaS Mária Kolíková. Juraj Droba upozornil, že smerovanie k autoritárskym režimom je cesta späť do neslobody. „Naša budúcnosť je v EÚ a v demokratickom svete, nie vo sfére ruského vplyvu,“ zdôraznil. Poslanec Ondrej Dostál dodal, že slobodu treba chrániť aj odmietaním ruskej propagandy a autoritárskych praktík.
Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová upozornila, že Slovensko je ohrozené aj zvnútra. „Tak, ako pred 57 rokmi, dnes opäť čelíme imperiálnej politike Ruska… Premiér Fico a jeho vláda podkopávajú jednotu Európy v otázkach bezpečnosti a minister obrany verejne vyhlasuje, že pred agresorom je zbytočné sa brániť. Vláda tak oslabuje obranyschopnosť štátu a Slovensko doviedla do medzinárodnej izolácie,” uviedla.
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených, pričom ZSSR udržal svoje jednotky na území ČSSR až do roku 1991. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy vtedajších korún.
Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
Čítajte viac Tanky Tatry obišli, turisti z nich však masovo utekali. Ako vpád okupantov nečakane ukončil letnú sezónu na horách
